TEST Mini Cooper S

Nazul som si svoje „driving shoes“ a vyrazil som z domu. Už po otvorení dverí od vchodu ma auto zaujalo. Zaujalo ma že aj napriek tomu, že je auto malým imageovým a prémiovým produktom, tak je odeté v šedej farbe. Veď šedá je tak obyčajná farba. Tá patrí skôr Octavii RS (ktorej ale nesmierne pasuje) a nie tomuto prckovi. Zaujímavé však je, že aj napriel tomuto „nedostatku“ (ktorý tak trochu kompenzovala panoramatická strecha) je proste krásny. Aj keď pohľad napríklad na jeho zadok nieje úplne ideálny, keďže vyzerá akoby ukradol zadné svetlá nejakému svojmu neexistujúcemu väčšiemu bratovi. Tým ale prepokladám chceli dizajnéri ešte trochu podtrhnúť jeho veľkosť. Mini už nieje až tak mini ako bývalo, čo je samozrejme pozitívum, lebo to so sebou nesie zväčšenie vnútorného priestoru pre posádku. Zväčšenie ale nieje našťastie až tak markantné, aby dokázalo ovplyvniť jazdné vlastnosti. Do vnútra sa stále zmestia iba štyria, ale vo väčšom pohodlí ako bývalo zvykom. Vpredu je výborné miesto aj pre vyšších ľudí. Mnou testované Mini malo už spomínanú panoramatickú strechu, pod ktorou bol obrovský priestor na hlavu aj v predu aj v zadu. Priestor vzadu je stále ovplyvnený hlavne tým, ako sa prispôsobí pasažier sediaci vpredu. V prípade že si nastaví sedanku pohodlne, ale bez prehnaného priestoru a zakláňania sedanky, tak sa do zadu v pohode posadíte aj pri 185 cm. Miníka predĺžili všetkými smermi a menovite boli predĺžené – dĺžka (o 98 mm), šírka (o 44 mm), výška (o 7 mm), rázvor (o 28 mm) a kufor narástol o 51 litrov a už prekročil hranicu 200 l, takže na nákup je úplne v pohode. Na dovolenku trochu horšie.

Mini okrem toho že narástlo tak aj dospelo. Dospelo asi v každej kategórii v ktorej mohlo a priblížilo sa tak svojmu „otcovskému“ BMW nielen názvom (R56 sa mení na F56, takže už plne zapadá do kódových označení koncernu), ale hlavne celkovým spracovaním. Posadíte sa do (teraz už štandardných) športových sedaniek, ktoré sú výborné, krásne držia v zákrutách a aj napriek svojej tvrdosti sú veľmi pohodlné a Mini je lepším miestom na sedenie ako kedykoľvek predtým. Problém môže nastať, ak máte širší chrbát. Vtedy sa nemusíte zmestiť medzi bočné vedenie a pohodlne vám nebude. V tom prípade sa oplatí zainvestovať do kožených sedaniek, ktoré sú širšie. Po prezretí interiéru máte konečne pocit, že sedíte v prémiovom automobile. Kvalita vždy bývala na dobrej úrovni, ale nikdy nie až tak dobrej. Okrem štartovania, ktoré je teraz v prevedení červenej páčky pod ktorou pumpuje svetlo sú v interiéri ledkové RGB pásy, ktorých farbu si môžete určiť na ovládaní pri osvetlení interiéru. Farieb je hormada a každý si vyberie tú najlepšiu (alebo najhoršiu…). To, že sa z Mini už stalo BMW dokazuje aj implementovaný systém iDrive, ktorý je veľmi intuitívny, jednoduchý a technicky aspoň trochu zdatný človek ho má pod palcom tak do štvrť hodiny. Prirovnal by som ho k iOS. Ľahké, rýchle ovládanie, všetko prehľadné a plynulé. „Joystick“, ktorým je ovládaný, funguje tromi spôsobmi. Prvý je ako bežný joystick aké bývali na PC. Druhý je otočný prúžok na rýchlejšie ovládanie sa po menu a posledný je dotyková plocha na vrchu celého ovládača. Je to oveľa lepšie ako displeje ovládané dotykovo, pretože pri jazde dostávate hneď spätnú väzbu a ruku stačí mať položenú na opierke. To teda v prípade, že ju máte úplne dole, čo ale niekedy nieje tak jednoduché ako by sa mohlo zdať, lebo pri úplnom zatiahnutí ručnej brzdy sa opierka dá naspäť na najvyššiu polohu. Nepoteší to, ale dá sa mu to odpustiť. Po naštartovaní sa ukáže ešte head-up displej, ktorý okrem rýchlosti ukazuje aj navigáciu, najvyššiu povolenú rýchlosť, údaje o tempomate a zmenu pesničky (naneštastie žiadny z týchto prvkov nieje v základnej výbave). Okrem vizuálnej stránky je tu ale aj tá zvuková. Ak máte zapnutý režim green a jazdíde v pohode a pomaly veľmi potešia reproduktory od firmy Harman Kardon, ktoré hrajú čisto a veľmi príjemne a to nie len na pomery áut. V prípade, že sa ale chcete povoziť po okreske, bude lepšie vypnúť rádio a užívať si naštvaného brumlania a geniálneho rachotania od výfuku v režime Sport pri pustení plynu a klesaní otáčok. To by ma neomrzelo asi nikdy.

Poďme teda ale už k tomu, aké to je Mini šoférovať. Jazda vo veľkej miere závisí od nastavenia jazdných režimov. Sú tri a presne korešpondujú so svojím popisom. Green mode „low consumption fun“ – zábava pri nízkej spotrebe (dá sa okolo 6 l na 100km) kde sa zabávate tým že sa snažíte nevylievať rybičke na stredovom displeji vodu z akvária a ona Vás za to odmení hviezdami za akceleraciu, brzdenie a predvídanie. Zabavnejším módom mid s prídomkom „typical Mini fun“ ktorý je v prípade ak máte adaptívne tlmiče tvrdší, pritvrdí sa aj volant a plynový pedál začne ostrejšie dávkovať zmes do motora. Tento mód je vhodný na každú príležitosť a bol mojím asi najpoužívanejším. Dobrý je naprílad aj v meste, keďže je mäkší ako Sport, ale zase sa dokážete kôli výkonu dostať do ktorejkoľvek medzery a nikto na vás nebude trúbiť, lebo si ani nevšimne, že ste sa pred ním objavili. Posledným je mód, ktorý sa zapne po pootočení pačky pod pákou prevodovky úplne do ľava – režim Sport. Teraz už je tuhé uplne všetko a reakcia plynu sa zmení z okamžitej na bleskurýchlu. Najlepšie pozorovaná je zmena pri statickom stlačení plynu a posúvaniu pačky. Pri tomto auto z pokojného cruisingu doslova vystrelí do predu ako raketa nad ktorou Miník na displeji „premýšľa“ keď nastavíte tento mód nastavíte. Tento režim je na mesto takmer nevhodný, lebo po pridaní vylietava ručička rýchlosti extrémne rýchlo za mestský rýchlostný limit a k limitu otáčok. Tento mód je ale ušitý na okresky. Na okreskách je doslova ako doma a je len málo áut ktoré by sa za ním udržali. Cítite obrovskú istotu, trakciu, úžasnú silu a nádherný zvuk ktorý je počuť aj zpredu zo sania aj zozadu z výfuku. Mini je vždy ako pribité a o tom, že by sa rado skĺzlo (hlavne zadkom dopredu!) dá vedieť dosť skoro na to aby ste vedeli čo sa bude diať. Trakčná kontrola aj ABS pri tom konajú svoju prácu dokonale a to tak aby ste neskončili omotaní okolo najbližšieho stromu a zároveň aby ste sa stále usmievali od ucha k uchu. Pri prudkom brzdení pred zákrutou napríklad nechal na chvíľočku zaseknúť kolesá a bolo cítiť ako rád by si pohodil zadkom do zákruty, čomu bolo vďaka trakčnej kontrole veľmi ľahké zabrániť a vrátil sa hneď poslušne do „koľajníc“. Motokárové správanie mu teda zostalo aj po tom čo narástol. Z auta je výborný pocit už od pohľadu, ale jazdne je ešte lepšie. Každý šofér, ktorý sa rád preváža po okreskách ho musí milovať. Ja som sa doteraz na bežnej ceste v žiadnom aute nebavil tak, ako v Mini a každý kilometer som si naplno užil. Spotreba sa po víkende vyšplhala na 8,5 l na 100 km, čo je na dvojlitrový motor s turbom dobrá vizitka. Hlavne preto, že sem bolo započítané jazdenie po meste, mimo mesta ale aj fotenie, pri ktorom bol takmer stále naštartovaný, aj keď stál na mieste. Pričom by sa podľa mňa hodil nejaký inteligentný kontrolór start-stop systému, pretože sa motor automaticky vypína aj pri sport móde po tom, ako ste išli na plný plyn po okreskách a zastavíte. Turbo z toho časom nebude mať veľkú radosť, takže na to treba myslieť a v takomto prípade vypnúť štart-stop manuálne.

Auto je stále koncipované ako druhé auto do rodiny a to najmä tým, že je iba pre štyroch. Okrem tohto „nedostatku“ (ktorý majú ale aj konkurenti) je to auto, ktoré uspokojí každého majiteľa a majiteľku, ktorým koluje v žilách aspoň trocha benzínu. Pre tých ostatných sú tu verzie CooperOne. Pričom Cooper tiež nieje žadny astmatik a z 1,5 l turbo motora vytiahne veľmi slušných 100 kw. V One brzdou premávky tak isto nebudete, keďže má 75 kw. Dostupný je samozrejme aj diesel a to v oboch verziách One D a Cooper D (70 a 80 kw) ktoré kraľujú spotrebe – priemerná 3,4 respektíve 3,5 litra. Mini je krásne, imageové auto ktoré vyčarí úsmev na tvári vždy ako doňho nasadnete. A usmeivať sa však nebudete sami. S úsmevom s vami pôjdu vaši spolucestujúci a tak isto aj ľudia, ktorý vás uvidia prevážať sa po meste. Viac pohľadov priláka už asi len supersport. Obrovská časť chodcov sa obzerala za autom a usmievala sa keď ho videla. Mini od BMW je tu jednoducho preto, aby prinášalo radosť. Ešte krajšími momentmi bolo ale stretávať ďaľších Miníkov na našich cestách. Táto komunita je úžasná a vždy sme si kyvali, blikali a usmievali sa na seba. Nezaleží či sa stanete majiteľom One, Coopra alebo Ska. Vždy je to rovnaké. Je to tým, že Mini sa kupuje z lásky a myslím že všetci Miničkari svoje autá (právom) milujú. Je radosť byť súčasťou takejto (aj keď u nás malej) komunity.

Najväčšou nevýhodou teda zostáva jeho cena. V základe sa Sko dá kúpiť za 629 200 Kč, pri pridávaní výbavy vie ale cena veľmi stúpnuť a dá sa v pohode atakovať miliónovú hranicu. Nami testované auto stálo napríklad 912 000 Kč. Bol teda takmer v plnej výbave a mal aj viacero vecí, ktoré by som nepotreboval a určite by som ich nezaškrkával pri výbere. V prípade ale, že chcete druhé auto do rodiny, ktoré vás bude baviť a ste ochotní doň investovať okolo 800 000 Kč, je určite tou správnou voľbou a ľutovať nebude čo. Hlavne ak prvé auto v garáži je nejaké BMW. V prípade, že sa Vám Mini páči, ale chceli by ste 5 dverové auto, nieje to žiadny problém a už čoskoro bude na predajniach dostupný. Na vstupovanie na zadné sedanky bude oveľa praktickejší.

Za zapožičanie a výbornú spoluprácu ďakujem spoločnosti Renocar Brno.

-mmedlen-

Cena v základnej výbave (MINI One) : 416 000 Kč

Cena testovaného modelu v základnej výbave (MINI Cooper S) : 629 000 Kč 

Cena testovaného modelu : 912 000 Kč

Klady

– Jazdné vlastnosti

– Štýl

– Výkon a spotreba

– Výborné spracovanie interiéru aj exteriéru

– Podvozok tvrdý, ale prispôsobivý dokonca aj našim cestám

– Pútanie pozitívnej pozornosti

– Neobyčajnosť a nezvyčajnosť na našich cestách

Zápory

– Vysoká cena – najmä za príplatkové výbavy

– Štyri miesta na sedenie

– Nie veľmi veľká praktičnosť (ak by bol používaný ako jediné auto)

– Zlé nastupovanie a vystupovanie zo zadu

Foto: mmedlen a Jakub Podešva

Viac o autorovi Marián Medlen

Zobraz všetky príspevky od Marián Medlen

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *