TEST Mini JCW a Paceman JCW

Ako vlastne taký deň na okruhu funguje? Prídete na okruh, podpíšete pár papierov, necháte sa odfotiť a výborne sa najete (ak na to máte pred jazdou chuť  – čo som tak nejak nemal…). A potom čakáte (ak prídete dosť skoro – lebo musíte ísť autobusom. Dá sa prísť na performance academy ešte nepatričnejšie? Nemyslím si. Čakanie som trávil čítaním si peknej reklamy s popisom histórie MINI a obdivovaním áut.

Konečne je aj JCW fakt pekné. Škoda len tych obrovských zaslepených výduchov vzadu (ktoré su asi najvýraznejším zmeneným exteriérovým prvkom oproti Sku, z ktorého vychádza – samozrejme okrem loga JCW, ktoré je zo všetkých štyroch strán). Sebe prezentácia je podstatná vec. Nech každý vidí v čom to sedíte. Vpredu je výduch zaslepený len jeden, čo je pochopiteľné kvôli symetrii – keďže vľavo je medzichladič, ktorý je kvôli zvýšenému výkonu o 40 koní (na 231) treba.

Kolesá su typicky krásne. 5 cípe. Su geniálne, ale oproti predchádzajúcim generáciám trochu zaniká ich veľkosť oproti autu. O tom, že je MINI väčšie sme si už písali v teste Ska.

Späť k podstatnému. Po čakaní sme sa po skupinkách odobrali k trom stanovištiam. Pre našu skupinu bola prvá jazda na MINI JCW. Pre mňa prvá jazda na okruhu, takže krátke zoznamovanie sa. Auto primerane tuhé (aspoň na trať, na ceste by to bolo asi aj napriek adaptívnym tlmičom o inom – ale určite by to bolo znesiteľné). Tri kolá dali spoznať hlavne tomu, ako dobre funguje všetka elektronika (elektronický diferenciál aj pribrzdenie vnútorného zadného kolesa v zákrute). Jazda bola dobrá, auto o sebe davalo vedieť, brzdy od Bremba fungovali super, výfuk Akrapovič vrčal, prskal a robil poctivú, aj keď trochu zamlčanú kulisu. Auto ale aj napriek tomu pôsobilo odťažite, čo bolo spôsobené najmä všetkými pomocnými systémami. S nimi je všetko az priveľmi jednoduché a auto na suchej ceste drží fakt ako na koľajniciach. Dostať ho do nedotáčavosti a pretáčavosť chcú veľa odvahy a stabilizáciu aspoň v obmedzenom režime.

Pochváliť musím aj skvelé Recaro sedanky. Tie mi sedeli dokonale a žiadna zákruta ma z nich nevytiahla. Horšie to asi bude, ako je zvykom, u zavalitejších postáv. Po vystriedaní sa s krásnou spolujazdkyňou ( majiteľkou MINI Coopra S 2006) a usadnutí na miesto spolujazdca som nemal ani raz pocit, že by auto niečo nezvládalo. Po odjazdení dalsich kôl sme sa presunuli na stanovisko dva.

Paceman JCW stage. Nejak závratne som sa, priznávam, netešil. O to viac ma ale auto prekvapilo. Posed bol oveľa vyšší, spätné zrkadlá prekvapivo menšie, plasty a interiér oveľa horšie – horlivo očakávam novšiu generáciu, ktorá určite tak ako menší brat poskočí kvalitou o level vyššie. Ako už som avizoval, jazda ma prekvapila. Auto o sebe davalo vedieť (cez oveľa horšie sedačky aj volant) nejak viac informácií. Pohon All4  tiež pomáhal a celkovo som sa viac bavil. Určite som bol pomalší a išiel som vlastne horšie ako v MINI, ale so zapnutou stabilizáciou a ostatnými systémami (ktorých je tu oveľa menej) ma to bavilo viac. Istú časť zábavy urcite zabezpečilo aj to, že už som mal trochu pojazdené a vedel som viac očakávať.

Verím tomu, že keby jazdím v opačnom poradí, tak to bude vyrovnanejšie. Ale nie úplne vyrovnané. To mi potvrdil odjazd z okruhu na staršej generácii R56, ktorá nieje ani zďaleka tak dospelá, interiér je horší a celkovo je tam menej systémov ktoré zjednodušujú jazdu – a to aspoň v rámci tej okreskovej zábavy lepšie. A aj preto je super, že MINI stále dovoľuje všetky systémy okrem ABS vypnúť – a to je podstata zábavy. Pocit, že je auto iba vo vašich rukách a nič vám s ním nepomáha. Tretia časť bolo vysvetlenie noviniek, systémov a podobne.

Keď sa vrátim k testovaniu. Kúpil by som si radšej Pacemana? Ani náhodou. Ten motokárový pocit v ňom chýba. A to, že nie je až tak vyspelé z neho robí o dosť horšie auto na každodenné používanie. Rovnako, ako bola aj staršia generácia. Osobný názor je – ak auto len na zábavu a vozenie sa po okreskách tak budú trošku lepši staršie generácie. Ak ale chcete auto s ktorým sa da jazdiť každý deň a zároveň chcete mať schopnosť utiecť hocikomu v podstate hocikde – nová generácia je tá pravá. A kúpte si prosím manuál. Jazda s ním je jednoducho lepšia.

A rada na záver: Ak si chcete kúpiť prakticku Octaviu Combi v TDI, tak sa v MINI radšej nevozte… Nekúpiť si ho sa stane náročnou úlohou a pravdepodobne skončite u nie velmi praktického – ale o to lepšieho auta. Čim viac a častejšie v MINI jazdím, tým menej chcem hocaké iné auto. A tak by asi mala vyzerať tá radosť z jazdy. Ono je to jednoducho srdcová záležitosť.

PS. ospravedlnte prosím nedostatok fotiek Pacemanov a Countrymanov, ale tie už sú na trhu dlho, preto som sa im veľmi nevenoval 🙂

Za pozvanie ďakujem Renocar Brno a ak by ste si chceli vyskúšať na svojej koži aké to je odviezť sa v MINI, tak sa urcite zastavte či už do predajne v Brne v Slatine, alebo v Prahe – Čestlicích.

Viac o autorovi Marián Medlen

Zobraz všetky príspevky od Marián Medlen

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *