Honda HR-V – mimo/mestská klasika

Prvá generácia HR-V bola zjavom, ktorý predbehol svoju dobu minimálne o desaťročie. Trojdverové malé SUV s nádychom športového génu. Nič podobné ste vtedy nekúpili a HR-Včka tak bola na cestách úkazom, za ktorým sa každý otočil. Skratka HR-V je totiž anglickou skratkou „Hi-rider Revolutionary Vehicle“.

Aktuálne druhá faceliftovaná generácia HR-Včky je však už len klasickým malým mestským crossoverom a v tejto kategórii má veľa rivalov, pred ktorými musí ukázať svoje prednosti.

Designovo sa druhá generácia od svojho predchodcu veľmi líši. Za prvé – už to nie je trojdverové „kupé“ ale klasická 5 dverová karoséria a za druhé – už si nevyberiete pohon oboch náprav, čo je pre mnohých aktívne žijúcich ľudí, veľká škoda.

Zboku pôsobí uhladene a skryté madlá zadných kľučiek evokujú istú dávku športovosti. Zo zadu je to typický zástanca kategórie miniSUV s rozmernými svetlami a vyššou nakladacou hranou. Spredu klasická HONDA s kozmickým designom, ktorý nám priniesol kedysi model Civic.

Facelift Hondy HR-V je veľmi jemný – prednú masku tvorí matná mriežka chladiča a široká chrómovaná lišta so vsadeným logom. Chrómová časť je dizajnovo zapracovaná aj do predných svetlometov, s ktorými vytvorí jeden celok. Zmenila sa aj grafika denných LED svetiel a vzhľad predného nárazníka. Testovaný model má krásnu tmavomodrú metalízu, ktorá však vynikne len na slnku. Inak si každý z okolia myslel, že je auto v čiernej farbe.

V interiéri pribudol lepší, zabudovaný 7“ tablet so systémom Honda CONNECT, ktorý konečne podporuje aj MirrorLink/Apple CarPlay a v testovanej výbave je aj navigácia Garmin s funkciou Garmin PhotoReal, ktorá zobrazuje najbližšie križovatky a výjazdy prostredníctvom reálnych snímok a poskytuje indikáciu jazdných pruhov pre jasnú orientáciu. Rozlíšenie je slušné ale systém by zniesol trochu viac svižnosti, nakoľko na niektoré položky z menu sa čaká pár sekúnd. Čo sa týka pripojiteľnosti – tu nemám výhrady. Konektory sú aj v odkladacej schránke, lakťovej opierke a nájdete tu dokonca aj vstup pre video cez klasický HDMI konektor, ktorý sa nachádza na poličke pod stredovou konzolou, spolu s dvoma USB nabíjacími vstupmi/výstupmi a zásuvkou na 12V.

Interiér a všetky ovládače sú veľmi dobre spracované. Všetky plochy, kde môže spočinúť unavená ruka, či noha sú mäkčené a jediná výtka ide k tvrdému plastu celého vrchu palubnej dosky. Sedadlá sú pohodlne, mäkšie, majú slušné bočné vedenie a konečne aj v tejto kategórii – nastaviteľnú opierku hlavy pre vodiča aj spolujazdca v priečnom smere. Pekné sú aj tri samostatne nastaviteľné výduchy klimatizácie pred spolujazdcom.  

Celý panel klimatizácie je ovládaný dotykovo, čo je možno trochu nepraktické z hľadiska bezpečnosti, pretože sa jednoducho vždy musíte pozrieť kam „ťukáte“ prstom. Inaj je ale na pohľad efektný aj vo vypnutom stave. Stredová konzola spolu s naozaj „smart“ držiakmi na nápoje či telefóny je elegantná a pojme naozaj všetko, čo moderný človek potrebuje pri jazde v aute. Hlavica radiacej páky sa mi na prvý pohľad zdala smiešna ale napriek svojmu jednoduchému tvaru sa s ňou výborne pracuje a poctivá mechanická prevodovka je jedna z tých lepších na trhu. Je tak krásne blízko volantu, že radenie je zábavou. Taktiež volant si zaslúži pochvalu – má príjemnú hrúbku a veľmi dobre rozložene ovládacie prvky, ktoré po pár km ovládate úplne intuitívne.

Posed za volantom je skôr pre menšie postavy. Ja s mojimi 186cm som mal problém aj pri sedadle v úplne najnižšej polohe a volantom úplne hore. Nevidel som jednoducho žiadne kontrolky svetiel či výstražné znaky, ktoré sú v oblúku pod kapličkou prístrojov. Vpredu i v zadu je miesta na rozdávanie a pri sadnutí sám za seba som mal pocit, že sedím v o triedu väčšom aute. Daňou za to sú však kratšie sedáky. Zadné sedadlá Magic Seats, rozdelené v pomere 60:40, sa bezproblémovo prispôsobujú a jediným jednoduchým pohybom môžete sedadlo vyklopiť smerom hore a získate tak priestor za prednými sedadlami. Napríklad na prevoz väčšieho kvetu v črepníku alebo viacero kufrov, ktoré sa Vám už nevošli do batožinového priestoru. Ten má kapacitu až 470 litrov, ak používate zadné sedadlá v štandardnej polohe na sedenie, a až 1 103 litrov po hranu okien, keď sú zadné sedadlá sklopené.

Testovanou a tiež základnou pohonnou jednotkou je 1,5-litrový zážihový atmosférický i-VTEC s výkonom 96 kW (130ps) a krútiacim momentom 155 Nm. Spolupracuje so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou a z 0 na 100 km/h zrýchli za 10,7 sekundy. Tento nový benzínové motor je vybavené novými technológiami pre zníženie trenia (tzv. „plateau honovanie“)
a zvýšenie účinnosti motora. Na vonkajšom plášti ľahkých hliníkových piestov je tiež jedinečným spôsobom nanesená vrstva pre zníženie trenia. Výsledkom je celkové zníženie trenia pri pohybe piestov vo valcoch. K celkovej vynikajúcej prevádzkovej účinnosti prispieva tiež olej s nízkou viskozitou (0W-20), špeciálne uvoľňovacie ventily dvojstupňového olejového čerpadla, špeciálna konštrukcia piestnych krúžkov s nízkym odporom a ľahká kľukový hriadeľ.

Je to poctivá „atmosféra“, ktorá dokáže jazdiť pri slušnej spotrebe relatívne svižne. Po naštartovaní o sebe dá na chvíľu vedieť a následne stíchne. Pri bežnej ekonomickej jazde je motor tichý a nemá problém jazdiť ani pri nízkych otáčkach. Ukazovateľ optimálneho radenia radí 6-ty stupeň už niekde pri 55km/h a v závislosti od záťaže radí aj pri podraďovaní smerom nadol. Pri potrebe predbiehania alebo pri nutkaní otestovať ostrú vačku klasického VTEC motora však o sebe dá rázne vedieť. Netreba zabúdať, že tu nie je žiadne turbo, ktoré by sa postaralo o prudký nárast výkonu. Treba pekne podradiť o dva stupne nadol a hor sa do víru vysokých otáčok. Motor točí až za hranicu 6500ot a prepnutie vačky je takmer nepostrehnuteľné. Pamätám si staré VTEC motory z 90tych rokov, kde nad 4000ot. prišlo kopnutie ako pri turbodiesli. Vysoké otáčky však neznamenajú automaticky výkon. Aj napriek relatívne vysokému papierovému výkonu, tomuto motoru trochu chýba krútiaci moment.

Táto motorizácia je teda určená skôr do mestskej prevádzky a pre komornejšie jazdiacich zákazníkov. Na oplátku im ponúkne bezstarostné jazdenie v každom režime bez ohľadu na spotrebu. Spoľahlivosťou a servisnými nákladmi na tom bude tento motor tiež lepšie ako rovnaký agregát s turbom. Spotreba sa na konci testu ustálila na hodnote 6,3L/100km, čo je výborná hodnota. Auto bolo v 50% obsadené 4 osobami a jazdil som relatívne svižne. Tu je výhoda objemu a atmosférického motora versus malého objemu s turbom. Menší turbomotor by mal výrazné rozdiely v spotrebe a 1.5 VTec Turbo je k dispozícii len vo výbave Sport, kde mu sekunduje aj tuhší podvozok s 18″ diskami.

K motoru výborne pracuje optimálne naladený podvozok, vďaka ktorému sa HR-Včka správa ako malý hatchback. Napriek balónovým pneumatikám na 16“ diskoch, veľmi dobre podrží v zákrutách a nenechá sa vykoľajiť ani prudkými zmenami smeru. Nedotáčavosť som nepostrehol a na rozbitej ceste zadná časť aj napriek jednoduchej náprave držala príkladne stopu. Tlmenie priečnych nerovností by mohlo byť lepšie ale to je daň za trochu tej športovosti.

Asistenčné systémy sú prítomné v rôznej forme. Systém pre aktívne brzdenie v mestskej premávke, ktorý štandardne obsahujú všetky výbavy, upozorňuje na riziko čelnej kolízie a v prípade nečinnosti vodiča dokonca aktivuje núdzové brzdenie, aby čo najviac znížil rýchlosť. V praxi to s jednoduchým tempomatom (nie adaptívnym) funguje tak, že máte nastavenú rýchlosť, auto sa blíži k inému vozidlu pred ním a pri rizikovej vzdialenosti začne prudko brzdiť. Je potrebné si na to zvyknúť a hlavne nemať otvorenú horúcu kávu v stredovom tuneli…

Testovaný model mal aj upozornenie na vybočenie z jazdného pruhu, ktoré varuje, ak vozidlo opustí jazdný pruh bez znamenia o smere jazdy. Počas jazdy v noci sa mi ho však nepodarilo aktivovať. Možno vďaka našim, nie príliš dobre značeným, okresným cestám.

Systém rozpoznávania dopravných značiek, ktorý spolupracuje s limiterom, je u nás tiež dosť nepoužiteľný. Nakoľko potrebuje aj značku ukončenia obmedzenej rýchlosti, väčšinu času zobrazuje obmedzenú rýchlosť, ktorá už dávno skončila prvou križovatkou. Čo mi z bezpečnostnej výbavy citeľne chýbalo, bola indikácia vozidiel v mŕtvom uhle.

Celkovo mi nová HR-V pripomínala malý a mrštný hatchback a veľmi dobre sa cítila ako v meste, tak aj mimo neho. Ak vám sadne jej dizajn a technika, je to výborná voľba na každodenné jazdenie… po každej stránke.