Subaru XV – láska na druhý pohľad

Subaru je značka, ktorá bola vždy synonymom pohonu všetkých štyroch kolies. Jej modely boli doteraz konzervatívne, vonkajším dizajnom nevynikali a interiérom boli za konkurenciou pozadu o niekoľko rokov. Časy sa však menia a nové modely značky sa podstatne zmenili. Na test sme dostali kompaktné SUV XV druhej generácie. Bol som zvedavý na nový interiér a hlavne na spojenie benzínového motora s CVT prevodovkou Lineartronic.

Zvonku

Už prvá generácia XV sa od iných modelov značky značne odlišovala. Ponúkala výrazný dizajn a bola marketingovo prezentovaná vo sviežej oranžovej farbe. Mal som výhrady k stvárneniu jej zadnej časti, kde mi nesedeli príliš malé svetlá. Asi som nebol s týmto názorom osamotený, pretože v súčasnej generácii sú zadné združené svetlá podstatne väčšie a lepšie vypĺňajú priestor. Ostatné časti auta na prvý pohľad pripomínajú skôr facelift predchodcu. Zdanie však klame, auto stojí na novej platforme a narástlo do každého smeru. Dizajnéri zachovali základné línie auta, ale výrazne prepracovali prednú a zadnú časť. Auto pôsobí moderne a aj pri svojich kompaktných rozmeroch 4 465 x 1 800 x 1 615 mm (DxŠxV) pomerne mohutne. Značná svetlá výška vozidla 220 mm je viditeľná hlavne zboku a odzadu a výrazne odlišuje toto auto od konkurencie.

Spredu mi na aute imponuje rozmerná čierna maska chladiča jemne predelená chrómovou lištou so znakom Subaru a pekne nadväzujúce predné svetlomety s výrazným LED podpisom. Zboku vyniknú zaujímavé 18“ disky kolies (s pneumatikami s rozmerom 225/55) a vysoké blatníky, ktoré sú chránené praktickým drsným plastom. Odzadu ma okrem spomínaných svetiel zaujal spojler nad zadným oknom. Nesedí mi však hrubé oplastovanie hmloviek a naopak lakovaná spodná časť naznačujúca difúzor. Privítal by som ešte priznanú koncovku výfuku, ale som rád, že sa výrobca aspoň neznížil k jeho falošnej koncovke.

Čo sa týka farby, uprednostnil by som buď menej výraznú, alebo naopak oči priťahujúcu oranžovú. Červená mi k tomuto autu nesedí, ale je to samozrejme otázku vkusu.

Až na detaily som bol s dizajnom exteriéru spokojný. Ostáva iba dúfať, že bude výrobca podobne kreatívny aj pri navrhovaní ďalších modelov značky.

Vo vnútri

Interiér pôsobí už na prvý pohľad hodnotnejšie ako u predchodcu. Zaujme do priestoru vystupujúcim 8“ displejom infotainmentu s množstvom klasických tlačidiel a po jeho bokoch zvislými výduchmi ventilácie. Ďalší – informačný displej je umiestnený v strede pod čelným sklom a poskytuje informácie napr. o spotrebe, práce pohonu štyroch kolies a náklonu vozidla, práce asistenčných systémov vo veľmi peknom grafickom stvárnení. Vďaka umiestneniu displeja toto riešenie sčasti nahrádza chýbajúci head-up displej.

Volant má športový tvar, príjemne hrubý veniec a rozumne rozmiestnené tlačidlá na ovládanie infotainmentu a palubného počítača. Je prešitý oranžovou niťou, ktorá sa nachádza aj na iných častiach interiéru. Prístrojový panel je jednoduchý, ale prehľadný. Chýbal mi na ňom analógový ukazovateľ teploty chladiacej kvapaliny, ktorý som nakoniec našiel na jednej z obrazoviek vrchného displeja (spolu s ukazovateľom teploty motorového oleja). Rozsah informácií na TFT displeji medzi otáčkomerom a rýchlomerom je priveľký a dosť dlho som sa v ňom strácal.

Je vidieť, že si výrobca dal na interiéri záležať. Aj vďaka rozmiestneniu displejov nepôsobí nudne. Hlboká palubná doska je zostavená z kvalitných viac či menej mäkčených materiálov a okrem už spomínaného prešitia je osviežená striebornými lištami, ktoré pekne nadväzujú na plastové výplne dverí. Dvere vrátane ovládačov okien sú rovnako pekne vypracované, za rušivé však považujem použitie plastovej výplne v okolí madiel s imitáciou karbónu.

Na stredovom tuneli mi vadili kolískové prepínače vyhrievania sedadiel, pravdepodobne zo skladových zásob značky z deväťdesiatych rokov. Oceňujem rozmerný spínač elektronickej ručnej brzdy, chýbala mi však praktická funkcia AutoHold.

Sedadlá ma zaujali svojím farebným prevedením. Potešila ma kombinácia kože na bočniciach a hrubá a odolná látka v ich strede.

Až na spomínané detaily nemám k interiéru XV výhrady. Pôsobí moderne, kvalitne a zanechal  vo mne dobrý dojem. Na určité veci (napr. rozmiestnenie informácií, ovládanie informačného displeju) som si síce musel dlhšie zvykať, ale po čase som ich naopak ocenil a myslím si, že mi budú v autách iných značiek chýbať.

Za volantom

Po nastúpení do auta som mal zvláštny dojem z predných sedadiel. Mäkký sedák, bočné vedenie iba naznačené, nemožnosť nastavenia bedrovej opierky, tvrdé opierky hlavy… Po týždni strávenom s týmto autom som si však uvedomil, že mi ani jedna z týchto vecí nakoniec nevadila. Na sedadlách sa vďaka použitým materiálom nešmýka, bočné vedenie je dostačujúce a spodná časť operadla je správne tvarovaná. Posed na sedadle je príjemne nízky ako v bežnom hatchbacku nižšej strednej triedy, nastupovanie je však vzhľadom na vysokú svetlú výšku vozidla pohodlné. Vzhľadom na terénne ambície XV mi ale chýbali prekryté prahy dverí.

Široký rozsah nastavenia volantu spolu s polohou sedadla mi umožnil nájsť si správnu polohu skoro okamžite. Výhradu nemám ani k rozmiestneniu pedálov, opierka ľavej nohy však mohla byť trochu rozmernejšia. Priestor vodiča je vzdušný a v každom smere dostatočný. Pomáha tomu aj výrazný výrez v čalúnení dverí, kde som si pohodlne položil ľavú ruku, čo dojem vnútornej šírky iba umocnilo. Lakťová opierka ruky vo dverách je príjemne mäkká, čo platí aj o opierke medzi sedadlami.

Ergonómia ovládacích prvkov je v poriadku až na situovanie vypínača systému Start – Stop umiestnenom niekde pri ľavom kolene. Výhľad z vozidla je dokonalý v každom smere, rozmerné spätné zrkadlá poskytujú výborný prehľad o dianí vedľa vozidla. Výraznú kontrolku systému vsadenú do vnútornej strany krytu zrkadla považujem za lepšie riešenie ako jej umiestnenie priamo v zrkadle.

Na ceste

Pod kapotou sme mali silnejší z ponúkaných benzínových motorov. Ide o štvorvalcový atmosféricky plnený motor s protibežnými piestami a s objemom 1995 cm3. Poskytuje maximálny výkon 115 kW pri 6000 otáčkach/min. a krútiaci moment 196 Nm pri 4000 otáčkach/min.

Po naštartovaní studeného motora sa držia otáčky na pomerne vysokej úrovni. Klesnú po chvíli alebo po zaradení prevodového stupňa. Po pustení brzdy a stlačení pedálu plynu auto prekvapivo rýchlo naberie rýchlosť a preto pri rozbiehaní z miesta je potrebné s akcelerátorom narábať jemne. Pre získanie potrebného výkonu je nutné motor točiť do vysokých otáčok, čo je vzhľadom na absenciu turba pochopiteľné. Pri postupnom zrýchľovaní motor využíva sedem prednastavených stupňov prevodovky, ktorá sa v tomto režime správa ako bežný automat s hydrodynamickým meničom. Pri prudkom zrýchlení však CVT prevodovka nedokáže potlačiť svoj typický „vysávačový“ efekt, kedy sa otáčky značný čas držia na rovnakej úrovni, prípadne pri „preradení“ padne ich hodnota iba o málo nižšie. Problém vidím hlavne v jej spojení s motorom s vysoko posadeným krútiacim momentom. Je škoda, že do XV nie je aspoň ako opcia dodávaný prepĺňaný motor ako v prípade modelu Levorg, kde prevodovka Lineartronic funguje efektívnejšie.

Pocit zo zrýchlenia je z dôvodu plynulo narastajúcej dynamiky značne oslabený. Pohľad na rýchlo stúpajúcu ručičku rýchlomera pritom svedčí o opaku. Auto je pomerne svižné, ale aj z dôvodu neustáleho „revu“ motora človek podvedome očakáva viac.

Pri tomto aute ma najviac prekvapilo to, že po nejakom čase mi spomínané nedostatky prestali vadiť. Hluk motora som už nevnímal, naučil som sa pracovať s prevodovkou a ocenil som jej jemnú prácu.

Mestská premávka XV sadne ako uliata. Vďaka priemeru otáčania 10,8 m je auto obratné, privítal by som však trochu ostrejšie riadenie (približne 2,6 – 2,7 otáčok volantu medzi krajnými polohami). Podvozok je aj na 18” kolesách veľmi pohodlný a plavne prechádza cez nerovnosti. Parkovanie uľahčuje zadná kamera, ktorá je však umiestnená dosť vysoko a prenášaný obraz z nej pôsobí trochu zvláštne. V aute tohto typu mi chýbala kamera na prednej časti, ktorá by pomohla nielen pri parkovaní, ale aj pri prekonávaní terénnych prekážok. Výrobca však prednú časť úplne opomenul a nedodáva ani parkovacie senzory. V meste sa priemerná spotreba pri pomerne silnej premávke pohybovala okolo hodnoty 9 l/100 km.

Na okreskách sa dalo s XV zabaviť a to nielen na pomery áut typu SUV. Nadpriemerne vyladený podvozok s viacprvkovou zadnou nápravou dovolí zabudnúť vodičovi na jeho výšku a dovolil prechádzať zákruty pomerne vysokou rýchlosťou. Karoséria sa pri zmene smeru nakláňala iba mierne a pri náznaku šmyku cítiť pomoc zadnej nápravy. Vyspelý pohon všetkých štyroch kolies a pomerne nízke ťažisko motora typu boxer sa podieľa na neutrálnych jazdných vlastnostiach. Zábava na ceste však bola limitovaná výkonom motora, ktorý nedovolil extra prudké výjazdy zo zákrut. Ocenil som priame a pomerne tuhé riadenie, ktorého posilňovač poskytoval rovnaký odpor v každej polohe volantu. To sa ale zmenilo pri zapnutí asistenta jazdy v pruhoch, kde riadenie stratilo svoju prirodzenosť a pôsobilo trochu umelo.

Tento asistent má do dokonalosti ďaleko, nedokáže udržať auto v strede jazdného pruhu a skôr sa drží pravej čiary. Naopak veľmi spokojný som však bol s prácou adaptívneho tempomatu, ktorý dokáže auto zastaviť aj sám rozbehnúť. Bol som prekvapený možnosťou nastavenia intenzity akcelerácie v režime adaptívneho tempomatu a to dokonca v štyroch úrovniach. Väčšinou sa u iných značiek stretávam s tým, že automatické zrýchlenie je vlažné a je mu potrebné dopomôcť pedálom plynu.

Spotreba sa pri svižnej jazde pohybovala okolo hodnoty 6,8 l/100 km, ktorú vzhľadom na pomerne veľký motor, stály pohon štyroch kolies a automatickú prevodovku hodnotím ako uspokojivú.

Pri diaľničnej jazde sa už prejavuje vyššia stavba karosérie a do interiéru vo väčšej miere preniká aerodynamický hluk, pričom hluk od podvozka je celkom slušne odfiltrovaný. Motor je hlučnejší až nad 3000 otáčkami, čo sa prejaví iba pri akcelerácii. Auto je aj pri vyšších rýchlostiach stabilné a prekvapivo nie je citlivé na bočný vietor. Otáčky pri ustálenej rýchlosti vďaka CVT prevodovke trochu kolísali, ale pohybovali sa približne nasledovne:

120  km/h – 2200 otáčok

130  km/h – 2450 otáčok

140 km/h – 2650 otáčok

Spotreba sa ani na diaľnici nepohybovala vo veľkých výškach a pri priemernej rýchlosti 140 km/h som dosiahol hodnotu 8,5.

Auto som odovzdal s priemernou spotrebou 7,5 l/100 km. Jazdy pozostávali z 50% okresných ciest, 40% diaľníc a 10% mestských komunikácií. Neodpustil som si však aj jazdu v teréne.

Podrobne rozpisovať technické riešenie pohonu 4×4 nie je predmetom tohto testu. Iba naznačím, čím sa XV v tejto oblasti odlišuje od svojej konkurencie. Poskytuje stály pohon všetkých štyroch kolies v pomere 60:40 (v prospech prednej nápravy) a pri vyhodnotení situácie dokáže tento pomer zmeniť na 50:50.

Zážitkom je jazda po poľnej ceste, ktorej nerovnosti dokáže podvozok XV perfektne odfiltrovať. Pri zastavení v prudkom kopci (so suchým prašným podkladom) a následnom rozbehu som nezaznamenal žiadne oneskorenie, resp. prešmykovanie jednotlivých kolies. Výborne funguje aj asistent jazdy z kopca.

Vyskúšal som si jazdu s jednou stranou auta na cca 20 cm hlbokom rozbahnenom teréne s vyjazdenými koľajami a druhou na suchom podklade, následne celým autom v spomínanom blate. Jemné balansovanie auta vyriešil zapnutý X-MODE, kde sa auto predsa len istejšie dostalo na pevný podklad.

Prekonávaniu veľkých terénnych prekážok bráni asi iba pomerne malý predný nájazdový uhol vpredu, na pohon 4×4 u tohto modelu sa dá určite spoľahnúť. V teréne sa ukázala výhoda CVT prevodovky, ktorá pracovala jemne a s citom.

 Praktická stránka, cena

Auto poskytuje dostatok miesta pre štyri dospelé osoby. Pri posadení sa „za seba“ mi pri výške  185 cm ostalo pred kolenami ešte 10 cm miesta, podobne to bolo aj nad hlavou. Zadná lavica je delená v pomere 2:3 a nevytvára úplne rovnú podlahu. Posed na zadných sedadlách je pomerne pohodlný, ale príliš vzpriamený. Vzadu mi chýbali výduchy ventilácie a nabíjacie zástrčky alebo porty.

Spokojný som bol s množstvom odkladacích priečinkov a ich objemom. Privítal by som však väčší priestor pred voličom automatickej prevodovky, ktorý som používal na uloženie mobilného telefónu prepojeného káblom s infotainmentom. Predsa len v tejto dobre sú už telefóny rozmernejšie …

Objem batožinového priestoru 385/1310 litrov patrí v triede k tým podpriemerným. Sklamal ma aj fakt, že Subaru nedodáva s týmto autom aspoň dojazdové rezervne koleso, ale spolieha sa na lepiacu sadu.

Cenu 28 990 EUR (+ 450 EUR za metalický lak) pokladám za primeranú. Vzhľadom na slušný dopyt po vozidlách značky netreba počítať s poskytnutím výraznej zľavy.

Verdikt

Subaru XV nepatrí k autám, ktorí sa na SUV iba hrajú. K jeho prednostiam patrí výnimočná svetlá výška a tradične vyspelý pohon oboch náprav a tým aj nadpriemerné terénne schopnosti. Nesklame však ani pri jazde na bežných cestách, kde dopraje vodičovi aj určitú radosť z jazdy. Svojím dizajnom zaujme aj tých, ktorí z tohto dôvodu doteraz autá tejto značky prehliadali.

Na prvý dojem môže auto odradiť prejavom motora spojeným s CVT prevodovkou. Mňa si však auto po týždni strávenom s ním napriek tomu získalo, spomínané vlastnosti som prestal vnímať negatívne a vedel by som si ho predstaviť vo svojej garáži.

 

Viac o autorovi Ľuboš Hollý

Zobraz všetky príspevky od Ľuboš Hollý

2 Comments on “Subaru XV – láska na druhý pohľad”

  1. Mám jen pár zkušeností s CVT převodovkami v autech. Přesto mohu říci, že v Impreze jsou virtuální rychlostní stupně opravdu znát, na poslech mnohem příjemnější.

  2. Velmi zaujimave auto , niekto kto chodi na chatu v miernom terene a potrebuje vyuzivat aj asfaltovanu cestu ma na vyber fajny kusok. Toto Subaru je kvalitne auto a viem si ho tiez predstavit vo svojej garazi:)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *