Honda HR-V Sport – klamanie telom

Vynovená Honda HR-V Sport prichádza vo verzii Sport so štylizačnými vylepšeniami a výkonom 182 koní. V testovanej verzii je spriahnutá so zavrhovanou CVT prevodovkou a na rozdiel od väčšiny dnešnej konkurencie neponúka Start-Stop systém ani úžasnú konektivitu s rôznymi displejmi namiesto budíkov… má s takouto koncepciou dnes ešte šancu na úspech?!

Stále sa nám nedarí uniknúť vplyvu SUV štýlu a Crossoverom. Priemysel sa do nich zbláznil a zatiaľ čo Honda bola pri koryte úplne na začiatku ešte s príchodom prvej generácie HR-V v roku 1999, verzia druhej generácie má čo doháňať – od roku 2016, kedy sa druhá generácia dostala do predaja, jej pribudlo veľmi veľa nových súperov. Túto mimo/mestskú klasiku sme si už mali možnosť vyskúšať v aktuálnej „pofaceliftovej“ verzii so základným atmosférickým motorom a manuálom. Celú recenziu nájdete tu: Honda HR-V

HR-Včko ako také dostalo nedávno aktualizáciu v polovici svojho výrobného cyklu (aj keď menšiu). Snáď najpozoruhodnejšou zmenou je príchod nového vlajkového modelu so silným motorom, ktorý má pridať tomuto autu nejaký ten vzrušujúci element. Vydajme sa teda do víru otáčok a ostrého rezania zákrut…

Honda dala HR-Včku vo verzii Sport do vienka jemné vyladenie športového štýlu v podobe preplňovaného 1,5-litrového motoru VTEC z Civic-u, ktorý vyvinie krútiaci moment 220 Nm a dosahuje 132kW (182k) pri 6000 ot./min. Pohon je posielaný striktne na predné kolesá a Honda hovorí o zrýchlení z 0-100km/h za 8,6 sekúnd.

Toto sú čísla, ktorými sa oháňa na území hot-hatchov a supermini a HR-V Sport sa v ich spoločnosti vôbec nemusí cítiť menejcenné. Je tu nejaký ten výkon, o ktorý sa môže oprieť a motor krásne ťahá z približne 2 500 ot./min až do cca. 6000 ot./min. Je celkom bizarné mať takýto živý a agilný štvorvalcový motor v rodinnom crossoveri a ešte bizarnejšie je ak je spojený s bezstupňovou CVT prevodovkou. Tá je vlastne celým kameňom úrazu a na druhej strane aj lákadlom pre pohodlných vodičov, ktorý ale bažia po výkone a vysokých otáčkach.

CVT-čko je pre tento typ auta v poriadku. Pokiaľ ho chcete používať ako auto na každý deň, na nákupy, pre manželku, na menšie výlety, či na občasné prevetranie mladých tunerov na križovatkách. Na športové vyžitie v ňom nejak nevidím zmysel. Áno, má síce po prepnutí do „S“, tendenciu držať neustále pásmo otáčok nad 3000 ale vtedy sa práve dostaví ten spomínaný vysávačový efekt a pocitovo auto „neťahá“. Aj po prepnutí do režimu manuálneho radenia so siedmymi prednastavenými prevodmi je to bieda a CVT jednoducho má tú vlastnosť, kedy trochu pocitovo váha, či už zrýchľovať alebo si to snáď ešte ten vodič rozmyslí?! Tu by som naozaj radšej siahol po 6-stupňovom manuály, ktorý Honda jednoducho vie. Plus dostanete o 20Nm krútiaceho momentu viac… a to sa oplatí.

Riadenie je tu príjemné. Je pravda, že o trochu viac nastaviteľný volant by bol fajn, ale riadenie je tuhé, presné a vyvážené a HR-V Sport sa naozaj premení na to, o čo v skutočnosti ide – rýchlik v zákrutách. Honda využíva systém hrebeňového riadenia s elektrickým posilňovačom a variabilným prevodovým pomerom, ktorý je doplnený technológiou asistenta agilnej jazdy. Poskytuje rovnomernú odozvu pri stredových a blízko stredových uhloch a plynulejšiu odozvu pri väčších uhloch riadenia.

Honda vybavila Sport-ku novými pasívne-adaptívnymi tlmičmi a technológiou „Performance Damper“ – systémom tlmičov, ktorý je integrovaný do prednej a zadnej časti auta a je navrhnutý tak, aby pôsobil proti relatívnemu pozdĺžnemu a torznému pohybu cez podvozok. V ostrých zatáčkach zabraňuje nakláňaniu, zlepšuje stabilitu pri náhlych zmenách jazdných pruhov a znižuje vibrácie na nerovných cestách. Takže toto nie je len balík výbavy navyše ale poctivo naladené auto, ktoré si dostojí svojmu prívlastku.

Teda. Vo väčšine smerov si HR-V Sport plní svoj úlohu na jednotku ale neprichádza bez kompromisov. Napríklad, zatiaľ čo motor má výkonu na rozdávanie a je aj relatívne ekonomický – na priemerných 6,0L/100km sa dá relatívne jednoducho dostať, čo ma dosť prekvapilo – ale je trochu nepokojný.

Je trochu viac hlučný a aj keď sa HR-V pýši technológiou aktívneho potláčania hluku, veľmi sa mu nedarí. Motor pri každom prudšom zošliapnutí pedálu vyletí do otáčok a dáva o sebe náležite vedieť zvukom aký je Hondám veľmi blízky. Nie je to relaxačné auto, do ktorého by ste sa mali usadiť na dlhšie diaľničné presuny. Radšej by som počúval výfuky (ktoré sú hneď dva a pekne poctivo obnažené) s nejakým jemným ladením ako toto.

Pokiaľ ide o zvyšok balíka v tejto výbave, je veľmi podobný verzii Executive. V novom modeli HR-V Sport je napríklad tmavý chróm, použitý v prednej časti štandardného modelu HR-V nahradený panelom z lešteného čierneho chrómu. Exkluzívna čierna povrchová úprava so vzorom včelieho plástu je použitá aj na lištách prednej mriežky, ktoré prechádzajú do oblasti hmlových svetiel.

V prednej časti je tu agresívnejší podnárazník, bočné prahy, obloženie podbehov a agresívnejši je aj zadný nárazník, pričom všetko je v čiernej lesklej povrchovej úprave. Medzi doplnky patria aj čierne kryty vonkajších spätných zrkadiel, dvojité výfukové potrubie a nový dizajn 18-palcových zliatinových kolies. Pri výbave Sport sú tu kompletné predné LED svetlomety a zadné združené svetlá s LED trubicami dostali tmavý „dymový“ efekt s čiernymi vnútornými čiarami.

V kabíne sa Sport-ka príliš nezmenila a napriek liberálnej aplikácii vínovo červenej usne ako štandardu, v kabíne chýba nejaký wow faktor – keď už je to teda ten Sport. Nežnejším polovičkám ale v 99% prípadov farebná kombinácia vykúzli úsmev, takže je asi všetko v poriadku.

Honda HR-V Sport je celkom zaujímavá kombinácia za veľmi priaznivú cenu. Za sumu okolo 27-tisíc eur dostanete priestranné auto s veľmi dobrou dynamikou a úžitkovou hodnotou. Len treba prekusnúť CVT alebo ísť do manuálnej prevodovky…