Škoda Octavia – s novým benzínovým motorom

Škodu Octavia nie je potrebné zvlášť predstavovať. Na Slovensku ide o jedno z najpopulárnejších áut nižšej strednej triedy. Je súčasťou firemných flotíl a aj mnohých rodín. Je milovaná aj nenávidená. Sympatický, aj keď trochu konzervatívny dizajn posledný facelift moc nezmenil, ale vzbudil záujem a spôsobil, že sa o Octavii diskutuje. Dôležité je však to, že má nový motor a práve ten bude predmetom testu.

Zvonku

Octavia svojimi rozmermi stojí niekde na pomedzí tried. Dĺžkou 4670 mm sa doťahuje na najmenšie vozidlá strednej triedy, rázvorom a šírkou sa drží nižšej strednej. Auto však už nepôsobí „úzko a vysoko“ ako jeho predchodcovia. Predná časť je kontroverzná a mne osobne sa viac páčila predošlá verzia s nepredelenými svetlami. Ostatné ostalo viac menej po starom až na grafiku zadných svetiel.

Modrá Denim metalíza pôsobí neobvyklo, ale autu sa hodí. Príplatkové 18“ disky vyzerajú efektne a dodávajú Octavii športový nádych. Zboku vyzerá  auto elegantne až na trochu dlhší zadný previs. Trochu zvláštne pôsobí umiestnenie zadného stierača, naopak jemný spojler vyzerá sympaticky.

Vo vnútri

Hlavné usporiadanie palubnej dosky sa naprieč jednotlivými generáciami príliš nezmenilo. Postupne sa však vylepšovali detaily a celkový dizajn sa prispôsoboval súčasnému vkusu. Interiér ostal konzervatívny, čo vyhovuje väčšine zákazníkov značky. Palubná doska a stredová konzola pôsobí seriózne. Displej infotainmentu by som však umiestnil vyššie, podobne ako v modeli Karoq.   Použité materiály sú kvalitné a jednotlivé diely sú precízne zmontované. Použitie klavírneho laku na ovládačoch ventilácie vyzerá pekne, ale na takýchto miestach je dosť nepraktické.

Páčil sa mi aj malý volant, ktorého boky a spodok sú obšité perforovanou kožou. Má hrubý veniec a jeho spodná časť je športovo skosená. Tlačidlá a otočné prepínače sú kvalitne vypracované s dobrou odozvou.

Na rozdiel od ned nedávno testovanej Škody Kodiaq  som s prístrojovým panelom spokojný. Oceňujem aj množstvo rozličných informácií zobrazených na TFT displeji medzi otáčkomerom a rýchlomerom. Jediná výčitka smeruje ku horšie čitateľným čísliciam z dôvodu bieleho fontu na šedom podklade.

Trochu horší dojem vo mne zanechali materiály použité na stredovom tuneli a hlavne na výplni dverí. Nepáčilo sa mi výlučné použitie plastu bez náznaku čalúnenia. Naopak, chválim prakticky vystlaný odkladací priestor v ich spodnej časti. Zaujali ma príplatkové polokožené sedadlá, ktoré majú pekný dizajn a sľubujú slušný posed.

Za volantom

Posed za volantom je výborný. V najnižšej polohe sedím pomerne nízko, široký rozsah nastavenia mi dovoľuje volant pritiahnuť blízko k telu. Volant nielenže pekne vyzerá, ale sa aj dobre drží. Takisto som spokojný s dokonalým rozmiestnením pedálov a rozmernou opierkou ľavej nohy.

Môj pocit zo sedadiel by som rozdelil na dve časti. Ocenil som dostatočne dlhý sedák a jeho správne nastavený sklon. Z operadla som mal rozporuplný dojem. Jeho celá spodná časť bola vytlačená do priestoru, pričom vrchná akoby ustupovala dozadu. To spôsobovalo, že som mal v prirodzenej polohe opretú iba spodnú časť chrbta. Kolegovi z redakcie práve takto tvarované sedadlá naopak vyhovovali.

Vnútorný priestor zodpovedá autu nižšej strednej triedy. Menšiu vnútornú šírku cítiť hlavne na pravej strane, kde je lakťová opierka umiestnená až príliš blízko k telu. Na ľavej strane bol naopak miestom dostatok. Výhľad z vozidla bol v poriadku v každom smere, privítal by som však o niečo väčšie spätné zrkadlá. Spomínaná lakťová opierka je posuvná, výškovo nastaviteľná a príjemne mäkká.

Ergonómia ovládacích prvkov je tradične v poriadku. Spočiatku mi nevyhovovala samostatná páčka ovládania adaptívneho tempomatu na ľavej strane pod volantom. Často sa mi stávalo, že som si páčky pomýlil a aktivoval som diaľkové svetlá. Bola to však iba otázka zvyku.

8“ displej infotainmentu (Bolero) je síce umiestnený nižšie ako by bolo vhodné, páčili sa mi však jeho rýchle reakcie na dotyk, rozlíšenie displeja, veľké ovládacie prvky a ich rozmiestnenie a celkovo odladený softvér. Ide pritom o lacnejšiu verziu multimediálneho systému. Vzhľadom na výborne fungujúcu podporu Android Auto/Apple Car Play som vstavanú navigáciu pri jazde nepoužíval.

Na ceste

(V Octavii) nový koncernový zážihový motor s objemom 1498 cm3 má našťastie stále štyri valce a je prepĺňaný turbodúchadlom. Maximálny výkon 110 kW dosahuje medzi otáčkami 5000 až 6000 / min. a krútiaci moment 250 Nm v širokom pásme medzi 1500 – 3500 otáčkami/min. Nahradzuje doteraz používanú jedna-štvorku s podobnými parametrami. Disponuje technológiou vypínania dvoch valcov, čo by sa malo teoreticky odzrkadliť na spotrebe paliva. Je príkladne tichý a nespôsobuje skoro žiadne vibrácie. Svojím prejavom pripomína ostatné moderné motory podobnej koncepcie a objemu. Rýchlo naberá otáčky a poskytuje slušný ťah v ich nízkom a hlavne strednom rozsahu.  S prejavom motora som bol spokojný až na citeľné oneskorenie jeho reakcie na zošliapnutie akcelerátora. Musím však uznať, že v porovnaní s nedávno testovaným Hyundai i30 bolo toto oneskorenie o niečo kratšie.

Agregát bol v našom prípade spojený so sedemstupňovou dvoj-spojkovou prevodovkou DSG. Táto kombinácia je v mnohých testoch kritizovaná, ja som však veľké problémy nezaznamenal. Prevodovka radí už od nízkych otáčok s citom a snaží sa rýchlo dostať na čo najvyšší prevodový stupeň. Pri potrebe okamžitého výkonu dokáže pomerne rýchlo podradiť aj o 4 stupne. V tomto prípade sa mi niekoľkokrát stalo, že prevodovka s autom šklbla s patričným zvukovým prejavom. V drvivej väčšine prípadov je však radenie správneho stupňa rýchle a jemné. Prekvapilo ma aj pomalé „padanie“ otáčok po jednotlivých stupňoch pri znížení tlaku na plynový pedál, čo ale považujem skôr za vlastnosť prevodovky. Pri športovom móde prevodovka udržuje vyššie otáčky a nesnaží sa rýchlo radiť smerom hore, ale naopak využíva rozsah krútiaceho momentu v širšej miere. Pri povolení tlaku na plynový pedál však uplynie príliš dlhá doba, kým sa prevodovka rozhodne radiť nižšie. Spojenie prevodovky s motorom by som označil minimálne ako uspokojivé.

V hustej mestskej premávke som jazdil so spotrebou 8 až 9 litrov. Na kvalitnej vozovke je auto plavné a pohodlné. Na hrboľatej ceste plnej menších nerovností sa je už situácia trošku iná a chyby vozovky sa prenášajú do interiéru. Pripisujem to 18“ kolesám s malým pomerom pneumatiky (225/40 R18). Rovnako aj prejazd cez nerovnosti väčších rozmerov posádka vozidla dokonale precíti. Odhliadnuc od toho je jazda v meste bezproblémová, auto je aj v úzkych uličkách vďaka priemeru otáčania 10,4 m obratné. Parkovanie je vďaka zadnej kamere a displeju so špičkovým rozlíšením jednoduché. Riadenie je na môj vkus trochu preposilňované, čo v meste vnímam ako výhodu.

Na okreskách mi však nastavenie posilňovača príliš nevyhovovalo. Pri vyšších rýchlostiach ostalo riadenie príliš ľahké, navyše s jemnou vôľou okolo stredovej polohy, čo pri priamej jazde vyžadovalo korekcie smeru. Jazdným vlastnostiam pomohol ľahký motor a v zákrutách nastupuje na kvalitnej ceste nedotáčavosť pomerne neskoro. Jednoduchú zadnú nápravu je cítiť iba na nerovnostiach, kedy zadok znervóznie a ESP vtedy zasahuje podľa môjho názoru priskoro. Auto sa v zákrutách nakláňa viac ako by som očakával. Naopak dobrý pocit mám z motora, ktorý má v každej situácii (s prihliadnutím na jeho parametre) výkonu na rozdávanie. „Dvojvalcový“ režim sa pri ustálených otáčkach zapína pomerne často. Okrem zobrazenia upozornenia na TFT displeji som žiadnu zmenu chovania motora v tomto móde nezaznamenal.

Oceniť musím aj prácu jazdných asistentov. Adaptívny tempomat pracuje presne a citlivo, auto zvládalo autonómne jazdiť v strede pruhu aj v prudších zákrutách. Pri pustení volantu systém dva krát  upozorní vodiča na prebratie riadenia zvukovým signálom. V poradí tretie upozornenie ráznym pribrzdením nie je nič príjemné…

Na okreskách som jazdil relatívne svižne so spotrebou 6,3 l/100 km, čo považujem za slušnú hodnotu. Pri defenzívnej jazde nie je problém túto hodnotu priblížiť k hodnote piatich litrov.

Bol som príjemne prekvapený ochotou malého motora plynule zrýchľovať aj za hranicou povolených diaľničných limitov. Celkovo je cesta po diaľnici príjemná až na spomínané ľahké riadenie. Pri bezvetrí a na kvalitnom asfalte je auto dosť tiché. Bočný a predný vietor však dokázal odhaliť slabiny Octavie v oblasti odhlučnenia. Aerodynamický hluk preniká hlavne od bočných okien. Hrubý povrch vozovky zase zapríčinil zvýšenú hlučnosť prenikajúcu od kolies.

Ani jazda vyššími rýchlosťami nevyhnala spotrebu benzínu privysoko. Pri rýchlosti 130 – 140 km/h ukazoval palubný počítač hodnoty od 6,6 – 7,1 litra v závislosti od smeru vetra.

Celková priemerná spotreba pri pomere jázd 40% diaľnice, 50% okresky a zvyšok mesto 6,7 l/100 km, čo považujem za výbornú hodnotu.

Praktická stránka, cena

Po praktickej stránke Octavia boduje. Za všetko hovorí obrovský 590/1580 – litrový batožinový priestor liftbacku, ktorý navyše ukrýva dojazdové koleso. Je hlboký a má pravidelný tvar. Ponúka šikovné priečinky, háčiky, 12V zásuvku a navyše možnosť sklopenia zadných sedadiel, s ktorými však nevytvorí rovnú plochu, čo mu však pri ostatných pozitívach ľahko odpustím.

Oproti predošlým generáciám ponúka Octavia dostatok miesta na zadných sedadlách, posed na nich je však príliš vzpriamený. Myslím si, že Škoda mohla vzadu radšej obetovať trochu miesta v prospech pohodlia cestujúcich a posunúť spodnú časť lavice dopredu a tým zväčšiť uhol medzi sedákom a operadlom. Niekomu však môže takýto posed vyhovovať a skôr ocení väčší priestor na nohy. Mne pri výške 185 cm ostalo pred kolenami ešte približne 5 cm.

Povesti nadpriemerne praktického auto neostala Octavia nič dlžná ani v interiéri. Priečinky vo dverách, stredovom tuneli, pod volantom aj lakťovou opierkou sú dostatočne dimenzované. Rodiny s deťmi ocenia jednoduchá montáž detských sedačiek do úchytov IsoFix a zadnú stranu predných sedadiel čalúnenú umelou kožou.

Výbavou Style auto uspokojí aj náročnejších vodičov. Základná cena Octavie s týmto motorom a automatom – 23 530 EUR je viac ako prijateľná. Problémom je množstvo príplatkovej výbavy, ktorá cenu vyženie omnoho vyššie. Privítal by som, keby boli niektoré prvky (minimálne predné LED svetlomety) už v základe zahrnuté. V konečnom dôsledku je však cena prispôsobená požiadavkám zákazníkov a pri pohľade na stúpajúce predaje modelov značky je nepatričné ju kritizovať. Škoda jednoducho vie, čo robí a robí to dobre.

Verdikt

Nový motor 1,5 TSI sa určite podaril. Je tichý, dostatočne silný a úsporný. Patrí jednoznačne k špičke moderných benzínových motorov podobnej koncepcie. Octavia je napriek svojím nedostatkom dobré auto. Možno nie je najširšia v triede, možno neposkytuje najlepšie pohodlie, možno nemá úplne športové ambície. Má však niečo, čo na nej zákazníci majú radi a čo ju stavia na popredné miesta v predajnosti.

 

Viac o autorovi Ľuboš Hollý

Zobraz všetky príspevky od Ľuboš Hollý

2 Comments on “Škoda Octavia – s novým benzínovým motorom”

  1. Podarene auto, aj motor vyzera byt vynikajuci aj ked mne ako pohodovemu jazdcovi by asi po case dost vadilo to opakujucce sa oznamenie o vypnuti valcov, dufam ze je toto vylepsenie softwarovo vypnutelne:)

  2. Škoda Octavia si udržuje svoju úroveň po celý čas svojej existencie. Posledný face -lift sa mi páči pričom benzínový motor 1,5 TSI je určite vydarený krok „škodovky“.
    + pre Octavia je , že si dokáže udržať relatívne vysokú cenu aj v prípade predaja ojazdeného auto čo je dobre pri tejto investícii ,
    – je skutočnosť , že v rámci policajných štatistik odcudzených vozidiel je to typ vozidla, ktorý sa nachádza na prvých miestach,
    Záver : kvalitne a pekné auto s dobrými jazdnými vlastnosťami pre solventného majiteľa s garážou :-).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *