Renault Captur patrí dlhodobo medzi najpredávanejšie modely svojej triedy. V teste sa pokúsime zistiť, čomu za to vďačí. Na konci svojej „kariéry“ dostal Captur výkonnú motorizáciu a športovo ladenú výbavu S-Edition. Vyskúšame ho s 150 – koňovým motorom 1.3 TCe a automatickou prevodovkou.
Zvonku
V roku 2017 prešiel Captur faceliftom. Stačili malé zmeny na prednom nárazníku a výraz auta sa radikálne zmenil. Predná časť pôsobí výrazne najmä vďaka rozmerným a efektne zalomeným denným LED svetlám na jeho spodku, ktoré vkusne obopínajú malé hmlovky. Zreteľný znak výrobcu je pekne zasadený do masky chladiča a vystupuje do priestoru. Krátka predná kapota pokračuje v skoro rovnakom uhle do vysokého predného skla.
Pohľad zboku odhalí bohaté presklenie auta a nápadité prelisy na jeho dverách. Čierne oplastovanie spodnej časti dverí s chrómovou lištou opticky zväčšuje svetlú výšku auta (170 mm) a robí ho štíhejším. Páči sa mi vyhotovenie C stĺpika, na ktorom sa prelína modrý blatník a pokračovanie čiernej strechy. Pekné 17“ disky (s pneumatikami s rozmerom 205/55 R17) odhaľujú bubnové brzdy na zadných kolesách, ktoré sa príliš nehodia k pomerne výkonnému motoru.
Zadnú časť zdobí výrazný čierny spojler, ktorý efektne ukončuje strechu rovnakej farby. Malé, ale výrazné zadné svetlá s pekným podpisom zasahujú do bokov karosérie. Mohutný zadný nárazník je doplnený vkusnou striebornou ochranou. Dizajnu by podľa mňa pomohol priznaný výfuk s peknou koncovkou.
Modrá farba autu pristane, čierna strecha v tejto kombinácii trochu zaniká.
Vo vnútri
Po otvorení dverí som si všimol poctivé tesnenia po ich stranách, čo sľubuje slušné odhlučnenie od aerodynamického hluku. Vnútro dverí je kvalitne a pekne vypracované vrátane tlačidiel na ovládanie okien a spätných zrkadiel. Pozitívne ma prekvapilo aj poctivé prekrytie prahov.
Hlboká palubná doska je tvorená kombináciou tvrdých, ale aj mäkkých materiálov, čo je v tejto kategórii áut skôr raritou. Tmavé čalúnenia stĺpikov a strechy podtrhuje charakter športovo ladenej výbavy S-Edition.
Capturu by sa podľa mňa aspoň v tejto výbave hodil športový volant. Na jeho tvare je poznať dizajnový prístup ešte predošlých generácií vozidiel značky Renault. Volant má priveľký stred a štyri tlačidlá ovládajúce tempomat. Audiosystém sa ovláda samostatnou páčkou pod volantom.
Stredová konzola pokrytá klavírnym lakom vystupuje do priestoru. Neprirodzene zasadený displej infotainmentu a zvlášne poukladané ovládacie prvky automatickej klimatizácie podobne ako volant pripomínajú časy minulé. Prístrojový panel by si rovnako zaslúžil modernizáciu. Na druhej strane však oceňujem jeho prehľadnosť a až na chýbajúci ukazovateľ teploty chladiacej kvapaliny dostatok podávaných informácií.
Stredový tunel je vsadený pomerne nízko. Zaujalo ma na jeho začiatku umiestnené štartovacie tlačidlo a aj pekne riešený volič automatickej prevodovky. Materiál sedadiel je tvorený peknou kombináciou pevnej látky, kože a alcantary. Už na prvý pohľad ich výrazné tvarovanie sľubuje výborný posed za volantom.
Za volantom
Sedadlá nesklamali. Sedáky sú priemerne dlhé, ale dostatočne široké a operadlá sú primerane vysoké. Chrbát je perfektne podopretý vrátane bedrovej časti. V spodnej polohe sedadiel sa sedí príjemne nízko. Nohy sú vystreté dopredu, rozmiestnenie hliníkových pedálov je ukážkové a opierka ľavej nohy je bohato dimenzovaná. Priestoru na nohy je celkovo dostatok. K dokonalosti chýba možnosť ešte väčšieho rozsahu nastavenia volantu a jeho pritiahnutia viac k telu vodiča. Plne spokojný som bol s miestom v oblasti ramien aj nad hlavou.
Napriek mojim výhradám k dizajnu volantu musím však vyzdvihnúť jeho hrubý veniec a predovšetkým jeho dokonalé tvarovanie v oblasti držania. Jeho vystupujúce vnútorné časti sú jemne natočené smerom k vodičovi, čo umožňuje jeho prirodzené obopnutie dlaňami.
Ergonómia ovládacích prvkov je navzdory ich nezvyklému tvarovaniu v poriadku, sú poruke a logicky umiestnené. Problém mi však v noci robili nepodsvietené tlačidlá tempomatu na volante. Lakťová opierka je pripevnená na sedadle vodiča a svojou veľkosťou je určená iba pre neho. Je však polohovateľná a svoju úlohu plní dostatočne.
Ovládanie infotainmentu je pomerne intuitívne a obrazovka rýchlo reaguje na dotyky. Ocenil som podporu Android Auto a tým aj navigácie Waze. Výborný výhľad do všetkých strán kazili hrubé A stĺpiky a na pomery crossoverov pomerne malé spätné zrkadlá.
Jazda
Už po prvých kilometroch jazdy som ocenil výborne odladený podvozok auta. Jeho citeľná tuhosť bola v rovnováhe so schopnosťou filtrovania nerovností. Zákruty prechádza s malým náklonom a s veľkou istotou. Príjemne ma prekvapila jednoduchá zadná náprava, ktorá v zákrute dokázala udržať kolesá v správnej polohe na ceste aj pri prechádzaní nerovností. Hľadanie limitu však brzdí príliš prísne nastaviteľný stabilizačný systém, s autom sa však napriek tomu dá pomerne dobre zabaviť.
Spokojný som bol aj s riadením, ktoré je dostatočne priame a bez vôle okolo stredovej osi. Účinok posilňovača je primeraný a poskytuje rovnaký odpor v každej polohe volantu.
Auto poháňal nový benzínový štvorvalec s objemom 1332 cm3, maximálnym výkonom 110 kW pri 5000 otáčkach a krútiacim momentom 250 Nm pri 1700 otáčkach. Motor poskytuje plynulý ťah od 2000 do 6000 otáčok bez náznaku vädnutia, ale zároveň aj bez výkonovej špičky. Bez problémov dokáže akcelerovať aj nad rýchlosťou 150 km/h. V nízkych otáčkach má pekný hrubý zvuk, vo vyšších sa už mení na nepekný plechový. Reakcia na pohyb plynového pedálu je pomerne svižná, pričom je podporená rýchym radením automatu.
Ide o dvojspojkovú prevodovku EDC so šiestimi prevodovými stupňami. K jej prednostiam patrí jemnosť radenia a absencia šklbania a cukania pri rozjazdoch z miesta. Rovnako som ocenil logické podraďovanie pri postupnom znížení rýchlosti napr. pred zákrutou. Nebol som však úplne spokojný s logikou jej radenia v určitých situáciách. Často sa stávalo, že pri potrebe náhleho zrýchlenia (pri kickdowne) prevodovka zaradila príliš nízky stupeň a otáčky vybehli na úroveň 5500. To samozrejme spôsobilo, že prevodovka znovu radila vyššie asi o pol sekundy neskôr. Pri stúpaní do kopca naopak nechávala zaradený príliš vysoký stupeň a tým ponechávala otáčky pod úrovňou 1500. Každá takáto, resp. podobná situácia sa však dala riešiť správnou polohou akcelerátora, prípadne rýchlosťou jeho stlačenia. Je dôležité sa s prevodovkou zžiť a tým obísť jej nedostatky.
Priemer otáčania 10,8 m zaručuje dobrú ovládateľnosť auta v mestských uličkách. Privítal by som však menej otáčok medzi krajnými polohami volantu (2,7). Obraz z kamery na displeji infotainmentu nepatrí k najkvalitnejším, ale spolu so senzormi aj po stranách vozidla parkovanie určite uľahčuje. Spotrebu som pri priemernej premávke dokázal udržať na hodnote 7,5 l/100 km.
Okresky som si vďaka výbornému podvozku a silnému motoru dokázal užiť. Pri správnej práci s plynovým pedálom prevodovka využívala celú šírku použiteľných otáčok. Použitie bubnových bŕzd nebolo na ich účinku cítiť, ale pri potrebe rázneho brzdenia bolo nutné na pedál vyvinúť pomerne veľkú silu. Pri nočnej jazde som bol spokojný s výkonom predných LED svetiel či už v stretávacom alebo diaľkovom režime. Pri snahe o nízku spotrebu som ju dokázal zraziť na hodnotu 5,7 litra. Pri bežnej svižnej jazde sa zvýšila na 6,1 , agresívna jazda ju vyhnala na úroveň 7,4.
Na diaľnici ma prekvapila nízka úroveň aerodynamického hluku. Motor svojím zvukom neobťažoval ani pri rýchlosti 130 km/h, naopak hluk od podvozku bol už výraznejší. Jazda pri vyšších rýchlostiach bola celkovo pohodlná a pripomínala autá min. o jednu triedu vyššie. Spotreba sa pri rýchlosti 130 – 140 km/h pohybovala okolo hodnoty 8, rýchlostná cesta s rýchlostným obmedzením na 100 km/h ju znížila na 5,5.
Auto som odovzdal s priemernou spotrebou 6,8 l/100 km. Jazdil som celkovo svižne s prevahou diaľnic. Vzhľadom na vyššiu stavbu auta a pomerne výkonný motor považujem dosiahnutú spotrebu za primeranú. Pri objeme palivovej nádrže 45l prejde auto na jedno tankovanie vyše 600 km.
V tabuľke nižšie uvádzam otáčky motora na šiestom prevodovom stupni pri jednotlivých rýchlostiach.
Rýchlosť v km/h | Otáčky za min. |
100 | jemne nad 2000 |
110 | 2300 |
120 | 2500 |
130 | 2700 |
140 | 3000 |
150 | 3150 |
Praktická stránka, cena
Pri mojej výške 185 cm som si „za seba“ vzhľadom na nedostatok miesta na nohy pohodlne nesadol. Deti a osoby nižšej postavy však nebudú pociťovať problém s priestorom. Zadné dvere sa otvárajú do širokého uhla a tým zjednodušujú nastupovanie, prípadne ukladanie dieťaťa do sedačky. Vyzdvihujem dokonalé umiestnenie úchytov IsoFix a „oplastovanú“ zadnú časť predných sedadiel.
Vtipne pôsobiaca zásuvka miesto otváracej skrinky pred spolujazdcom umožňuje odložiť aj objemnejšie predmety. Tie menšie nájdu svoje miesto v lakťovej opierke, výplni dverí, na palubnej doske, stredovom tuneli alebo pred voličom automatu.
Batožinový priestor poskytuje pomerne veľký základný objem 377 l, pri plnom využití dvojitého dna a posunu zadných sedadiel dokonca 455 l. Sklopenie zadných sedadiel ho zväčší na hodnotu 1235 l.
Cena Capturu v top výbave S-Edition, motorom 1,3 Energy TCe a automatickou prevodovkou začína na sume 20 540 EUR. S doplnkami Pack City, Pack Bose a vyhrievanými sedadlami sa cena zvýšila na 21 770 EUR. Túto sumu pokladám v rámci triedy za plne konkurencieschopnú.
Verdikt
S autom som bol spokojný. Zvonku stále vyzerá výborne, pokrivkávajúci dizajn interiéru napravili výborné sedačky a celkovo pocit za volantom. Iskru mu dodal výborný motor a ešte lepší podvozok. Tieto vlastnosti spolu so zaujímavou cenou isto prispievajú k tomu, že Renault Captur stále patrí k premiantom svojej triedy.
Zaujimave auto a hlavne motor, toto moze byt slusna cesta k nizkym emisiam pri ako tak slusnom objeme. Palec hore:)