Faceliftovaná verzia vozidla Toyota C-HR prináša presne to, čo sa od nej chce. Stále si zachováva dokonalý dizajn a zároveň vylepšuje svoj pohon, hlavne z hľadiska zvýšenia objemu spaľovacieho motora ale aj vylepšenia batérie a posilnenie elektromotora. Výsledkom je skvelé auto v úplne originálnom balení. A aké máme dojmy z testu?
Design
Toyota C-HR jednoducho vyčnieva z davu. To sa hovorilo už o verzii predchádzajúcej a táto faceliftovaná to len potvrdzuje. Je skvelé vidieť, že sa čas od času objaví model, ktorý sa nedrží pri zemi a pri jeho tvorbe nie je kladený dôraz iba na to, aby sa čo najviac okopíroval konkurenciu. Áno, odvážny až futuristický dizajn síce nemusí niekomu sedieť, ale svojich priaznivcov si nachádza viac než dosť.
Pozornosť pritiahne nezameniteľná, ostro rezaná silueta. Originálne tvary, rôzne prelisy, výrazné prvky a celková dynamika. K tomu v našom prípade originálna kombinácia oranžovej a čiernej farby. Tým všetkým model Toyota C-HR vybočuje z davu. Z detailov, na ktoré sa zamerať po celkovej pochvale vozidla, je potrebné vyzdvihnúť originálny tvar masky chladiča a predného nárazníka, zadný veľmi výrazný spojler ktorý navodzuje športovejší pocit (ale má vplyv aj na aerodynamiku), originálne tvarované svetlá (ako predné, tak i zadné), ale napríklad aj kľučky zadných dverí. Neznalý ich možno bude hľadať na obvyklom mieste, kde však nie sú. Je potrebné siahnuť trochu vyššie, kde sa páčka dverí štýlovo schováva, dokonale zapadajúc do dizajnu auta.
Interiér
Ak vás zaujal originálny dizajn exteriéru, nebojte sa toho, že by ste o unikátne prvky boli ochudobnení vo vnútri. Aj tu sa jasne hrá na nôtu originality, aj keď predsa len, oproti vonkajšiemu spracovaniu je tu dizajn ľahko konvenčnejší, s určitým dôrazom na praktickosť. Napriek tomu tu ale svoj diel unikátnosti nájdete, či už sa jedná o kombinácie rôznych materiálov, matných alebo lesklých prvkov, či opäť rôznych tvarov, línií a prelisov. A zatiaľ čo exteriér pôsobí skôr ostro a dravo, interiér vozidla naopak navodzuje pocit určitej elegantnosti, hlavne pre rad oblých a jemných tvarov. Tie skvele kontrastujú s prepracovanými sedadlami, ktoré doslova lákajú k usadeniu, po ktorom potvrdím, že nielen skvele vyzerajú, ale sú aj veľmi pohodlné.
Je to ale snaha o veľkú originalitu a jedinečnosť, ktorá následne vozidlu uštedruje tú najväčšiu ranu, pokiaľ ide o kontrast s prístrojovou doskou a infotainmentom. Predsa len, vidieť dva bežné mechanické budíky v kokpite, a dotykový displej s pomerne jednoduchými bočnými obdĺžnikovými tlačidlami vás núti vykuknúť z okienka von a presvedčiť sa, či naozaj sedíte stále v tej originálnej Toyote C-HR a nepreniesli ste sa do iného auta, a to ešte pár rokov späť v čase. A to ste si ešte nevšimli zabudovaných tlačidiel v mieste vodičovho ľavého kolena, ktoré snáď už obyčajnejšie ani byť nemôžu. Aká škoda…
Pokiaľ ide o praktickosť interiéru, môžeme povedať, že všetko je tam kde čakáte. Ovládacie prvky nájdete na volante, okolo displeja nastavenie teploty a samozrejme v rámci infotainmentu, kde prídu vhod tie dizajnovo kritizovaná bočné tlačidlá rýchleho prístupu. Pod volantom nájdete ešte jednu páčku navyše, a to na pravej strane, slúžiacu na ovládanie tempomatu. Tu ide o zvyk, takže najprv si párkrát pustíte stierače i ostrekovače a s pribúdajúcimi kilometrami si už budete pamätať, že tú správnu páčku máte o kúsok nižšie. Trochu krkolomne je umiestnená tiež priehradka na mobil, schovaná v oblasti stredného panela, ku ktorej sa budete musieť poriadne natiahnuť, aby ste do nej mobil dali. A keď si pred ňou umiestnite kelímok s pitím, máte o zábavu postarané.
Jazdné vlastnosti
V samotnom úvode som naznačil, že faceliftovaná Toyota C-HR nie je iba autom ľahko modifikovaným po dizajnovej stránke, ale že sa zapracovalo tiež na pohone. Dve deci objemu navyše, vylepšenie elektromotora a batérie robia z vozidla slušný a dobrý hybrid, s ktorým zvládnete s priaznivou spotrebou celé mesto a zároveň sa nemusíte báť vyraziť aj mimo neho, kde vás napríklad pri jazde na diaľnici čaká príjemný pokoj, vďaka celkom dobrému odhlučneniu.
Auto má po zošliapnutí plynu celkom slušný odpich, hlavne vďaka pomoci elektromotora. S čím treba rátať je mnohokrát až nepríjemný rev motora pri akcelerácii. To je zatiaľ u hybridov všeobecné mínus, ale na druhú stranu Toyota C-HR aspoň patrí medzi tie vozidlá, kde motor síce reve – ale auto ide. Sú aj prípady, kedy dochádza len k tomu prvému. Keď ale idete rozvážne a využitý bude len elektromotor, čaká vás príjemné ticho.
Hybridný systém funguje úplne spoľahlivo a auto si všetko riadi podľa aktuálnych potrieb. Či už ide o jazdu len na elektrinu, využitie oboch pohonov, či trebárs nabíjanie naštartovaným spaľovacím motorom. Ďalšou možnosťou ako batérii dodať šťavu pochopiteľne prináša tiež rekuperácia. Vďaka tlačidlu možno dať vozidla i pokyn, že chcete ísť výhradne na elektrinu. Nie vždy sa vám však aktivácia podarí, pretože táto funkcia je závislá na nabitií batérie. A ak je málo šťavy, máte smolu a bez pomoci spaľovacieho motora sa nezaobídete.
Z hľadiska jazdných vlastností nie je autu rozhodne čo vytknúť. Potreba akcelerácie je tak za jedna mínus, prejazd zákrutami presný a bezpečný, s bezproblémovým držaním zvolenej jazdnej stopy. Netreba sa obávať ani žiadneho nepríjemného hojdania, ktoré by auto pri ostrejších manévroch akokoľvek rozhodilo. Jediné, na čo je nutné si zvyknúť, sú brzdy. Ľahké zošliapnutie pedálu aktivuje najprv rekuperáciu, čo môže navodzovať dojem, že auto horšie brzdí. Ide však o zámernou vlastnosť, ako zabezpečiť prísun energie do batérie. Tak vás CH-R postupne odnaučí jazdiť štýlom brzda / plyn, čo sa podpíše na bezpečnosti, ale aj spotrebe.
Funkcie a výbava
Z hľadiska funkcií a výbavy si nie je na čo sťažovať. V zime príde vhod trojstupňové vyhrievanie sedadiel, ale napríklad aj vyhrievanie volantu. A ak si spomínate na moju kritiku tlačidiel u ľavého kolena vodiča, tak ju ešte doplním. Konkrétne ohrev volantu zapínate tlačidlom nepochopiteľne umiestneným práve tu. A na rovnakom mieste sa spínajú tiež automatické diaľkové svetlá a parkovací asistent. Takže z tých všetkých jediné tlačidlo, ktoré tu dáva zmysel, je otvorenie viečka nádrže.
Ďalej vo výbave nechýba trojstupňový adaptívny tempomat až do nulovej rýchlosti, čo príde vhod predovšetkým v kolónach v mestskej premávke. Tempomat však v niektorých situáciách sám vypína – napríklad pri nájazde na kruhový objazd. Chápem, že ide v tomto prípade o bezpečnosť, keďže prechádzať kruhovom objazde so zapnutým tempomatom vyžaduje väčšiu pozornosť, ale keď hneď nezaregistrujete signál o vypnutí, začnete sa diviť, že auto zrazu nejde. Ďalej Toyota C-HR disponuje strážením jazdných pruhov – ale nie samostatným vedením v pruhu. Taktiež nechýba už vyššie letmo spomínaný asistent parkovania.
Záver
Toyota C-HR ukázala, že facelift nemusí znamenať len úpravu vzhľadu. Naopak. V tomto prípade sa značne zapracovalo na pohone, ktorému nie je takmer čo vytknúť. Zároveň sa dizajnéri nestiahli do ústrania a stále ukazujú svoj zmysel pre originalitu, netradičnosť a nadčasovosť. Výsledkom je auto, na ktorom sa vylepšilo to kritizované, a pozitívne hodnotený obal zostal zachovaný. A to je kombinácia, ktorá funguje úplne skvele.
