Kia Stinger – takmer dokonalá

Aj keď nejde o úplnú novinku, na test Kia Stinger som sa veľmi tešil. O ešte väčšiu radosť sa postarala informácia, že pôjde o verziu GT s vrcholnou motorizáciou. Navyše v nádhernej, prezentačnej červenej farbe.

Stinger je dôkazom, že kórejský koncern Hyundai – Kia je pripravený na vývoj a výrobu vysoko výkonných automobilov konkurencieschopných s nemeckou prémiovou trojkou. Spojenie zvučných mien vývoja (Albert Biermann) a silný kapitál výrobcu dokázalo vyprodukovať vozidlo, ktoré má k dokonalosti veľmi blízko.

 Zvonku

Stinger nestretávam na ceste každý deň. Dokonca môžem skonštatovať, že som ich za posledné mesiace videl iba niekoľko. Modrý, žltý, červený … v každej tejto farbe vyzerá znamenite. Vonkajší dizajn tohto automobilu ho robí výnimočným a jedinečným. Dúfam, že sa jednotlivé prvky v budúcnosti prenesú na ďalšie modely značky.

Takto by malo vyzerať auto typu GT. Dlhá kapota s nízkym nosom, poriadne sklopené predné sklo, postupne klesajúca strecha zakončená vysokou zadnou časťou. Agresívne doplnky naznačujúce silu auta ako výrazné koncovky výfukov, veľké nízkoprofilové kolesá, nadmerné otvory zabezpečujúce chladenie brzdovej sústavy, to je všetko povinná jazda každého výrobcu. Kia neprináša prvoplánový „wow“ efekt, ale okamžite zaujme ako celok. Auto pôsobí vyváženým dojmom, je nízke, široké a budí dojem, že sa smerom dozadu ešte viac rozširuje. Je to zapríčinené svalnatými, do priestoru vystupujúcimi zadnými blatníkmi, ktoré sú dokonale vyplnené 19“ kolesami obutými do pneumatík Michelin Pilot Sport 4 s rozmerom 255/35 (vpredu s rozmerom 225/40).

Spredu zaujme mriežkou chladiča hrdo sa hlásiacou k značke Kia. Športovo tvarovaný nárazník krásne ladí s rozmernými, plne LED svetlami a prechádza do dlhej kapoty s nevtieravo jemnými prelismi. Škoda, že dizajnové prvky na nej naznačujúce otvory na chladenie motorového priestoru sú zaslepené a slúžia iba na efekt. Podobne sú na tom aj čierne dutiny na stranách predného nárazníka.

Bočná strana ukazuje v plnej kráse dĺžku auta s veľmi krátkym predným previsom. Predný blatník ukrýva funkčný, chrómom pokrytý otvor na odvod tepla z bŕzd, vkusne nadväzujúci na spodný prelis na dverách. Dozadu sa zužujúce bočné okná zvýrazňujú nízku siluetu vozidla.

Zadná časť auta zaujme asi najviac. Dlhé zadné okno je zakončené decentným spojlerom a naznačuje karosériu typu liftback. Úzke zadné svetlá s linkou presahujúcou ďaleko do zadného blatníka sú nevšedným a u značky Kia novým dizajnovým prvkom. Majestátnosť zadnej časti podtrhujú štyri výrazné koncovky výfukov zasadené do decentného difúzora.

Všimol som si, že zadný blatník tvorí samostatnú časť karosérie a nie je spojený so strechou ako u iných výrobcov. To znamená, že pri jeho prípadnej výmene nebude nutné tento diel odrezať a privariť nový, za čo výrobcu chválim.

 Vo vnútri

Po otvorení dverí ma zaujali poctivé tesnenia po ich obvode, ktoré sú dôležité pri odhlučnení kabíny od aerodynamického hluku. Čalúnenie dverí je vypracované prémiovo s použitím jemnej kože, kovu a jeho imitácie. Pri pohľade dnu si všímam palubnú dosku nie príliš vysunutú do priestoru. Pozostáva z kvalitných materiálov s jemnosťou a vkusom vlastným skôr prémiovým značkám. Kruhové výduchy ventilácie dominujú strednej časti palubovky. Niekto môže namietať, že sa Kia inšpirovala konkurenciou zo Štuttgartu, ale dnes je už ťažké vymyslieť niečo úplne nové. V každom prípade palubovka pôsobí veľmi dobre, nie sú na nej hluché miesta ani priveľa voľných plôch. Výrobca našťastie zachoval ovládanie základných funkcií audiosystému a ventilácie pomocou tlačidiel a kruhových ovládačov. Zároveň nepodľahol súčasnému trendu „predisplejovania“ každej voľnej plochy interiéru. Tvar a rozmiestnenie prístrojového panelu pripomína lacnejšie modely značky, ale displej v jeho strede je väčší a zobrazuje viac informácií (stopky, preťaženia, hodnoty krútiaceho momentu, teploty oleja atď). Chvíľu som si musel zvykať na trochu neprehľadné ciachovanie rýchlomera, kde hodnota 100 začína až za jeho polovicou.

Veľmi sa mi páčil tvar a vypracovanie stredového tunelu, ktorého materiál je tvorený vydarenou imitáciou hliníka. Môj „obľúbený“ klavírny lak je našťastie použitý iba na malom mieste v okolí riadiacej páky automatickej prevodovky, ktorá pripomína malý joystick s mohutnou hlavicou. Schránka s plynule sa zasúvajúcim vekom pod ovládačmi ventilácie ukrýva priestor na bezdrôtové nabíjanie mobilného telefónu a okrem iného aj USB slot na jeho prepojenie s infotainmentom. Otočný prepínač slúži na prepínanie jazdných režimov, pričom sa po prepnutí vracia do základnej polohy.

8“ displej infotainmentu je moderne zasadený do stredu prístrojovej dosky nad výduchmi ventilácie. Je všeobecne kritizovaný za svoju zastaralú grafiku. S touto kritikou súhlasím, no na druhej strane musím vyzdvihnúť jeho rýchle reakcie a plnú integráciu so systémom Android Auto a Apple Car Play. Je nutné dodať, že pre ich používanie je potrebná aktivácia skrytá v menu.

Športový a zároveň luxusný pocit z interiéru dotváral jemným plyšom pokrytý strop a bočné stĺpiky.

Ani Stinger nie je v interiéri úplne dokonalý. Vrchná časť palubnej dosky je tvorená mäkkým plastom, ktorý má svojim vzhľadom a dvojitým prešitím pripomínať kožu, ale moc sa jej to nedarí. Sú dve možnosti: buď tam tú kožu naozaj výrobca zapracuje, alebo naopak odstráni prešitie a všetko bude v poriadku. Ďalej nie som spokojný s  materiálom na povrchu volantu. Voči tvaru, veľkosti a hrúbky kožou obšitého venca nemám žiadne výhrady. Nepáči sa mi však materiál jeho strednej časti, ktorá na mňa pôsobí lacným dojmom.

Až na drobné nedostatky je interiér nadmieru vydarený a naživo pôsobí lepšie ako na fotografiách. Dokáže zladiť luxus a športovú eleganciu spôsobom, ktorý zanecháva v posádke iba tie najlepšie pocity. Vyzdvihnúť musím ešte odolnosť interiéru, ktorý bez ujmy prežil 24 000 km v rukách novinárov.

Za volantom

Nasadanie vyžaduje menší cvik, auto je totiž dosť nízke a rovnako nízko sú ukotvené aj sedadlá. Môj prvý pocit po nasadnutí do auta bol: „Kde si odložím mobil?“. Po krátkom zoznámení s interiérom to samozrejme nebol žiadny problém a vhodné miesto som našiel. Zaboril som sa do dokonalých sedadiel, u ktorých som si okrem bežného nastavenia mohol elektricky predĺžiť sedák, nastaviť tuhosť a tým aj šírku bočníc a stopercentne prispôsobiť moju obľúbenú bedernú opierku. Sedadlá sú navyše vyhrievané aj chladené. Mám ale pocit, že je chladenie zabezpečované fúkaním studeného vzduchu na chrbát podobne ako u nedávno testovanej Kie Ceed, čo nepokladám za úplne najlepšie riešenie.

Rozsah elektrického nastavenia volantu je u značky Kia tradične široký. Kombinácia polohy sedadiel, volantu a vzdialenosť pedálov tvoria, aspoň v mojom prípade, vzorný posed. Dopredu natiahnuté nohy, volant pritiahnutý blízko tela, celý chrbát podopretý, u mňa absolútna spokojnosť.

Zo začiatku mi trochu vadila väčšia vzdialenosť brzdového pedála od plynového, čo ma nútilo pri brzdení zdvihnúť pätu a presunúť celú nohu doľava, bola to však iba otázka zvyku.

V aute sa cítim v dobrom slova zmysle športovo stiesnene, interiérom som obklopený, avšak nedostatok miesta necítim. Nad hlavou mi pri výške 185 cm ostáva niekoľko cm rezervy, výplne dverí sú dostatočne ďaleko vzdialené od pliec a sedadlo si dokážem nastaviť bez nutnosti otvorenia dverí.

Vzhľadom na sklon predného okna a výšku vozidla je logicky problém s výhľadom hlavne dopredu hore. Na križovatkách som sa orientoval skôr podľa reakcií iných áut ako semaforov. Bočné, aj keď úzke okná mi problém nerobili, rovnako ani priemerne hrubé A stĺpiky. Trochu čudný pocit som mal z dizajnu spätných zrkadiel, keďže je okrem ich zrkadlovej časti viditeľný aj ich vnútorný kryt. Zadný „tankový priezor“ je daňou za vydarený dizajn exteriéru.

Je vidieť, že dizajnéri interiéru pri jeho navrhovaní prísne dbali na ergonómiu, keďže všetky bežne používané ovládacie prvky sú v perfektnom dosahu vodiča. Jedinú výčitku si zaslúži lakťová opierka medzi sedadlami, ktorej otváranie je trochu krkolomné. Na druhej strane je dostatočne veľká, pohodlná a umiestnená v správnej polohe. Za výborný považujem Head up displej zobrazujúci údaje na čelnom skle, je nastaviteľný a dá sa vypnúť.

Za nešťastné, ale až na výnimky celkom bežné je umiestnenie USB slotu určeného na prepojenie mobilného telefónu s infotainmentom. Telefón je síce možné položiť do priestoru na jeho bezdrôtové nabíjanie, ale stále ostáva problém s prepojovacím káblom, ktorý nevzhľadne leží alebo visí v priestore. Okrem toho sa telefón v tomto priestore príliš zahrieval, čo mohlo byť spôsobené celkovým managementom odvodu tepla z interiéru, ktorý podľa môjho názoru nefungoval v tomto aute správne, ale o tom neskôr.

Na ceste

Jazda so Stingerom je zážitok. Ak som opisoval posed za volantom ako dokonalý, rovnako by som charakterizoval aj samotný pocit z ovládania auta.

Auto poháňa vidlicový šesťvalec s objemom 3,3 litra, ktorý je preplňovaný dvoma turbodúchadlami. Maximálny výkon je 272 kW v 6000 otáčkach a krútiaci moment 510 Nm v rozsahu 1300 – 4000 otáčok. Už len týmto motorom Stinger presahuje bežnú strednú triedu a „širokými lakťami“ si robí priestor v prémiovej. Agregát je spojený výhradne s osemstupňovou automatickou prevodovkou vlastnej výroby a poháňa obe nápravy.

Už po prvých stovkách metrov som ocenil výborné tuhé riadenie s určitou spätnou väzbou. Neťahá za volant v zákrutách ani pri silnej akcelerácii a nie je nutné s ním „bojovať“. Aj na tom je cítiť, že je pri jazde uprednostňovaná zadná náprava. Auto reaguje okamžite aj na najjemnejšie otočenie volantom. V režime Comfort sú reakcie automatickej prevodovky jemné a rýchlosť sa dá zvyšovať postupne. Preraďovanie jednotlivých stupňov je rýchle a skoro neznateľné, pričom otáčky sa udržujú tesne nad hodnotou 1000.

Pri potrebe bežného razantného zrýchlenia stačí zatlačiť plynový pedál bez pretlačenie polohy „kickdown-u“. Po jeho prekonaní je totiž akcelerácia až enormná a je nutné s ňou počítať napr. pri predbiehaní vozidla jazdiaceho pred vami. Obiehanie s týmto autom vás bude baviť a to až tak, že sa budete tešiť na každé auto, ktoré dobehnete a nakoniec vždy predbehnete. Budete sa tešiť na každé spomalenie na ceste, pretože napokon budete môcť zrýchliť. Rovnako vás poteší každá obec na vašej trase, pretože si užijete výjazd z jej konca. Akceleráciu si budete užívať stále znova a znova…

Zákruty budete chcieť prechádzať stále rýchlejšie, pričom zistíte, že limity Stingera sú napriek jeho vysokej hmotnosti (okolo 1800 kg) na suchej vozovke veľmi ďaleko. Auto sa skoro vôbec nenakláňa a je vďaka pohonu 4×4 dlho neutrálne a stabilné aj na nerovnom povrchu. Podiel na tom majú aj výborné pneumatiky Michelin Pilot Sport 4.

Zapínam režim Sport. Rovinka, plný plyn, silné brzdy, vjazd do zákruty, držím plyn, výjazd, razantné pridávanie plynu. Cítim, že predné kolesá strácajú priľnavosť, jemne povolím pedál plynu, kolesá sa chytia a vytiahnu auto zo zákruty. Teším sa na ďalšiu… takto sa s autom dá hrať donekonečna, resp. kým to dovolí rýchlo sa strácajúci benzin z nádrže.

Brzdy Brembo majú pomalší nástup, ale po silnejšom zatlačení pedálu som ocenil ich rovnomerný, ale silný a hlavne po mnohých opakovaniach nevädnúci účinok.

V režime Sport+ som nejazdil, predsa len som auto testoval v bežnej premávke. Aj v „obyčajnom športovom“ režime je však jazda nadmieru zábavná a do vysokej rýchlosti bezpečná. Prevodovka drží vyššie otáčky a radí dostatočne rýchlo. Motor reaguje na stlačenie akcelerátora takmer okamžite a oneskorenie záberu turba je veľmi malé. Zásluhu na tom má dvojité prepĺňanie a určite aj veľký objem agregátu. Riadenie v tomto móde ešte viac stuhne, stále však poskytuje dostatok informácií od predných kolies. Pozitívne prekvapený som bol z podvozku, ani v športovom móde nie je príliš tvrdý a stále poskytuje dostatok komfortu aj pri agresívnej jazde.

Prekvapil ma až osemvalcový rev motora pri silnej akcelerácii, pretože zvonku sa až tak hlasno neprejavoval. Vinníka som našiel v menu infotainmentu. Generovaný zvuk nie je možné úplne vypnúť, ale dá sa obmedziť. Po čase som sa k nemu znova vrátil…

Napriek dĺžke a jeho hmotnosti je auto aj v prudkých zákrutách prekvapivo obratné a je s ním radosť jazdiť po okresných cestách. Emócie, ktoré poskytuje, nútia jeho vodiča až zneužívať silu motora, kdekoľvek je to možné. To sa samozrejme podpíše na jeho apetíte. Stinger je prvé auto, s ktorým som dosahoval vyššiu spotrebu na okreskách ako na diaľnici. Pri svižnej, ale nie extrémnej jazde do 110 km/h som sa nedokázal dostať pod 12 litrov. Športová už generovala čísla cez 20.

Áno, s týmto autom sa dá jazdiť aj pomalšie, využívať dlhý zoznam jeho asistentov, dať sa viesť adaptívnym tempomatom, udržovať sa automaticky v pruhu. Všetky systémy fungujú na jednotku, ale vydržal som to iba niekoľko kilometrov.

Na diaľnici je Stinger takisto doma. Od podvozka je výborne odhlučnený, od motora by mohol byť aj menej. Aerodynamický hluk bolo pri veternom počasí počuť niekde od predného okna a strechy. Motor poskytuje brutálnu silu aj vo vysokých rýchlostiach, stačí sa pri predbiehaní pozabudnúť a zrazu ste vysoko nad povoleným limitom. Spotreba sa dala pri rýchlosti do 140 km/h udržať na hodnote 9,5. V režime Comfort prevodovka reaguje trochu pomalšie, snaží sa využívať vysoký krútiaci moment motora a podradí iba pri silnejšom stlačení akcelerátora. Pri rýchlosti 100 km/h sa motor odvaľuje pri 1500 otáčkach, pri 130 km/h ich hodnota stúpne na 2000 a pri 140 jemne nad 2000.

V meste už situácia nie je taká ideálna. Auto je nízke a široké, má rozmerné predné aj zadné dvere. Výhľad z neho nie je najlepší a auto nie je v úzkych uličkách, resp. garážach nákupných centier najobratnejšie. Deklarovanému priemeru zatáčania 11,7 m som nemohol uveriť. V parkovaní pomáhajú kamery, ktoré snímajú celé okolia auta. Podvozok dokonale odfiltruje posádku od nerovností, jeho svetlá výška iba 130 mm môže byť limitná pre mestské nerovnosti, retardéry a obrubníky. V závislosti od premávky je možné v mestskej premávke jazdiť za 11-15 litrov.

Priemerná hodnota spotreby sa pri odovzdaní auta  ustálila na hodnote 12,1 litra s minimom mestskej premávky. Na prvý pohľad je táto hodnota vysoká, ale vzhľadom na triedu testovaného vozidla, jeho hmotnosť, prítomnosť pohonu všetkých štyroch kolies, automatickej prevodovky a v neposlednom rade výkon šesťvalcového motora primeraná. Majiteľ sa však navyše bude musieť zmieriť s častejším tankovaním z dôvodu palivovej nádrže s objemom 60 litrov.

Prekvapilo ma, ako sa Stinger dokáže zahriať aj pri bežnej jazde.  Po vystúpení z auta vás od podvozku ovanie horúci vzduch. Teplo sála z motora, kolies, výfukov. Nebol by to až taký problém, keby sa to neprejavovalo aj pri jazde vo vnútri. Vychladenie interiéru napr. na 22°C pri vonkajšej teplote iba o 3 stupne vyššej by nemal predstavovať žiadny problém. Pri zapnutí automatickej klimatizácie však ide ventilácia skoro na plný výkon a nepoľavuje ani po dlhšej dobe, čo núti posádku tolerovať silné fúkanie studeného vzduchu a hučanie ventilátorov.

Praktická stránka, cena

Kia Stinger nepatrí medzi typické rodinné vozidlá, ale pri jeho navrhovaní sa na praktickú stránku úplne nezabudlo už len tým, že ide o karosérie typu liftback s praktickým prístupom do batožinového priestoru a vysoko sa otvárajúcimi piatymi dverami. Ten má objem 406 litrov, je dlhý, ale plytký. Pod ním sa skrýva dojazdové koleso. V interiéri sa nájdu nejaké odkladacie priestory, sú ale pomerne malé. Do dverí sa zmestí maximálne pollitrová fľaša.

Vďaka dlhému rázvoru 2905 mm je na zadných sedadlách dostatok miesta pred kolenami a sedenie z dôvodu primeraného sklonu operadiel pohodlné. Problémom je, že sa nedajú chodidlá zasunúť pod vodičove sedadlo. Nad hlavou je miesto pre postavy do cca 180 cm, vyšší sa už budú dotýkať stropu.

Montáž detskej sedačky nie je kvôli nízkemu stropu najjednoduchšia činnosť, ale dá sa to zvládnuť. Zadná strana predných sedadiel je plastová, takže sa predsa myslelo aj na detských pasažierov.

Cena Kie Stinger v testovanej výbave GT je 59 500 EUR. Poplatok za prihlásenie auta predstavuje nemalých 3900 EUR. Na prvý pohľad je cenovka vysoká, ale pri pohľade na konkurenciu je viac ako zaujímavá. VW Arteon TSI 206 kW 4×4 s podobnou výbavou je dokonca o niečo drahší, pričom ponúka podstatne nižší výkon v štvorvalcovom balení. Pri pohľade na cenník prémiovej konkurencie (BMW M340i, Mercedes Benz C 450 AMG, Audi S4) sa dostávame na cenu vyššiu o 15 000 – 20 000 EUR. Kia navyše ponúka 7-ročnú záruku a k tomu servis na 7 rokov alebo 100 000 km zdarma.

Verdikt

Pre mňa osobne je Stinger takmer dokonalé auto. Vyzerá nádherne, skvelo sa v ňom cítim, výborne jazdí, je plné emócií a s prižmúrením oka sa dá používať ako rodinné auto. Budí zaslúženú pozornosť, ale vzhľadom na značku nevyvoláva závisť. Možno práve táto kombinácia zaujme a dokáže presvedčiť niekoho, kto po podobnom aute túži, nechce plávať s davom a nemá predsudky voči značke. Som presvedčený, že sa nesklame a bude s autom nadmieru spokojný.