Mazda 2 – Mazda do mesta

Mazda v poslednom období produkuje autá, ktoré zaujmú dizajnom, inovatívnou technikou, jazdnými vlastnosťami a v neposlednom rade výbornou spotrebou paliva. Na test sme dostali najmenšieho zástupcu tejto značky – dvojku. Bol som zvedavý, či dvojka potvrdí pozitívne vlastnosti, ktoré sme už vyskúšali u jeho väčších súrodencov.

Zvonku

Ide o typického zástupcu segmentu malých áut a ani sa to nesnaží skrývať. Z profilu zaujmú kolesá vytiahnuté do rohov karosérie a dlhá predná kapota typická pre modely značky. Čierne 16“ disky (s pneumatikami s rozmerom 185/60 R16) autu mimoriadne pristanú a výborne ladia so šedou metalízou. Trochu ma zarazilo použitie bubnových bŕzd na zadných kolesách. Uvidím, že sa to negatívne neprejaví na ich účinnosti.

Spredu dominuje veľká, zospodu chrómom orámovaná maska chladiča a priveľké svetlomety. Podľa mňa by autu pristali trochu užšie po vzore väčších modelov. Zozadu to autu svedčí najviac a rozmerné zadné svetlá sa mi naopak páčia. Chválim priznaný výfuk, ale privítal by som jeho krajšiu koncovku.

Vo vnútri

Vypracovanie interiéru je vkusné a na pomery triedy kvalitné. Nenájdeme tu síce mäkčené plasty, zmontovaniu a lícovaniu jednotlivých plastových dielov však nie je čo vyčítať. Volant je mi známy z iných modelov značky a pasuje aj do interiéru dvojky. Prednosťou prístrojového panelu je jeho prehľadnosť. Veľkému analógovému rýchlomeru sekunduje digitálny otáčkomer a displej palubného počítača. Na palubnej doske zaujmú kruhové výduchy ventilácie a ozdobná lišta imitujúca karbón. 7“ displej infotainmentu podľa najnovšej módy v tvare tabletu vystupuje do priestoru.

Páči sa mi jednoduché riešenie automatickej klimatizácie bez digitálneho výstupu, automatický režim je však nutné nastaviť až dvoma otočnými ovládačmi. Jednoduchý stredový tunel je rozumne využitý priestorom na krátku riadiacu páku s peknou hlavicou, manuálnu páku ručnej brzdy a niekoľko priečinkov.

Spokojný som bol s tvarovaním aj kvalitou vypracovania vnútornej strany dverí, ktorým nechýba časť s textilným čalúnením. Použitie klavírneho laku v tomto prípade nevadí, lebo neprichádza do styku s rukami vodiča.

Textilné sedadlá sú už na prvý pohľad pomerne malé a ich operadlá sa do výšky ešte zužujú. Obával som sa preto o pohodlie sedenia hlavne na dlhších cestách.

Za volantom

Moje obavy však boli prehnané. Na úzke sedadlá sa zvyknúť dalo. Bočnice na vrchnej strane operadla už našťastie nie sú výrazné a preto netlačia do chrbta. Tvarovanie operadiel som ocenil aj napriek chýbajúcej nastaviteľnej bedrovej opierke. Krátke sedáky a nedostatočné výškové nastavenie hlavových opierok však jasne naznačujú, že auto je predsa len určené pre vodičov nižšej postavy.

Posed za volantom bol naopak prekvapujúco skoro dokonalý aj pri mojej výške 185 cm. Sedí sa nízko s nohami natiahnutými dopredu k správne rozmiestneným pedálom. Je škoda, že sa pozabudlo na „oplastovanie“ opierky ľavej nohy. Posed je podporený širokým rozsahom nastavenia volantu. Zvykať som si musel na vnútornú šírku v oblasti ramien, ktorá je však daná rozmermi auta. Predné sedadlá sú navyše umiestnené tesne pri sebe a vďaka chýbajúcej lakťovej opierke si budete so spolujazdcom „veľmi blízki“.

Priestor na nohy a nad hlavou spĺňal moje predstavy, rovnako aj výhľad vonku a veľké spätné zrkadlá. Ocenil som ergonomicky rozmiestnené tlačidlá a hlavne možnosť ovládania infotainmentu okrem dotykov (pri zastavenom vozidle) aj združeným ovládačom na stredovom tuneli.

Umiestnenie radiacej páky mi vyhovovalo. Je krátka, má presnú kulisu radenia a jemný chod.

Na ceste

Jazdné vlastnosti vozidiel značky sú pre výrobcu veľmi dôležitým parametrom a ich športový charakter je prezentovaný na popredných miestach marketingových materiálov. Boli rovnaké nároky uplatnené aj pri vývoji malej dvojky?

Podvozok je tuhší, ale stále dostatočne pohodlný aj na horších cestách. Väčšie nerovnosti už zvláda horšie a dáva ich posádke pocítiť. V zákrutách pri vyššej rýchlosti cítiť ľahký, na hrboľatej ceste trochu nervóznejší zadok, auto napriek tomu tvrdošijne drží stopu. Bolo vyslovene náročné dostať malú Mazdu do situácie, kedy musel zasahovať stabilizačný systém.

Veľmi spokojný som bol s riadením, ktoré bolo priame, správne tuhé a bolo cítiť jeho spojenie s prednou nápravou. Auto reagovalo rýchlo aj na najmenší pohyb volantom. Brzdy aj napriek „bubnom“ vzadu nemali s ľahkým autom (975 kg) veľa práce a ich účinok sa dal spoľahlivo dávkovať. Ocenil som krátke a absolútne presné dráhy radiacej páky 5-stupňovej manuálnej prevodovky. Neprotestovala ani pri rýchlom radení pri vysokých otáčkach. Spojka zaberá presne v strede a má ľahký chod.

Pre dynamickú jazdu je nutné motor točiť nad 3500 otáčok. Prevody sú pomerne dlhé a preto je vhodné počkať a radiť vyššie až nad touto hranicou, kedy motor reaguje okamžite na každé stlačenie plynového pedálu. Vzhľadom na atmosférické plnenie a objem motora nemožno  čakať dych berúcu dynamiku, výkon motora je však na svižnú jazdu dostatočný a to za prítomnosti celkom príjemnej zvukovej kulisy.

Ide o štvorvalcový agregát s objemom 1496 cm³ , maximálnym výkonom 66 kW pri 6000 otáčkach a krútiacim momentom 148 Nm pri 4000 otáčkach. Ako je pri motoroch Skyactiv zvykom, po naštartovaní sa otáčky chvíľu držia na vysokej hodnote. Po ich klesnutí je motor tichý a bez vibrácií. Motor pri jazde neprotestuje ani pri poklese otáčok na hodnotu 1500, pre udržanie dynamiky je ich však nutné držať nad 2000. Vzhľadom na triedu a zameranie auta som bol s výkonom motora spokojný. Pri správnej práci s prevodovkou som sa necítil v meste ani na okresných cestách ako „brzda“ premávky. Vyšší výkon mi chýbal možno iba na diaľnici, kde sa pri vyšších rýchlostiach už ochota auta zrýchlovať strácala.

Diaľnica však pravdepodobne nebude miestom, kde by sa Mazda 2 pravidelne vyskytovala. Do rýchlosti 120 km/h je auto pomerne tiché. Nad touto hranicou už do interiéru preniká aerodynamický hluk a rovnako aj hluk motora. Spotreba je závislá od smeru vetra a dlhodobo stúpajúceho alebo klesajúceho charakteru vozovky. Pri rýchlosti 130 – 140 km/h sa pohybovala v rozsahu 6,6 – 7,5 l/100 km. V tabuľke nižšie uvádzam otáčky motora na piatom stupni pri jednotlivých rýchlostiach:

Na okreskách sa dal naplno využiť potenciál motora v spojení s výborným podvozkom. Pred zákrutou jemne pribrzdím, zaradím dvojku a pri jemnom náklone od stredu zákruty pridávam až na 100 km/h. Radím trojku a brzdím pred ďalšou zákrutou… Podvozok je dostatočne čitateľný na to, aby vodič neprekročil jeho limity a stále dosť hravý, aby sa dalo s autom zabaviť. Pri jazde v noci som ocenil výborný výkon diaľkových svetiel, na druhej strane mi intenzita stretávacích svetiel nepripadá úplne dostatočná.

Vďaka atmosférickému plneniu motora ostáva spotreba paliva na nízkej úrovni aj pri agresívnejšom spôsobe jazdy, kedy som v priemere neprekročil hodnotu 6 litrov. Pri kľudnej, ale stále svižnej jazde sa pohybuje okolo piatich. Jazdou „na spotrebu“ som sa dokonca priblížil k hodnote štyroch litrov.

V meste som v priemerne hustej premávke jazdil so spotrebou 6,5 litra. Vďaka rozmerom auta nie je problém s jazdou v úzkych uličkách, priemer otáčania 10,4 metra je však trochu väčší, ako by som od malého auta čakal. Výborný výhľad z vozidla, rozmerné spätné zrkadlá a zadná kamera prispievajú k pohodlnému parkovaniu.

Auto som odovzdal s priemernou spotrebou 5,7 litra. Jazdil som svižne a naplno som využíval potenciál motora. Verím, že pri pokojnejšej jazde by som bez problémov deklarovanú spotrebu 4,9 l/100 km dosiahol.

Praktická stránka, cena

Pri aute tohto segmentu sa nedajú očakávať objemné úložné priestory ani ich veľký počet. Pollitrovú fľašu som však do dverí odložil a mobil som vsunul do priečinka na konci stredového tunela. Rovnako nebol problém do 250 litrového batožinového priestoru naskladať aj väčší nákup. Privítal by som však aspoň jednoduché háčiky na zavesenie nákupných tašiek. Sklopenie zadných sedadiel síce vytvorí nepekný schod, ale objem zvýši na slušných 882 litrov.

Pri moje výške 185 cm som si „za seba“ samozrejme pohodlne nesadol, ale dieťa v detskej sedačke nemalo s priestorom žiadny problém.

Cena testovanej dvojky vo výbave Takumi je 13 190 EUR (+ 500 EUR za navigáciu a 560 EUR za metalízu). Túto sumu považujem v porovnaní s konkurenciou za primeranú. V bohato vybavenom aute mi chýbali iba predné LED svetlomety.

Verdikt

Mazda 2 nevyniká v preplnenom segmente malých áut iba dizajnom. Od svojej konkurencie sa odlišuje hlavne zameraním na vodiča a kladením dôrazu na zážitok z jazdy. Poteší toho, kto ocení športový posed za volantom, točivý charakter motora a v tejto triede nadpriemerné jazdné vlastnosti. Svojou spotrebou však uspokojí aj tých, ktorí neradi platia zbytočne veľa na čerpacej stanici.

Podľa môjho názoru dvojka statočne plní svoju úlohu a jej väčší súrodenci sa za ňu nemusia hanbiť.