Opel Astra koncom minulého roka prešiel omladzujúcou kúrou. Facelift priniesol len menšie zmeny na dizajne, avšak pod kapotou – tam sa diali veci. Všetky motorizácie sú už teraz trojvalcové a nepochádzajú od francúzskeho koncernu PSA. Astra si musí vystačiť s motormi pôvodom ešte od GM.
Ople ako také sú určené a verejne kategorizované skôr pre konzervatívnych ľudí, ktorí moc nemusia najmodernejšie dizajnové výstrelky, ale bazírujú na praktickosti a jednoduchom ovládaní. To všetko vie modernizovaná Astra s označením „K“ poskytnúť, takže v rámci exteriéru pribudli viac-menej len LED matrixové svetlomety (v testovaných verziách adaptívne), výkonnejšia predná kamera pre asistenčné systémy a jemne prepracovaná maska.
My sme sa teda tento týždeň zoznamovali s oboma verziami a oboma motorizáciami v rovnakej a krásnej modrej metalíze. Bude to taký malý porovnávací test dvoch redaktorov, z ktorých každý má iné potreby a preferencie. Sadol viac kombík s dieslom alebo hatchback s benzínovým motorom? Poďme si dať otázky a odpovede…
Redaktor č. 1, krycie meno OTEC, vek najlepší (čítaj: vysoko nad 35), deti 2, práca 40km od domu, denný nájazd 100-200km.
Redaktor č.2, krycie meno JUNÁK, vek lepší (čítaj: jemne nad 35), deti 0, žiadna práca, ani z domu, denný nájazd 0-9999km.
Rozdelenie síl:
„Otec“ po veľmi krátkom premýšľaní vyfasoval kľúče od Astry kombi SpaceTourer s motorom 1.5 CDTi. Teda trojvalcový diesel (áno, áno už sa môžete prežehnávať) s výkonom 90kW (122k) a krútiacim momentom 285Nm pri 1500-2500 ot./min.. Tento zázrak bol spriahnutý s diabolom deväťstupňovým automatom a auto bolo obuté na príplatkových 18″ diskoch. Radosť pre oči. Uši treba pri štartovaní zapchať, pretože si spomeniete na roky deväťdesiate a jednotkové Octavie s ich 1.9TDi.
„Junák“ sa s radosťou rozhodol prevetrať na predĺžený víkend na severe Slovenska Astru v prevedení Hatchback, s benzínovou motorizáciou 1.4 Turbo a manuálnou 6-stupňovou prevodovkou. Tento, opäť trojvalec, doluje zo svojich útrob 107kW (145k) a krútiaci moment 260Nm vie dodávať v rozmedzí 1500-3500 ot./min. Radosť pre uši, oči si zvyknú… kombík je predsa len trochu krajší.
Tak a teraz…
Otázka č. 1 – Ako je na tom Astra po tých rokoch čo je na trhu?
„Otec“ – Aj keď je tomu už zopár rokov, kombík SpaceTourer vyzerá stále k svetu. Predná maska je na môj vkus už trochu zastaralá, ale ako sa písalo – svojich zákazníkov aj obdivovateľov si určite nájde. Dizajn je podriadený funkčnosti, žiadne módne výstrelky, oplastované blatníky a podobne. V interiéri je už cítiť, že je Astra o generáciu pozadu a potrebovala by nástupcu. Analógovo-digitálne budíky á la Mazda sú celkom fajn, ale nemajú tak jemnú grafiku. Plusom je, že sa dajú viac konfigurovať a prispôsobiť. Stredový infotaiment doznal upgradu a je to poznať. Tu nemám výčitky ani k rýchlosti systému ani ku konektivite – Android Auto aj Apple CarPlay fungovali bezchybne. Čo sa týka spracovania a materiálov – nemám výčitky. Čo sa týka posedu, tak tu by som povedal, že aj nepríplatkové sedačky sú úplna špička a tak dobré sedenie sa hľadá v dnešných kostitrasoch len veľmi ťažko. A ak, tak o triedu vyššie…
„Junák“ – Hodnotenie dizajnu je subjektívna disciplína, no aj tak zvonku považujem Astru za veľmi pekné auto, najmä pri porovnaní s výrobcami majúcich centrály mimo EÚ. V interiéri je to trochu iné… Nie zlé, len teda zub času je tu vidieť viac ako na vonkajších krivkách. Doteraz nerozumiem napríklad „cuplíkom“ na všetkých dverách. Načo a prečo? Aby som ale neznel príliš kriticky, ergonómia sedačiek je príkladná, hoci alcantarové/kožené poťahy by si zaslúžili vetranie alebo aspoň dierkovanie, aby dýchali. Ergonómia ovládacích prvkov je pre skúsených „Oplákov“ určite prijateľná, ja som absolvoval rýchlokurz Vysokej školy tlačítkovej a potom to už išlo. Hodnotu a použiteľnosť infotainmentu väčšinou testujem cez AndroidAuto a v tejto disciplíne má Astra odo mňa plný počet bodov. Vstavaná GPS navigácia by si však zaslúžila trochu viac presnosti, preto bol vo väčšej pohotovosti Waze.
Otázka č. 2 – Ako Astra jazdí a ako žehlí naše „cesty“?
„Otec“ – Famózne! A to doslova aj s tým zaslúženým výkričníkom. Takýto podvozok by mohli závidieť aj v značke s modrým oválom v znaku. Focus sa môže ísť hanbiť do kúta. Podvozok totiž prešiel prepracovaním (nové uloženie zavesenia kolies a motora) a modifikácie sa veľmi pozitívne odrazili na jazdných vlastnostiach. Astra je aj vo verzii kombi SpaceTourer pohodlná a dostatočne komfortná aj na našich tankodromoch. A ak sa rozhodnete vziať zákrutu trochu ostrejšie, nemusíte sa báť výraznejších náklonov. Milovníkov dynamickej jazdy poteší fakt, že si môžu Astru vybaviť tiež adaptívnym športovým podvozkom. Dokonca ani na tých osemnástkach so širokým profilom vo vnútri nepočuť rázy a buchot od náprav. A to vraj Astra dostala ubrané z tlmiacich materiálov. Za podvozok veľký palec hore…
„Junák“ – Za posledné roky som služobne odjazdil všetky Peugeoty, ktoré sa na našom trhu objavili a pevne verím, že ak si PSA niečo zoberie od Oplu, bude to podvozok! Takto príjemne (ani tvrdo ani mäkko) naladený podvozok nemajú ani niektoré prémiovejšie autá. A to ticho!!! Prešli sme Kysuce aj Oravu, kde je veľmi veľa úsekov v rekonštrukcii, no a ja som nepočul jedinú tupú ranu od prednej ani od zadnej nápravy. Auto zatáča presne tam, kde vodič chce zatočiť. Po vzore „Otca“ dávam pre podvozok a pohodlie hore oba palce…
Otázka č. 3 – Aký to má ten motor a stačia vôbec tri valce?
„Otec“ – Ako hovoria kolegovia v Čechách – „tři válce stačí, když turbo tlačí…“. Odhliadnuc od traktoroidného zvuku pri dieslovej verzii je motor živší, ako by bol ekvivalent so štyrmi valcami. Chcelo by to však viac výkonu. Tých 122 poníkov je tak nejak akurát, keď sa veziete do práce sám. Akonáhle naložíte celú rodinku, už je cítiť deficit konských síl a z predbiehania traktorov sa stáva adrenalínová hra s dôsledným plánovaním. Všetko to ešte vie dokatovať spomínaný diabol 9-stupňový automat. Keďže krútiaci moment vrcholí už od 1500 ot./min., prevodovka sa ani nesnaží podradiť a radšej za hlasitého dunenia motor rozbieha aj z 1400 ot./min.. Ešteže sa dá prepnúť na manuálne radenie, ale tam zasa odrádza práve vysoký počet prevodových stupňov, kedy sú jednotlivé kvalty nahádzané veľmi krátko za sebou. Spotreba by tiež mohla klesnúť o nejaký liter nižšie, ale viete ako to dnes je… emisie. Emisie. Emisie.
„Junák“ – Prvá jazda od dealera v Bratislave domov do Trnavy bola taká spoznávacia. Stačilo pár metrov, aby som zistil, že pri rozbehu bude treba trochu viac stláčať plynový pedál. Preradenie na dvojku tiež vyžaduje trochu cviku s pedálovou skupinou, ale nakoniec sme sa zohrali. Že to má 3 valce, som sa dočítal v technických parametroch, inak by som po tejto informácií asi len ťažko pátral. On totiž zvuk od motora vôbec nie je 3-valcový (človek sa musí započúvať, aby to v kabíne spozoroval). Manuálna prevodovka je fajn, tu by tiež mohli vývojári od PSA trochu spozornieť a čo to z nemecko-americkej spolupráce „okopírovať“. Radenie je presné, rýchlosti tam skáču samé. Iba pri spiatočke som párkrát musel skontrolovať, či tam ozaj zapadla. A ako to jazdí? Veľmi príjemne! Nechýba dynamika, najmä „trojka“ je veľmi silná. Pri diaľničných 130 km/h motor točí cca 2800 ot./min., pri ustálených 90 km/h na šiestom prevodovom stupni cca 1700 ot./min. Tieto hodnoty v praxi znamenajú priemernú spotrebu benzínu na úrovni 5,5 l na 100 km, čo považujem za fantastické číslo. To všetko pri nadpriemernej dynamike… Ak sme už pri PSA, tento motor by si perfektne sadol s osemstupňovým automatom AISIN. To len také konštruktívne (či konštrukčné???) podpichnutie…
Otázka č. 5 – Má to aj nejaké nedostatky?
„Otec“ – Nič nie je dokonalé. Astra ma neskutočne vytáčala vytrubovaním, keď som nechal vo vnútri kľúč (schválne). Samozrejme sa to dá vypnúť, ale o polnoci v radovej zástavbe by som za to dal pánovi vývojárovi riadne po prstoch. Mierne ma iritovalo ovládanie menu na digitálnom palubnom počítači a mierne viac ma iritoval samotný batožinový priestor kombíka SpaceTourera. Ak už mám veľký kufor, chcem ho využiť. Žiadne háčiky, žiadne „simplyclever“ riešenie, nevypolstrované dno tam, kde mala byť rezerva (áno, je to priestor primárne pre koleso, ale keď už je prázdny, tak by sa hodilo mať ho riadne využiteľný). K prevodovke mám tiež určité výhrady, aj keď chápem jej účel znížiť emisie na minimum, tak mi veľmi chýbal nejaký „SPORT“ mód alebo aspoň pádla pod volantom. Inak nemám Astre čo vytknúť, dávam jej 8 z 10 pomyselných bodov… Jáj, ešte tie PET fľaše ako sa do správneho testu patrí – 2,5 litrová Cola&Loca sa nezmestí do dverí!!!
„Junák“ – … a veruže má! Ale nie je to nič, čo by prípadných kupcov odradilo, resp. čo by neprekusli. Napríklad v batožinovom priestore chýba háčik na zavesenie nákupu, prípadne nejaký voľne dostupný odkladací priestor, aby menšie veci „tam vzadu“ nelietali. V noci som takmer nejazdil, ale chcel som porovnať Matrix svetlá s tými, čo mám na svojej Hirošime. Opel svieti fajn, ale o automatickom prepínaní stretávacích/diaľkových bude pár oprotiidúcich vodičov ešte dlho rozprávať. Buď som niečo robil zle ja, alebo si táto funkcia žije svojim vlastným životom… Ako tretiu a poslednú nedokonalosť som si nechal cúvaciu kameru. Parádne rozlíšenie a plynulosť zobrazovania vývojári doslova zabili absenciou akejkoľvek navádzacej grafiky. Znovu sme pri tom, že buď som niečo zle robil ja, alebo som nenašiel žiaden setup, ktorý by pri cúvaní naozaj pomohol. Kamera je nasmerovaná za auto, nie je vidno ani hranu nárazníka, takže vodič cúva a nevie kam.
Otázka č. 6 – Aké to má vychytávky a oplatí sa to vôbec?
„Otec“ – Extra-mega-úžasné vychytávky tu nehľadajme. Astra je poctivý kamarát dôchodcu a nenáročného vodiča. Samo to vráti do jazdného pruhu, samo to zaparkuje v pozdĺžnom smere, samo to stiera stieračmi, samo to kameruje kamerou pri cúvaní a samo to radí rýchlosti. Tým výčet „samofunkcií“ končí a takto mi to vyhovovalo. Ešte by to teda nemuselo samo zdochýnať na križovatkách, ale je tu tlačidlo hneď poruke, takže naučiť sa rituál a zbohom emisné normy. V testovanom kombíku SpaceToureri bola naskladaná výbava Elegance s príplatkami a výslednú sumu atakujúcu 30-tisíc eurodukátov by som teda ja osobne na drevo nevyložil. Možno stredná výbava s príplatkovými AFL Led svetlami by stačila. Ale ak máte na firme dopyt po pohodlnom malom kombi SpaceToureri a rozpočet dovolí… je to skvelá voľba na hltanie kilometrov po Slovenských cestách. S dieslovou motorizáciou je to typický rodinný kombík, ktorý sa uplatní aj ako služobné auto.
„Junák“ – Neviem, či to zaradiť medzi vychytávky, ale toto auto ponúka užívateľovi snáď aj prehľad o tom, čo má doma v chladničke. Záplava informácií, ktoré si môže vodič prepínať na budíkoch, vo mne občas vyvolávala nepríjemný pocit, čo všetko to auto o mne vlastne vie. Kvitujem šikovne umiestnené odkladacie priestory v kabíne, ktoré nájdete doslova všade. Iba ten najviditeľnejší na palubnej doske je nepoužiteľný ako držiak/stojan na dnešné mobily. Môj 6,2“ telefón sa tam jednoducho nezmestil (a to sú na trhu aj oveľa väčšie „škridle“). Na obranu dizajnérov však dodávam, že priateľkin iPhone tam vošiel.
Niečo na záver?!
Astra súrne potrebuje nástupcu. Kým ju však na podvozku zdieľanom s budúcou novou 308-čkou dostane, svoju úlohu si v mnohých firmách a rodinách zastane s prehľadom. Za priaznivú cenu človek dostane priestranné auto naložené bohatou výbavou, fantastickým podvozkom a kvalitne spracovaným interiérom. Morálne opotrebenie modelu ako takého mnohí určite prepáčia najmä pri konečnej cene a ušetrených eurodukátoch aj v porovnaní s poprednými európskymi výrobcami. Pri školskom hodnotení by sme na vysvedčenie dali takú lepšiu „dvojku“.
Pre redakciu AutoZine.sk testovali Martin „Otec“ Malátek & Miloš „Junák“ Švehla ™
v spolupráci s fotografom a asistentom réžie Michal Novotný Studio…
Kompletnú galériu fotiek interiéru a exteriéru nájdete tu: >>>GALÉRIA<<<
