Škoda Kodiaq Sportline – S dušou pretekára?

Kodiaq je prvé stredne veľké SUV od českej tradičnej značky. Model je na trhu od roku 2016, nejedná sa teda o žhavú novinku. Dôvodom testu je nová vybava Sportline, ktorá osviežuje dizajn auta športovými doplnkami exteriéru aj interiéru. “S dušou pretekára” – takýto slogan navrhla automobilka tejto výbave. Ako blízko má tento slogan k realite?

Zvonku

Po príchode Kodiaqu na trh som mal z neho rozporuplné pocity. Jeho dizajn ma príliš nezaujal, bol konzervatívny a auto na ceste zaniklo medzi podobnými SUV. Jeho tvary vynikli až s použitím správnej farby, veľkých diskov kolies a doplnkov. Možno práve preto prichádza výrobca s výbavovými radami Scout a Sportline. Ako málo stačí, aby sa z auta s priemerným dizajnom stalo niečo, za čím ľudia na ulici otáčajú hlavy. Prispela k tomu aj príplatková červená Velvet metalíza, ktorá zvýrazňuje hrany a prelisy exteriéru a je v kontraste s čiernymi doplnkami, ktoré sú súčasťou tejto výbavy. Zmenený predný nárazník, čierna maska chladiča bez chrómového rámčeku a tmavé pozadie predných a hmlových svetiel dokáže spoľahlivo odlíšiť testovaný Kodiaq od iných výbavových variácií.

Zboku sa na aute vynímajú čierne kryty spätných zrkadiel a lakovaná spodná časť dverí. Podobne ako z prednej masky ubudlo aj chrómové orámovanie okien a bolo nahradené čiernym plastom. Disky kolies považujem za umelecké dielo. Kolesá v rozmere 20” perfektne vypĺňajú veľké hranaté blatníky.

Tmavé prvky nachádzam aj na streche. Príplatkové lyžiny vhodne zakončujú vysokú siluetu vozidla. Zadná časť sa snaží byť iná tmavým orámovaním svetiel a …

Nerozumiem súčasnému trendu nahradzovať skutočné koncovky výfukov falošnými, niekedy dokonca iba chrómovým rámčekom naznačujúcim ich tvar. Želané športové tvary by sa predsa iba umocnili výraznými koncovkami výfukov. K tomuto trendu sa pripojila aj Škoda. V tomto ohľade zastávam názor, že ak nie je zo strany dizajnérov záujem priznať výfuky a už vôbec ich zvýrazniť peknými koncovkami, je lepšie nechať zadný nárazník úplne bez ich naznačenia a zachovať jeho čisté línie.

Až na tento prvok hodnotím exteriér Škody Kodiaq vo výbave Sportline ako vydarený a budiaci pozornosť.

Vo vnútri

Pri letmom nazretí do interiéru ma okamžite zaujali dva prvky výbavy a to malý, v spodnej časti skosený volant a športové predné sedadlá. Ostatné odlišnosti majú iba kozmetický charakter, ako červená svetelná linka na dverách, ozdobné prvky na palubnej doske s imitáciou karbónu, hliníkové pedále. Podobne ako v exteriéri, tieto prvky obzvláštňujú pomerne konzervatívny charakter interiéru a dodávajú mu určitý šmrnc, ktorý štandardným modelom chýba. Dizajnéri sa však nevyvarovali bohatého použitia klavírneho laku na miestach, ktoré prichadzajú do styku s rukami a je preto potrebné čistiť a leštiť a čistiť a leštiť …

Vyhotovenie plastov je príkladné, problém vidím akurát v spracovaní madiel dverí, ktoré pri manipulácii s nimi nepríjemne vŕzgali. Rozpačitý pocit som mal z jednoduchého prístrojového panelu, ktorý určite nie je vhodný do jedného z top modelov značky. Navyše sú čierne číslice na prístrojoch umiestnené na šedom podklade a preto nie sú dobre čitateľné. Táto záležitosť je našťastie riešiteľná príplatkovým digitálnym štítom, ktorý dodá prístrojovke odlišný až luxusný rozmer.

Páčil sa mi tmavo čalúnený strop so stĺpikmi, ktorý nadväzoval na luxusne prešívané športové sedadlá v kombinácii koža – alkantara s integrovanými opierkami hlavy. Alkantarou sú čalúnené aj výplne dverí, čo zjemňuje ich veľkú plochu.

Luxusne vyzerajúci infotainment s 9,2” dotykovou obrazovkou je umiestný dostatočne vysoko a vďaka veľkým ikonám nastavení sa pohodlne ovláda. Napriek tomu oceňujem, že ovládanie ventilácie a niekoľkých ďalších funkcií ostalo v réžii jednoúčelových hardvérových tlačidiel. Potešila ma podpora Android Auto/Apple Car Play, ktorú som pri jazde pravidelne využíval.

Za volantom

Svetlá výška 189 mm a vyššie ukotvené sedadlá umožňujú pohodlné nastupovanie. Všímam si poctivé prekrytie spodnej časti dverí. Po nasadnutí ma obklopí priestor s veľkým P. Neviem si predstaviť, že by sa niekto mohol sťažovať na jeho nedostatok v ktoromkoľvek smere.

Po dlhšom čase nemám problem s umiestnením bedrovej opierky, keďže je nastaviteľná v štyroch smeroch. Sedadlá sú pohodlnejšie ako na prvý pohľad vyzerajú. Sú bohato dimenzované a ich bočné vedenie plní svoju úlohu na jednotku. Aj v spodnej polohe poskytujú typický “stoličkový” SUV posed, ktorý však pôsobí prirodzene a tejto triede vozidiel pasuje.

Nastavenie volantu nie je rozsiahle, ale ja osobne som si dokázal nájsť ideálnu polohu veľmi rýchlo. Skvelý športový volant s hrubým vencom dáva zabudnúť na typ auta, v ktorom práve sedím. Na ovládanie základných funkcií audiosystému a prepínanie medzi zobrazeniami palubného počítača pomocou tlačidiel na volante som si za krátky čas zvykol.

K rozmiestneniu ovládacích prvkov nemám výhrady, ovládanie tempomatu by som však radšej videl na volante ako na samostatnej páčke. Je to však iba otázka zvyku. Oceňujem pohodlnú a pozdĺžne aj výškovo nastaviteľnú opierku ruky, rovnako aj v prirodzenom dosahu umiestnenú riadiacu páku automatickej prevodovky.

Na ceste

Vzhľadom na obutie testovaného auta som ho netrápil v terénnych podmienkach, o to dôkladnejšie som ho však preveril na bežných komunikáciách.

Auto poháňal koncernový zážihový motor 2.0 TSI s objemom 1984 cm3, maximálnym výkonom 132 kW dosahovaným medzi 3900-6000 otáčkami a maximálnym krútiacim momentom 320 Nm pri 1400 – 3940 otáčkach. V rámci koncernu VW ide o motor dodávaný do rôznych modelov s odlišnými výkonovými nastaveniami. U testovaného Kodiaqu ide o jednu z najnižších hodnôt. Možno práve preto pôsobí vo vyšších otáčkach trochu priduseným dojmom. Neznamená to však, že ide o celkovo slabý motor, má však skôr dieslový charakter. To najlepšie  zo seba vydáva do hodnoty približne 4000 otáčok, dokedy je navyše príjemne tichý a dáva o sebe vedieť iba pri ich prekročení.

Motoru sekunduje 7-stupňová dvojspojková DSG prevodovka s možnosťou športového režimu a aj manuálneho radenia pomocou páčiek pod volantom. Vo väčšine situácií radí rýchlo a v správnom okamihu. Problémom jej však robí nastavenie vhodného prevodového stupňa pri potrebe razantného zrýchlenia s využitím kickdown-u. V tomto prípade niekedy nezmyselne radí príliš nízky stupeň a otáčky sa zdvihnú na hodnotu 5000, kde motor nielenže pôsobí ospalo, ale o krátku chvíľu znova preradí a otáčky sú opäť na podobnej hodnote. V tejto discipline doporučujem spomínaný kickdown vôbec nevyužívať. Najlepšie pocitové hodnoty zrýchlenia som dosahoval pri nastavení prevodovky do športového režimu a jemnejšom tlaku na akcelerátor. V nižších otáčkach je nutné počítať aj s určitým oneskorením reakcií motora spôsobené nízkym tlakom na roztočenie turbodúchadla.

Na opačnej strane, pri snahe o jemné rozbiehanie, posúvanie sa krokom, resp. cúvanie som nezaznamenal žiadne trhanie a cukanie tak typické pre dvojspojkové prevodovky v minulosti.

V meste sa napriek jeho rozmerom s autom výborne manipuluje, o čom svedčí aj priemer otáčania 12,2 m. Pomáha mu v tom aj veľmi ľahké riadenie. Vzhľadom na výšku vozidla nie je s výhľadom do žiadnej strany problém. Privítal by som však rozmernejšie spätné zrkadlá. Cúvanie zjednodušuje 360° kamera s výborným rozlíšením a možnosťou prepínania medzi jednotlivými kamerami.

Príplatkový adaptívny podvozok ani v komfortnom nastavení nedokázal v plnej miere absorbovať priečne nerovnosti, ktoré posádka auta nielen počula, ale aj cítila. Dávam to za vinu síce nádherným, ale veľkým a ťažkým kolesám s nízkym profilom. V tomto prípade by som ostal u sériových deväťnástok.

V meste sa prejavila nevýhoda relatívne veľkého benzínového motoru. V silnej premávke spotreba ľahko prekročí 11 litrov a je skoro nemožné ju znížiť.

Na okreskách sa pri rozumnej práci s plynom pri svižnej jazde dala precítiť sila motora a s autom sa dalo v rámci možností triedy aj zabaviť. Pri rýchlom prejazde prudkých zákrut však pomerne skoro prechádzalo do šmyku, ktorý bol hneď korigovaný stabilizačným systémom. Dlhšie a nie tak ostré zákruty však Kodiaq prechádzal stabilne s príjemne malými náklonmi. Práve pri nich som ocenil výborné bočné vedenie športových sedadiel.

Väčšinou som jazdil v neutrálnom režime Normal, ktorý mi vyhovoval asi najviac. Športový príliš pritvrdil podvozok, ktorý kopíroval každú nerovnosť a po čase to už začalo byť až nepríjemné. Riadenie síce trochu stuhlo, ale stále pôsobilo preposilovane a odťažito. Komfortný režim nemal od “Normalu” ďaleko a niektoré nerovnosti kvôli už spomínaným veľkým kolesám nedokázal odfiltrovať.  Nemal som možnosť porovnať adaptívny podvozok so štandardným, ale pravdepodobne by to bola položka, ktorú by som pri objednávaní Kodiaqa vynechal.

Mimo mesta sa dá spotreba udržať na hodnote okolo 8l/100 km aj pri rezkej jazde plnej predbiehania a razantného zrýchľovania na konci obce. Na jej zníženie je nutná plynulá jazda pri rýchlosti do 110 km/h, kde sa dá dosiahnuť hodnota 6,6 litra. Zvýšená rýchlosť a každá akcelerácia sa už podpíše na jej náraste. Príjemne ma prekvapil postupný nástup bŕzd a ich účinok, ktorý sa dá sa jemne dávkovať.

So spotrebou som bol spokojný pri jazde po diaľnici. Pri rýchlostiach do 140 km/h som dokázal jazdiť za 8,5 litra, čo je na vzhľadom stavbu auta a hmotnosť vyše 1660 kg uspokojivá hodnota. Pri veternom počasí sa apetít motora zvýšil o jeden liter, čo je spôsobené aerodynamikou vozidla podobnej letiacej tehly. Odhlučnenie od motora a podvozku hodnotím na výbornú, aerodynamický hluk okolo bočných okien sa však nepodarilo úplne odfiltrovať.

Jazdné vlastnosti Kodiaqu hodnotím v rámci triedy ako stabilné a predvídateľné. Je potrebné si uvedomiť hmotnosť, výšku a ťažisko auta a nenechať sa uniesť pocitom zo športového volantu a sedadiel. V takom prípade sa auto vodičovi odmení príjemným pocitom zo zrýchlenia v priamke a celkovo svižnej jazdy. Vrátim sa k sloganu “S dušou pretekára”. Marketingové oddelenie importéra podľa môjho názoru trochu preháňa, športové doplnky predsa len dodávajú tomuto modelu trochu pretekárskej duše.

Praktická stránka

V tomto ohľade Škoda boduje. Veľké a bohato čalúnené priečinky vo dverách, priestor pod ovládačmi ventilácie, dve objemné schránky pred spolujazdcom (z toho jedna klimatizovaná), menší, ale šikovne predelený priečinok pod lakťovou opierkou, roletky na zadných bočných oknách, to všetko robí z Kodiaqu praktického spoločníka na dlhé cesty. Priestor na zadných sedadlách je naozaj kráľovský. Po nastavení predného sedadla „na seba“ (pri výške 185 cm) mi pred kolenami ostáva cca 10 cm. Nad hlavou je priestoru takisto dostatok. Sedáky vzadu sú síce o niečo kratšie, ale stále dostatočne komfortné. Sklápateľné operadlá umožňujú nájsť pohodlnú polohu každému. Zásuvka na 230V, na 12V a USB port sú ďalšími príjemnými a v dnešnej dobe skoro až nevyhnutnými doplnkami pre rodiny s deťmi.

Batožinový priestor s objemom 650 litrov je kapitola sama o sebe. Potešia praktické detaily ako posuvné háčiky, odnímateľná svetlo, priečinky na stranách, možnosť sklápania zadných sedadiel pomocou páčiek, to všetko patrí k „Simply Clever“ riešeniam výrobcu. Chválim dodávané dojazdové koleso namiesto sady na opravu defektu. Po sklopení zadných sedadiel síce nevznikne rovná plocha, ale celkový objem 2065 litrov to dostatočne vynahradí.

Verdikt

Kodiaq ma skoro ničím neprekvapil, ale ani nesklamal. Trochu viac som očakával od motora, zarazilo ma pár detailov v interiéri. Pri konfigurovaní tohto auta by som vynechal adaptívny podvozok a 20“ kolesá. Učite by som si priplatil za digitálny prístrojový panel.

Celková cena testovaného vozidla sa vyšplhala na skoro 44 000 EUR, pričom základná cena s testovaným motorom a výbavou Sportline štartuje na úrovni 39 000 EUR. Pri porovnaní s konkurenciou túto cenu hodnotím ako primeranú veľkosti auta, motorizácii, pohonu a výbave.

Auto síce nechytí za srdce, ale viac ako dostatočne uspokojí svojou praktickou stránkou a príjemným a nenáročným ovládaním.

Viac o autorovi Ľuboš Hollý

Zobraz všetky príspevky od Ľuboš Hollý

4 Comments on “Škoda Kodiaq Sportline – S dušou pretekára?”

  1. Zaujimave auto v tejto farbe, tiez hodnotim Kodiak ako nie moc zaujimavy na prvy pohlad ale tento kusok je v tej farbe fajny. Redakcia by mohla skusim porovnat s mensim Karoq, vraj ide ako teple rozky a cakacka je cca 9mesiacov, by bolo zaujimave porovnat v nejakej skusnej vybave.

  2. Suhlasim s autorom, ze Kodiaq nie je najkrajsie auto na svete, ale zeby zle tahal, sa povedat neda. V Superbe si ho neviem vynachvalit a pochybujem, ze bude v Kodiaqu iny. Mozno je inak nastavena prevodovka,neviem. A turbodiera je vsade, era atmosfer skoncila, tak sme si vsetci zvykli a kto este nie, bude si musiet 🙂

  3. Kodiaq ve variantě Sportline se mi hodně líbí. Jinak z dosavadní zkušenosti musím pochválit skvělou ergonomii a designovou střídmost. Navíc velmi hustá prodejní i servisní síť je určitě příjemným bonusem. Jen škoda té čekací doby 🙁

  4. Kodiaq je fajn, Skoda robi lepsie a lepsie auta. Pacila sa mi aj kritika, ked je co, treba to povedat. Ale chcelo by to porovnat s dislom, toto aj tak malokto kupi 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *