V malom rakúskom meste Gmünd začala po Druhej svetovej vojne výroba známych športových vozidiel. Zakladateľom tejto spoločnosti bol rodák z českých Vratislavíc nad Nisou (dnes patrí k mestu Liberec). Že ste o takej firme nikdy nepočuli? Stavím sa, že áno, jej zakladateľom nebol totiž nik iný, než Ferdinand Porsche!
Ferdinand Porsche sa narodil na území dnešných Čiech a počas svojho života mal aj československé občianstvo. Ale začneme poporiadku, Ferdinand sa narodil v roku 1875 ako syn kováča a po absolvovaní ľudovej školy začínal ako učeň v otcovej prevádzke. Navštevoval však aj večernú školu a prednášky na Technickej univerzite vo Viedni, kde však nebol zapísaný. Medzi jeho prvé úspechy patrí elektromobil Lohner-Porsche, ktorý skonštruoval ako zamestnanec výrobných závodov Lohner v roku 1900, následne zmenil zamestnávateľa a prešiel k Austro-Daimler vo Wiener Neustadt, kde konštruoval okrem osobných vozidiel aj letecké motory. V tejto dobe sa aj oženil a narodili samu dve deti: dcéra Loise (1904) a syn Ferry (1909). Do roku 1917 sa prepracoval až na pozíciu generálneho riaditeľa a počas Prvej svetovej vojny sa podieľal aj na výrobe vojenských vozidiel. Technická univerzita vo Viedni mu udelila čestný doktorát a za svoje zásluhy bol navrhnutý aj na šľachtický titul, ten mu však s pádom monarchie už nestihli udeliť. Po prvej svetovej vojne zostrojil aj úspešné športové pretekárske vozidlo Sascha a prijal Československé občianstvo, čo mu umožnilo neobmedzený pohyb po výstavách a pretekoch.
V roku 1923 sa presťahoval do Stuttgartu, kde získal pozíciu vo vedení spoločnosti Daimler-Motoren-Gesellschaft (predchodca dnešného Daimler-Benz) a pracoval na vozidlách ako Mercedes 24/100/140 PS (neskôr Typ 630) a Mercedes-Benz Typ S, SS a SSK. Technická univerzita v Stuttgarte mu udelila ďalší čestný titul: Dr.-Ing. za konštrukciu úspešného dvojlitrového motora s kompresorom. Krátko nato sa však dostala spoločnosť do finančných ťažkostí, nasledovala fúzia s Benz & Cie a pozícia Ferdinanda bola značne oslabená, čo viedlo v roku 1928 k nepredĺženiu jeho pracovnej zmluvy a následnej právnej dohre.
Ferdinand sa teda nakoniec úplne osamostatnil a koncom roku 1930 založil vlastnú spoločnosť: „Dr. Ing. h. c. F. Porsche GmbH, Konstruktionen und Beratung für Motoren und Fahrzeuge“. Vedľa svojej vily v Stuttgarte si nechal postaviť aj technicky vybavený garážový areál. Vo svojej firme mal aj dvoch spoločníkov: svojho zaťa, viedenského advokáta Antona Piëcha (10 % podiel) a obchodníka a pretekára Adolfa Rosenbergera (10 % podiel), ktorý sa postaral o finančné zabezpečenie v prvých rokoch. Vedenie však kvôli slabým výnosom opustil už v roku 1933, kde ho nahradil Hans Baron von Veyder-Malberg. O dva roky neskôr dokonca odstúpil svoj podiel v prospech Ferdinandov-ho syna Ferryho za nominálnu hodnotu. Vo vtedajšom Nemecku sa dostal do veľkých ťažkostí pretože bol žid. Bol zatknutý a uväznení v koncentračnom tábore, odkiaľ ho však za štyri dni prepustili (Ferdinand a Ferry prehlásili, že išlo o ich intervenciu, Adolf Rosenberger to však popieral), následne sa presťahoval do Paríža a v roku 1938 do New Yorku. Po konci Druhej svetovej vojny zažaloval Porsche za odobratie svojho podielu pod trhovú cenu a došlo k mimosúdnemu vyrovnaniu.
V druhej polovici tridsiatych rokov sa začalo spoločnosti neuveriteľne dariť, čo bolo určite z časti podmienené spoluprácou s vládnucou stranou. Na nátlak Adolfa Hitlera sa Ferdinand Porsche vzdal československého občianstva a v roku 1934 prijal nemecké. Podarilo sa mu získať veľkú štátnu zákazku pre konštrukciu „ľudového vozidla“ (Volkswagen), v tej dobe označovaného ako KdF-Wagen (Kraft durch Freude), neskôr ľudovo označovaný ako VW Käfer (VW Chrobák), ktorý mal byť za 990 Ríšskych Mariek dostupný pre každú rodinu. V tejto dobrej hospodárskej situácii zmenil Ferdinand v roku 1937 právnu formu svojej firmy na komanditnú spoločnosť, Hans Baron von Veyder-Malberg bol vyplatený a jediní spoločníci boli už len členovia rodiny: syn Ferry (15 %), dcéra Loise (5 %) a jej manžel Anton Piëch (10 %). V tomto roku vstúpil aj do Hitlerovej strany NSDAP (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei). O rok neskôr bol vymenovaný za generálneho riaditeľa a člena dozornej rady novovzniknutého závodu Volkswagenwerk G.m.b.H., ktorý mal byť najmodernejším v Európe. Jeho pravou rukou na pozícii vedúceho závodu sa stal Anton Piëch. V týchto funkciách sa vedeli postarať o to, aby ich firma získala všetky lukratívne zákazky. Techniky ktorú dodali sa však nemecké rodiny čakajúce na KdF-Wagen v tejto dobe nedočkali, bola použitá pre účely nemeckej armády (Kübelwagen – VW Typ 82 a Schwimmwagen – VW Typ 166).
Z Ferdinanda sa stal Hitlerov obľúbený inžinier a za svoju angažovanosť vo vojenskom priemysle získal množstvo ocenení:
-
Deutscher Nationalpreis für Kunst und Wissenschaft (1937),
-
Ehrenband der Burschenschaft Bruna Sudetia Wien (1938),
-
Honorarprofessor der Technischen Hochschule Stuttgart (1940),
-
Kriegsverdienstkreuz der I. Klasse (1942) a
-
Totenkopfring des Reichsführers SS (1944).
Počas Druhej Svetovej vojny mal dôležitú rolu v zbrojení a nemeckom vojnovom priemysle. V roku 1939 získal titul Wehrwirtschaftsführer a hneď potom Grashof-Denkmünze des Vereins Deutscher Ingenieure. Koncom roka 1942 prešiel aj do Všeobecnej SS (Schutzstaffel) s hodnosťou SS-Oberführer. V rokoch 1941 až 1943 bol predsedom tankovej komisie, čo bola špičková pozícia vo vojnovom priemysle. Podieľal sa na vývoji Panzerkampfwagen VI Tiger a iných tankov, ktoré však neboli veľmi úspešné. Pre dosiahnutie svojich cieľov bol počas vojny Ferdinand veľmi nekompromisný a využíval pri tom všetky možnosti, ktoré vtedajší režim ponúkal. Napríklad v roku 1941 si ako Wirtschaftsführer pre rozšírenie zbrojárskych dielní požiadal u svojho straníckeho kolegu Heinricha Himmlera (Reichsführer SS) o ruských zajatcov z koncentračného tábora pre nútené práce. O rok neskôr požiadal priamo u Adolfa Hitlera o ďalších zajatcov pre výstavbu zlievárne ľahkých kovov. Počas vojny boli v závodoch VW, ktoré slúžili nemeckému vojsku, z počtu asi 20000 zamestnancov celé dve tretiny ľudia nasadení na nútené práce, prípadne zajatci z koncentračného tábora KZ Arbeitsdorf v meste Wolfsburg. Podľa nekompletných zoznamov prišlo asi 500 ľudí v týchto ťažkých podmienkach vo Wolfsburgu o život. V neďalekom meste Rühen nechalo vedenie VW postaviť tábor pre deti odvlečených nútených pracovníkov, kde behom niekoľkých mesiacov prišli o životy stovky detí. Takýto zdroj lacnej pracovnej sily využíval aj vo svojej vlastnej firme, kde išlo o približne 300 ľudí určených pre nútené práce.
Pred koncom Druhej svetovej vojny sa Ferdinand stiahol z Nemecka do rakúskeho mesta Gmünd, kam presunul aj svoj výrobný závod, rodinu a financie. V decembri 1945 bol však spolu so synom Ferrym a zaťom Antonom Piëchom zatknutý a predvedený pred francúzsky súd. Boli obžalovaní okrem iného z deportácie francúzskych pracovníkov a vedenia spoločnosti Peugeot, ako aj z odcudzenia výrobnej techniky tejto spoločnosti. Ferry bol prepustený po troch a Ferdinand s Antonom po dvadsiatich dvoch mesiacoch väzby na kauciu. Po mnohopočetných výpovediach svedkov bol v roku 1948 vynesený oslobodzujúci rozsudok, ktorý všetkých troch zbavil viny. Ferdinand podal v tomto období dokonca žiadosť o rakúske občianstvo, ktorá bola však zamietnutá.
Krátko po Druhej svetovej vojne vzniklo aj prvé vozidlo pod značkou Porsche. Skonštruované bolo v rakúskom Gmünde a čiastočne zdieľalo komponenty z VW. Zvykne sa označovať ako „Porsche číslo 1“ a je to predchodca sériového modelu 356. Je to roadster so vzduchom chladeným štvorvalcovým motorom typu boxer s objemom 1,1 litra uloženým v strede. Vozidlo má výkon 35 koní, krútiaci moment 69 Nm a hmotnosť 585 kg vďaka karosérii so železným rámom a plechmi z hliníka. Pre premávku na cestných komunikáciach bolo schválené v roku 1948, do série sa v tejto podobne však nikdy nedostalo, tam sa dostal až model 356, ktorý už nemal stredný motor, ale zadný motor. Prvých 50 kusov vyrobených ručne v Rakúsku malo ešte hliníkovú karosériu, neskôr sa v roku 1950 presunula výroba späť do Stuttgartu a vozidlá sa dodávali už len so železnou. Výroba bola financovaná so získaných prostriedkov od VW. Ferry po vojne, v dobe keď bol Ferdinand ešte vo väzbe, dohodol s novým vedením VW rámcové zmluvy, ktoré okrem iného definovali licenčné poplatky za využívanie patentov Porsche na 0,1 % a neskôr na 1 % z brutto ceny za každý predaný kus.
Ferdinand Porsche zomrel začiatkom roku 1951 a jeho podiel vo firme sa rozdelil medzi jeho dve deti čím sa začala písať nová éra spoločnosti Porsche, ale o tom až niekedy neskôr. V rakúskom meste Gmünd dnes nájdete malé múzeum, ktoré pripomína jeho pamiatku krásnou zbierkou vozidiel Porsche, od niekoľkých kusov modelu 356, cez klasické 911 až po pretekárske unikáty. A ak máte pocit, že je škoda sušiť takéto autá v múzeu, tak sa prídite pozrieť 10-12.08.2018 na Slovakia Ring, kde sa konajú preteky šampionátu historických a klasických vozidiel Histo Cup, kde sa zvykne zúčastňovať aj tím Porsche Museum Gmünd a vstup je voľný.
