Hyundai i30 – Fastback

Hyundai i30 tretej generácie stretávame na cestách od roku 2017. Popri bežných karosárskych vyhotoveniach typu hatchback a kombi sa výrobca rozhodol zariskovať a ponúka karosériu typu liftback. Som zvedavý, či sa jeho športový tvar odrazil aj na jazdných vlastnostiach a či tým neutrpela praktická stránka.

 Zvonku

Faktom je, že dizajn predáva. Auto sa v prvom rade musí zákazníkovi páčiť a až potom rieši techniku a ďalšie parametre. Už pri prvom pohľade na toto auto musím skonštatovať, že sa dielo podarilo. Športovo strihnutá zadná časť vozidla mu dáva úplne iný dizajnový rozmer. Veľký spojler je súčasťou karosérie a plynule nadväzuje na LED podpis zadných svetiel, ktoré moderne zasahujú až do bokov karosérie. Dozadu sa zužujúca kabína dáva vyniknúť svalnatým zadným blatníkom, ktoré auto odzadu opticky rozširujú.  Vysoko položené veko piatych dverí vytvára medzi svetlami pomerne malú plochu, ktorú dizajnéri trochu nasilu vyplnili  značkou automobilky a názvom „Fastback“. Osobne by som značku skôr umiestnil nižšie a názov modelu posunul doľava na úroveň nápisu i30… Čierny nelakovaný plast na spodku evokuje difúzor, z ktorého trčí reálna koncovka výfuku, čo je v súčasnosti takmer výnimkou.

Zboku vynikne nízky a dozadu ešte viac klesajúci profil karosérie (o 3 cm nižšia ako hatchback), ostro skosené predné sklo a pomerne krátka zadná časť. Veľké plochy dverí sú prerušené iba ostrým prelisom tiahnucim sa od predného blatníka nad kľučkami a jemným preliačením v spodnej časti. 18“ kolesá (225/40 R18) vyhradené iba typu Fastback pekne vyplňujú blatníky a podčiarkujú športový výzor auta.

Predná časť sa od hatchbacku líši iba tmavým pozadím predných svetiel. Vyzerá trochu usadlo a viac sa hodí ku konzervatívnemu hatchbacku alebo kombi.

Celkovo však považujem exteriér za veľmi vydarený.

Vo vnútri

V interiéri som zmeny oproti iným verziám i30 neočakával a ani to nebolo potrebné. Vnútorné čalúnenie dverí je vkusne a pekne vypracované. Jediné, čo ma vyrušovalo, bol hladký plast okolo madla dverí a ovládačov okien, ktorý pôsobí lacno a bude náchylný na škrabance. Štíhla palubná doska je tvorená mäkkými aj tvrdými plastami s rovnakým povrchovým vzorom. Volant má zaujímavo tvarovaný stred a kvalitne vypracované tlačidlá. Moderný 8“ displej infotainmentu je zasadený akoby dodatočne nad dvojicu stredových výduchov, ktoré len tak mimochodom nemajú rovnaký tvar. Potešilo ma, že si Hyundai stále zachováva možnosť ovládať základné funkcie infotainmentu klasickými tlačidlami a nespolieha sa iba na dotykový displej.

Podobne je na tom nižšie umiestnený panel dvojzónovej klimatizácie, na ktorú nadväzuje pomerne subtílny stredový tunel. Podľa mňa mohol byť umiestnený trochu vyššie, inak mu ale nie je čo vyčítať. Volič automatickej prevodovky je obklopený ďalšími tlačidlami vrátane vypínania funkcie Start – Stop na jeho pravej strane, ktorý by som privítal mať umiestenú bližšie k vodičovi. Automatická ručná brzda bola už súčasťou výbavy predošlej generácie i30,  praktická funkcia AutoHold je vítanou novinkou. Ocenil som hlboký priečinok pod panelom klimatizácie s možnosťou bezdrôtového nabíjania mobilného telefónu a luxusne sa otvárajúcimi dvierkami.

U značky Hyundai sa mi moc nepáči tradičné modré podsvietenie prístrojov a tlačidiel, ktoré mohlo byť nahradené bielou farbou. Táto maličkosť je však iba otázkou vkusu.

Sedadlá majú výrazné bočnice z umelej kože, látkový stred s jemným vzorom a ponúkajú možnosť predĺženia sedáku. Už na prvý pohľad sľubujú príjemný posed.

Za volantom

Pri otvorení dverí ma zaujala ich vysoká hmotnosť a až prémiovo tlmený zvuk pri ich zatváraní. Tesnenie na ich obvode je bohaté a starostivo vypracované. Posed je dosť nízky a preto je nastupovanie trochu sťažené. Navyše je strecha umiestnená o 3 cm nižšie ako v hatchbacku, čo pohodlnosti nastupovania príliš nepridáva. To ale nie je kritika, iba naznačujem, že ide o pomerne nízke auto a je potrebné s tým počítať.

Sedadlá sú skôr tuhšie a ich bočné vedenie je nielen estetické, ale aj funčné. Pre príliš rozložité postavy nebudú vhodné. Poloha sedáku mi vyhovovala a preto mi nechýbala možnosť nastavenia jeho sklonu. Naopak, predĺženie jeho dĺžky mi nesedelo. Operadlo bolo dostatočne vysoké a výborná bola aj v štyroch smeroch nastaviteľná opierka hlavy. Tradične som u značky Hyundai nebol nadšený príliš vysoko umiestnenou bedrovou opierkou…

Spokojný som ale bol s volantom. Má príjemne hrubý veniec, vkusne vypracovaný stred a kvalitné tlačidlá. Rozsah jeho nastavenia je nadmieru široký a musí vyhovovať úplne každému. Prístrojový panel je klasický, ale prehľadný. Pripomienky nemám ani k stredovému TFT displeju, ktorý  zobrazuje údaje palubného počítača a možnosti nastavenia asistenčných a iných systémov.

Pedále sú na správnom mieste, opierka ľavej nohy znesie aj medvediu tlapu. Kombinácia polohy sedadiel a volantu umožňuje vyslovene športový posed s dopredu natiahnutými nohami.

K ergonómii nemám výhrady. Volič automatu a ovládacie prvky sú poruke, podobne sa pohodlne ovláda aj infotainment prostredníctvom dotykového displeja a tlačidiel okolo neho. Stredová lakťová opierka je mäkká, posuvná a v správnej polohe.

Výhľad je napriek úzkym bočným oknám do strán dostatočný. Spätné zrkadlá sú dlhé, ale trochu úzke. Predné okno je ostro klopené a preto je niekedy problematický výhľad napr. na vysoko umiestnené semafory. Daňou za dizajn je tankový priezor vzadu. Priestoru nad hlavou a do strán nie je na rozdávanie, ale primerane nižšej strednej triede.

Až na umiestnenie bedrovej opierky nemám voči posedu za volantom a priestoru vodiča  výhrady a nazvem ho skoro dokonalý.

Na ceste

Pod kapotou ticho a bez vibrácií priadol koncernový štvorvalec s objemom 1353 cm3, maximálnym výkonom 103 kW  pri 6000 otáčkach a krútiacim momentom 242 Nm medzi 1500 a 3200 otáčkami. Ide zatial o najvýkonnejšiu pohonnú jednotku v modeli i30, ak samozrejme neberieme do úvahy i30N.

Motor je v rámci triedy dostatočne výkonný, aj keď sa samozrejme nedá nazvať „trhačom asfaltu“. Je príjemne točivý a poskytuje plynulý ťah až k obmedzovaču. Ako je pre súčasné nízkoobjemové prepĺňané motory typické, chýba gradácia výkonu závisiaca od otáčok a takisto sa nedá hovoriť o výkonovej špičke.

Problém vidím v pomerne dlhej odozve na zošliapnutie akcelerátora, ktorú odhadujem až na 1 a pol sekundy. Prejavuje sa to hlavne pri snahe o razantné zrýchlenie, kedy je s tým nutné počítať a pedál stlačiť o niečo skôr. Pri bežnej plynulej jazde a plynulej akcelerácii sa tento jav nevyskytuje. Automat naopak radím k tomu lepšiemu, čo sa v súčasnosti ponúka. Ide o 7-stupňovú dvojspojkovú prevodovku vlastnej výroby. Radí jemne a s citom, bez cukania a trhania v nízkych otáčkach. K logike a rýchlosti radenia nemám výhrady. Do úzkych som ju  dostal málokedy a to iba v situácii pri uvoľnení plynu (napr. pri dojazde ku križovatke) a po chvíli jeho opätovnom stlačení. V takomto prípade som zaznamenal určité zaváhanie prevodovky pri indikovaní správneho prevodového stupňa. Športový mód podobné prípady do značnej časti dokáže eliminovať, pretože sa snaží udržiavať vyššie otáčky a tým aj nižší prevodový stupeň.

Vadila mi ešte neochota auta zrýchľovať v zákrute. Otázkou je, aký podiel má na tom prevodovka a aký už spomínané oneskorenie reakcie motora na plynový pedál. Prejsť ostejšiu  zákrutu pod plynom je v tomto aute jednoducho problém. Samozrejme, pokiaľ nezoberiete radenie do vlastných rúk a nezačnete radiť manuálne. Páčky pod volantom nechýbajú, prevodovka reaguje na povely pomerne svižne a zrazu zistíte, že ani športová jazda tomuto autu nie je cudzia a že podvozok by zvládol aj silnejší motor. Pri manuálnom radení mi však chýbal zobrazený zaradený stupeň, ktorý bol nahradený doporučeným.

V mestskej premávke som ocenil pomerne ľahké riadenie, privítal by som však jeho väčšiu ostrosť (narátal som cca 2,6 – 2,7 otáčok medzi krajnými polohami). Vďaka priemeru otáčania 10,6 m sa s autom výborne manipuluje aj v úzkych uličkách. Parkovaniu dopomáha aj zadná kamera s dynamickým navádzaním. Prekvapil ma poddajný podvozok, ktorý napriek svojej citeľnej tuhosti s prehľadom filtruje bežné nerovnosti aj na 18“ kolesách s obutím v rozmere 224/40. Spotreba v meste je závislá od premávky a pohybuje sa od 5 do 9 litrov.

S riadením som bol spokojný aj pri jazde na okresných cestách. Posilňovač poskytoval o niečo  väčší odpor, keď bol ďalej od stredovej polohy, riadenie však celkovo pôsobilo veľmi prirodzene. V športovom móde stuhne, ale tým sa jeho prirodzenosť trochu vytratí. Podvozok poskytoval v zákrutách omnoho väčšiu oporu ako som očakával a dalo sa s ním jazdiť vyslovene dynamicky. V zákrutách sa auto nakláňa iba jemne. Jeho limity som skúšal v známych úsekoch niekoľkokrát so stále vyššou rýchlosťou, až kým som to nevzdal. Smerom von zo zákruty bolo síce cítiť hmotnosť auta, ale podvozok ju jednoducho ignoroval. Zaujímavé je, že som si ani pri veľmi rýchlych prejazdoch zákrut nevšimol prácu (ani blikajúcu kontrolku) stabilizačného systému. Je pravdepodobné, že som na limite ešte zďaleka nebol…

Asistent riadenia v pruhoch dokáže automaticky vykrojiť ostrejšie zákruty, ale na môj vkus sa snaží príliš presadiť pri boji s vodičom. Posilňovač navyše stratí svoju prirodzenosť a začne pôsobiť umelo.

Tlmenie nerovností až na vyslovene ostré diery na vozovke bolo stále na výbornej úrovni aj pri vyšších rýchlostiach. S brzdami som bol nadmieru spokojný, ich jemné dávkovanie aj účinok mi vyhovovali. Pri bežnej svižnej jazde sa spotreba benzínu pohybovala v hodnote 6,2 l/100 km, pri vyslovene športovej jazde medzi 9 až 10 litrami.

Na diaľnici som nezaznamenal žiadny výraznejší problém. Auto je nadpriemerne odizolované od aerodynamického hluku. Podvozok by však mohol byť od pneumatík odhlučnený lepšie. Pri rýchlosti 130 km/h motor točí na siedmom prevodovom stupni 2500 otáčok, kedy je stále príkladne tichý. Otáčky pri iných rýchlostiach som zhrnul v nasledovnej tabuľke:

Rýchlosť v km/h otáčky/min
110 cca 2100
120 cca 2300
140 2750

Výkon motora je dostačujúci do rýchlosti 140 km/h, potom už začína byť cítiť jeho menší objem. Karoséria nie je citlivá na bočný vietor a auto je stabilné aj pri vyšších rýchlostiach. Riadenie pôsobí pri vyšších rýchlostiach trochu preposilovane, je však bez vôle okolo stredovej polohy a nie je nutné robiť korekcie smeru. Na rýchlostnej ceste pri rýchlosti 100 až 110 km/h sa dá spotreba udržať do hodnoty 6 litrov, na diaľnici pri rýchlosti 130 až 140 km stúpne na 7.

Jazdu s i30 som si patrične užil a vrátil som ho s priemernou spotrebou 6,9 l/100 km. Až na oneskorenie reakcie motora na plynový pedál je autu máločo vytknúť. Boduje výbornými jazdnými vlastnosťami, ale stále si zachováva veľkú mieru pohodlia.

 Praktická stránka, výbava, cena

Karoséria typu liftback sa podpísala aj na praktickej stránke. Batožinový priestor je výborne prístupný a priestranný (450/1351 litrov), má však vysoko položenú nakladaciu hranu. Dvojité dno ponúka ďalšie praktické priečinky. Poteší aj priestor na prevážanie dlhších predmetov, háčiky a štandardne dodávaná sieť na upevnenie predmetov. Auto je vybavené dojazdovým rezervným kolesom.

Rodiny s deťmi ocenia dobre prístupné úchyty na IsoFix a plastové obloženie zadnej časti predných sedadiel. Vzadu sa nezabudlo ani na výduchy ventilácie. Problém vidím v priestore na zadných sedadlách, kde som si pri mojej výške 185 cm „za seba“ nesadol bez toho, aby som sa nedotýkal kolenami predných sedadiel a zároveň hlavou strechy. Postavy nižšieho vzrastu však nebudú mať problém, zadné sedadlá sú pohodlné s dostatočne vysokými operadlami.

Odkladacie priestory a priečinky sú na priemernej úrovni triedy.  Ocenil som výborný dosah vstavaného rádia a hlavne špičkový zvuk telefonátu prenášaný cez bluetooth. Infotainment už poznám z iných vozidiel koncernu Hyundai/Kia. Je prehľadný a  rýchly, hoci grafika pôsobí už trochu zastaralo. Vstavanú navigáciu som nevužíval vďaka podpore Android Auto/Apple Car Play.

Výbava testovaného auta Style je dostatočne bohatá. Jej základná cena s motorom 1,4 T-GDI je 21 690 EUR. Naše auto bolo dodatočne vybavené automatickou prevodovkou (1850 EUR). Osobne by som si výbavu doplnil balíkom Safety Pack + , ktorý obsahuje okrem iného výborne fungujúci adaptívny tempomat s asistentom jazdy v kolóne.

Cenu považujem v rámci konkurencie za prijateľnú, navyše je v súčasnosti podporená bonusom v hodnote 1500 EUR.

 Verdikt

Hyundai i30 je výborné auto v každej jeho karosárskej variante. Fastback však priniesol niečo, čo trochu konzervatívnemu modelu chýbalo a to výnimočný a športový dizajn. S autom som bol nadmieru spokojný a určite by som ho neopomenul pri výbere modelu v nižšej strednej triede.

 

Viac o autorovi Ľuboš Hollý

Zobraz všetky príspevky od Ľuboš Hollý

One Comment on “Hyundai i30 – Fastback”

  1. Pekne vyzerajuce a vyborne jazdiace auto s nizkou spotrebou, ideal co potrebujem:) Kedze uz mam kratku i30 v tomto prevedeni na vylepsenie si musim par rokov pockat. Vdaka za test, mozem s autorom len suhlasit, aj ked ja viem s tym motor na okreskach ist aj vyrazne pod 5L na 100km:)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *