Kia Stonic 1.6 CRDi – všestranný spoločník

Testujem ďaľší crossover. Pred prebratím auta nemám prehnané očakávania, skôr som skeptický, pretože crossovery tejto triedy prinášajú v praxi viac negatív ako pozitív.

Čakal som jemne zdvihnutý podvozok, moderné nelakované plastové obloženia, imitácie ochrany podvozka a celkovo agresívnejšie tvary karosérie. Po prevzatí auta som bol však prekvapený, ako citlivo boli mnou očakávané SUV prvky zakomponované do vonkajšieho dizajnu. Jednoznačne ide o jedno z najkrajších áut tejto kategórie.

Vytvorenie crossoveru zo skoro každej modelovej rady je jednoduchý a pomerne lacný spôsob navýšenia počtu modelov značky. Kia v tomto trende nechce zaostávať.  Ako základ zobrala Rio a vytvorila Stonic.

Keďže som zatiaľ nemal možnosť Rio testovať, nebudem sa púšťať do porovnávania jeho jazdných vlastností s testovným modelom. Na Stonic sa zameriam ako na samostatný model.

 Jahoda v čiernom črepníku

Nevyhnem sa však zbežnému porovnaniu vonkajšieho dizajnu a rozmerov týchto „súrodencov“. Netvrdím, že Rio nie je pekné auto, ale pôsobí nevýrazne a na ceste sa stratí medzi podobnými vozidlami iných značiek. Stonic pôsobí presne opačne, najmä ak si ho jeho majiteľ vyšperkuje ponúkanými doplnkami resp. zvolí odlišnú farbu strechy ako samotnej karosérie. Tvári  sa ako o triedu väčšie auto, pritom jeho vonkajšie rozmery sa od Ria odlišujú iba nepatrne.

Napriek svojej mohutnosti pôsobí auto kompaktne aj vďaka krátkym previsom. Predná maska pôsobí netradične svojím plným plastovým prekrytím. Chladenie motora nenápadne zabezpečuje časť nárazníka pod značkou s evidenčným číslom. Ako je nielen u značky Kia zvykom, predné svetlá s LED podpisom zasahujú do bokov karosérie.

Srdnato zvlnená predná kapota prechádza cez výrazne sklopené predné sklo, cez strechu so zaujímavo tvarovanými lyžinami, zakončené jemným spoilerom nad zadným oknom. Jednoduché dvere s mohutnými kľučkami a výraznými prelismi na ich spodnej časti dávajú vyniknúť vystupujúcim blatníkom, ktoré sú dokonale vyplnené 17“ kolesami. Zadná časť auta je výborne zvládnutá a aj napriek výraznej plastovej imitácii ochrany podvozku nepôsobí gýčovo. Páči sa mi aj priznaná koncovka výfuku. Asi jediné, čo mi vadí na vonkajšom dizajne, je lesklý čierny plast so zasadenými hmlovkami.

Výrazná červená farba v kontraste s čiernymi časťami nárazníkov a blatníkov pôsobí sviežo. Asi najlepšie ju vystihuje poznámka mojej manželky: „aká rozkošná jahôdka v čiernom črepníku“. Skoro som oľutoval, že testujem Stonic práve v tejto farbe.

Vzdušný interiér

Na prvý pohľad pôsobí interiér až na detaily príjemne a prakticky, všetky ovládače sú v dosahu a na správnom mieste. K spracovaniu jednotlivých, hoci tvrdých plastových dielov nemám výhrady, počas jazdy nič nevŕzgalo ani nehrkotalo. Použitie mäkčených plastov v tejto triede je však skôr výnimkou.

Športovo tvarovaný trojramenný volant s multifunkčnými tlačidlami sa výborne drží a nezakrýva výhľad na prístroje. Na „budíky“ je radosť pozerať, sú jednoduché a prehľadné, doplnené malým TFT displejom. Ten poskytuje informácie o spotrebe, dojazde a času jazdy a pri zastavenom vozidle ponúka možnosť nastavenia bezpečnostných a iných systémov. Podobne ako v nedávno testovanom Hyundai Kona, aj tu oceňujem použitie starého dobrého teplomeru chladiacej kvapaliny.

V strede medzi výduchmi klimatizácie je umiestnený aj na slnku dobre čitateľný tablet multimediálneho systému. Ovládanie klimatizácie je riešené klasickými otočnými ovládačmi, problém je s jej displejom, ktorý je na slnku nečitateľný. Odkladacích priestorov je dostatok, chýba im však látkové alebo aspoň gumené vystlanie. Každý odložený predmet v nich buď lieta zo strany na stranu alebo prinajmenšom nepríjemne hrkoce.

S interiérom som v zásade spokojný. Jediné čo ma trochu zarazilo je vypracovanie  dverí, ktorých čisto plastový povrch pôsobí trochu lacno. Nahradenie veľkej jednoliatej plastovej plochy napr. látkovým čalúnením by nestálo veľa, ale interiéru by to výrazne prospelo. Zároveň by sa tým vyriešila aj tvrdá lakťová opierka vo dverách.

Posed za volantom musím porovnať s nedávno testovaným Hyundai Kona, kde bol typický „SUV – stoličkový“. Vysoký, s nohami spustenými skoro kolmo dole. Stonic je „iná káva“. Poloha vodiča je jednoducho skvelá. Volant je nastaviteľný vo výrazne veľkom rozsahu. Stonic je jedno z mála áut, kde pri mojej výške 185 cm nemusím mať volant nastavený v polohe „najbližšie a najvyššie“ a v oboch polohách malo nastavenie volantu ešte rezervu. Sedím v najnižšej možnej polohe, nohy vystreté dopredu a volant pritiahnutý k telu. Som si istý, že ideálnu polohu si nájde šofér akejkoľvek postavy. Vnútorný priestor je veľkoryso navrhnutý, prirovnal by som ho k priemeru nižšej strednej triedy. Miesta na nohy je dostatok, v úrovni pliec takisto. Nad hlavu by sa mi zmestila ešte jedna.

Vzadu už cítiť priestorové obmedzenia. Deti a osoby nižšieho vzrastu sa však nebudú cítiť stiesnene. Montáž detskej sedačky je jednoduchá vďaka dobre umiestneným úchytom IsoFix. Rodiny s malými deťmi by určite privítali oplastovanú zadnú časť predných sedadiel.

Dobrý pocit mám z predných sedadiel. Vzhľadom na svetlú výšku auta 183 mm sa do nich pohodlne nastupuje. Sú na túto triedu pomerne široké a primerane tvrdé s dlhým sedákom aj operadlom, chýba mi však nastaviteľná bedrová opierka. Lakťová opierka medzi sedadlami je mäkká a posuvná.

Výhľad z vozidla je dostatočný a podporený rozmernými spätnými zrkadlami. Batožinový priestor s objemom 332 l/1135l nebol pri navrhovaní interiéru prioritou. Časť priestoru však zaberá dojazdové rezervné koleso. Od toho riešenia zatial koncern Hyundai-Kia neupúšťa.

Stonic na ceste

Kiu poháňal koncernový vznetový motor 1.6 CRDi s najvyšším výkonom 81 kW pri 4000 otáčkach a točivým momentom 260 Nm medzi 1500 a 2750 otáčkami. Osobne si myslím, že diesel nepatrí do áut určených do mestskej premávky. Po odjazdení cca 700 km som však zmenil názor. Nie však na motor ako taký, ale na Kiu Stonic ako na mestské auto, čo s použitým motorom prirodzene súvisí.

Po naštartovaní autom slabo zatrasie, motor má za studena hrubší chod, ktorý sa po zahriatí zjemní iba nepatrne. Zvuk motora preniká v nízkych rýchlostiach do kabíny, ale nie je to nič tragické. S pomerne ľahkým autom (1349 kg) nemá veľa práce. Odozva na pedál akcelerátora je skoro okamžitá, pričom auto prudšie reaguje až po jeho razantnejšom stlačení. Motor najlepšie reaguje ve rozmedzí cca 2300 – 3500 otáčok, pričom sa nedusí ani pod 1500 otáčkami. Cez 4000 je ho ale už zbytočné trápiť. Auto prekvapujúco slušne „ťahá“ aj pri potrebe zrýchlenia v diaľničných rýchlostiach. Ak od auta človek nečaká športové výkony, sila motora je dostatočná za každých okolností.

Spojka má jemný a ľahký chod a jej časté používanie v meste nespôsobí v ľavej nohe svalovú horúčku.

Páka manuálnej prevodovky je umiestnená viac vzadu ako by som si želal. Má celkom presný a ľahký chod, ale dlhšie dráhy. Jednotlivé prevody sú odstupňované primerane na jazdu v meste aj po diaľnici.

Riadenie je presné a dokonca cítiť náznaky spätnej väzby. Nepôsobí umelo a posilovač poskytuje primeraný odpor. Účinok bŕzd sa dal plynule dávkovať a neznižoval sa ani pri opakovanom brzdení na diaľnici.

Pri bežnej jazde na kvalitnom povrchu sa javí podvozok ako ideálny. Pri snahe o športovejšiu jazdu sa auto v zákrutách výrazne nákláňa, čo však nebráni držaniu stopy. Každý náznak nedotáčavosti však už v zárodku krotí stabilizačný systém. Napriek jednoduchej konštrukcii zadná náprava pri zákrutách na nerovnostiach neodskakuje. Posádke však dá nekvalitnú vozovku trochu pocítiť. Možno by stálo za to pri najbližšom facelifte skúsiť inú kombináciu tlmičov a pružín. Koncernový príbuzný Hyundai Kona filtroval nerovnosti lepšie a nakláňal sa menej.

Vzhľadom na cenovú kategóriu a zameranie Stonicu však hodnotím jazdné vlastnosti ako primerané.

Svojím vzhľadom a rozmermi sa testované auto radí k „nákupným taškám“. Tak som k nemu zo začiatku pristupoval a nebol som nadšený ponúknutým dieslom pod kapotou. Pri cestovaní po dialnici som však zmenil názor. Auto je vo vyšších rýchlostiach stabilné, riadeniu nemám čo vytknúť. Aerodynamický hluk je citeľný iba v rýchlostiach nad 140 km/h a aj to iba od predného okna. Podvozok je pomerne tichý aj na hrubšom povrchu. Motor sa začne výraznejšie ozývať až za limitom povolených diaľničných rýchlostí.

Dlhšie a časovo náročnejšie jazdy sú príjemné a vzhľadom na tichý a rozmerný interiér aj pohodlné. Bonusom použitého motora pri jazde po diaľnici je jeho spotreba.

V meste sa s autom vďaka jeho kompaktným rozmerom malému polomeru otáčania jednoducho manévruje a s asistenciou zadnej kamery aj dobre parkuje. Zvýšený podvozok zas pomôže výhľadu z auta a zabráni poškodeniu podvozku pri nutnosti prekonať obrubník. Pri prevažnom využití auta v týchto podmienkach by som však zvolil niektorý z ponúkaných benzínových motorov.

Vzhľadom na pohon prednej nápravy som auto netestoval v zložitejšom teréne, krátku poľnú cestu plnú výmoľov však prešlo vďaka vyššiemu podvozku bez problémov.

Auto som tradične testoval v Bratislave a na ceste z Bratislavy do Viedne s využitím okresných ciest aj diaľníc v bežnej premávke pracovných dní. Spotrebu uvádzam podľa údajov palubného počítača.

Jazdy po okresných cestách logicky znížia spotrebu paliva na minimum. Ja som dosiahol 4,2 litra bez snahy o dosiahnutie rekordu. Jazda po rozkopanej diaľnici s častými rýchlostnými obmedzeniami a silnou premávkou pri jazde rýchlosťou 100 – 110 km/h spotrebu zvýšila na 5,1. Palubný počítač pri plynulej diaľničnej jazde bez nutnosti častého brzdenia a zrýchľovania ukazoval pri rýchlosti 130 km/h hodnotu 5,7 a pri rýchlosti 140 km/h 6 litrov. Spotreba pri jazde v bratislavských zápchach štýlom brzda-stojím-plyn-brzda sa vyšplhala na 8 litrov. Túto hodnotu sa mi nepodarilo prekonať ani pri snahe o maximálne využívanie výkonu motora. V kombinácii som jazdil za 5,4 l/100 km s prevahou diaľničných presunov.

Spotrebu hodnotím ako výbornú pri akomkoľvej jazdnom režime, aj keď sa odlišuje od deklarovanej priemernej spotreby 4,2l. Dojazd na plnú 45-litrovú nádrž predstavuje vyše 800 km, čo považujem za dostatočné.

Tablet

Nastavenia multimediálneho systému sú intuitívne a sú zvládnuteľné bez nutnosti študovania návodu na používanie. Prekvapil ma výborný príjem slovenských FM a DAB staníc aj vo veľkej vzdialenosti od hraníc, naopak trochu sklamal plechový zvuk telefonátu s využítím bluetooth modulu. Zabudovanú navigáciu som nevyužil, podpora Android Auto mi umožnila využívať Waze, ktorý je hlavne v oblasti poskytovania dopravných informácií ťažko prekonateľný.

 Výbava Platinuim

Cena testovaného vozidla bola 19 790 € + 1 290 € za Platinium Pack + 490 € za metalízu, pričom Platinium Pack zahŕňa množstvo bezpečnostných systémov. Podľa môjho názoru už mohli byť obsiahnuté v základnej výbave. V porovnaní s podobnými modelmi považujem cenu za primeranú. Osobne by som si ešte doplatil 450 € za Green alebo Orange Pack, ktorý by vylepšil interiér krajším volantom, poťahom sedadiel a farebnými doplnkami. V cenníku mi chýbali dnes už bežné predné LED svetlá a predné parkovacie senzory. Výrobca v tomto modeli pohon 4×4 neponúka v kombinácii so žiadnou výbavou ani motorom.

Kia poskytuje na väčšinu svojich modelov vrátane Stonicu záruku 7 rokov alebo 150 000 km, prvé tri roky bez obmedzenia kilometrov. Servisný interval je 20 000 km alebo jeden rok.

Verdikt

Stonic s dieslovým agregátom ma príjemne prekvapil. Vzhľadom na použitú motorizáciu si ho viem predstaviť ako auto aj na dlhšie diaľničné presuny. Zastúpi aj úlohu rodinného vozu s menšími deťmi, je však potrebné počítať s menším batožinovým priestorom. Tento model je však určený najmä tým, ktorí ocenia svieži dizajn a možnosť farebných kombinácií. Pre odvážnych bude najvhodnejší Stonic vo výraznej žltej farbe s čiernou strechou.