Existuje v súčasnosti automobilový výrobca, ktorý by nemal v ponuke SUV alebo aspoň crossover? Niektoré automobilky nimi už dokonca nahradzujú modely, ktoré v minulosti tvorili základné triedy automobilov. Citroen v tomto módnom trende nezaostáva a ponúka C3 Aircross. Testujeme ho v strednej výbave BEST OF FEEL a motorom 1,2 PureTech s automatickou prevodovkou.
Citroen vždy vyrábal autá, ktoré boli v niečom iné ako ostatné. Špecifické technické riešenia ako hydropneumatické pruženie sú už síce minulosťou, ale dizajn ich modelov ostáva naďalej osobitý. Práve ten zabezpečí, že si modely tejto tradičnej francúzskej značky nie je možné spiesť so žiadnymi inými.
Zvonku
Pri formovaní vonkajšieho dizajnu C3 Aircross sa Citroen vybral cestou proti prúdu. Nesledoval súčasný trend plný hranatých, športových a agresívnych prvkov, naopak zvolil tvary plné zaoblenín a jemných prechodov z jednej časti karosérie do druhej. Na tomto aute je ťažké nájsť jedinú hranu alebo ostrejšie zakončenie.
Spredu na Vás trochu prísne hľadia vysoko umiestnené, úzke LED svetlomety denného svietenia prepojené chrómovými lištami tvoriacimi znak automobilky. Nad nimi sa vyníma do strán zvlnená kapota. Funkciu hlavných svetiel na seba preberajú veľké reflektory vyplňujúce strany predného nárazníka. Čierna maska chladiča a ozdobná ochrana spodku zvýrazňujú mohutnosť prednej časti auta.
Zboku vynikne zreteľné oplastovanie blatníkov. Spodná časť dverí dostala nelakovaného plastu menej a tým svetlá výška 175 mm trochu opticky zaniká. Pekné 16“ disky kolies (s pneumatikami s rozmerom 205/60 R16) sú umiestnené skoro v rohoch karosérie a charakteru auta výborne pasujú. Zadná časť auta sa mi páči asi najviac. Svetlá s 3D grafikou sú zaujímavo vložené medzi blatník a piate dvere. Zadné okno s malým stieračom je doplnené športovým spojlerom. Autu pristane aj masívne oplastovanie nárazníka kombinované s jeho striebornou ochranou spodku.
Nemožem opomenúť ani sviežo pôsobiace ozdobné oranžové doplnky ako kryty vonkajších spätných zrkadiel, rámik predných svetlometov a pásiky na okienku C stĺpika. Strešné nosiče rovnakej farby upútajú nielen rovnakou farbou, ale aj tvarom ich prednej časti. Béžová SABLE metalíza výborne s týmito doplnkami ladí a spolu s čiernou strechou tvorí podlľa mňa najkrajšiu farebnú kombináciu tohto modelu.
Vo vnútri
Po otvorení ťažkých predných dverí ma zaujala ich vnútorná výplň. Tvorí ju tvrdý plast zjemený pravidelným prelismi v jej vrchnej časti, vkusná chrómová kľučka vystupujúca do priestoru a hrubou látkou čalúnená lakťová opierka.
Hlboká palubná doska je tvorená iba tvrdými plastami s rôznou štruktúrou. Hladký materiál jej strednej časti však bude náchylný na poškriabanie. Zaujali ma nápadité, v strede a na stranách opačne otočené výduchy ventilácie. Športovo tvarovaný trojramenný volant je zospodu jemne sploštený, má hrubý veniec a kvalitné vypracovanie. Zvyknúť som si musel na ovládanie tempomatu na samostatnej páčke na ľavej strane pod volantom a netradičné jednorazové zotretie predných stieračov pomocou pravej páčky potiahnutím smerom k sebe. Displej infotainmentu mohol výrobca umiestniť vyššie. Na druhej strane je slušne čitateľný aj na priamom slnku.
Spokojný som bol s prehľadným prístrojovým panelom aj s informáciami na jednoduchom displeji medzi otáčkomerom a rýchlomerom. Nezabudlo sa ani na klasické ukazovatele teploty chladiacej kvapaliny a stavu paliva v nádrži.
Subtílny stredový tunel je kvalitne vypracovaný so zaujímavým voličom automatickej prevodovky a nezvykle tvarovanou ručnou brzdou. Sedadlá pokryté trojfarebnou pevnou textíliou sú na prvý pohľad veľmi jednoducho tvarované a vzbudzovali vo mne obavy z poskytovaného pohodlia.
Za volantom
Prvé nasadnutie do auta moje prvotné obavy potvrdilo. Sedáky sú mäkké, operadlo nie je v spodnej časti tvarované, navyše chýba nastaviteľná bedrová opierka a bočné vedenie je skôr symbolické. Po dlhšej jazde som si však uvedomil, že mi nič z toho nevadí a pohodlie sedadiel je napriek všetkým chýbajúcim prvkom dostatočné. Ako to len tí francúzi robia….
Nastupovanie je vďaka väčšej svetlej výške a úzkym prahom pohodlné. Posed je pomerne nízky s nohami natiahnutými dopredu. Rozsah nastavenia volantu, poloha pedálov a sedadiel mi pri mojej výške 185 cm vyhovali. Naopak priestor na nohy sa mi zdal trochu stiesnený.
Ergonómia umiestnenia voliču automatu, ručnej brzdy a tých niekoľko existujúcich jednoúčelových tlačidiel je v poriadku. Problém vidím v nutnosti ovládania väčšiny funkcií auta cez dotykový displej infotainmentu vrátane klimatizácie, čo odvádza pozornosť vodiča od diania na ceste. Multimediálny systém ponúka možnosť vrátenia sa na predchádzajúcu obrazovku pomocou jedného tlačidla. To však neplatí pri použití navigácie Waze prostredníctvom podpory Android Auto a snahe o napr. nastavenie teploty ventilácie. Systém pri návrate do navigácie už vyžadoval viac krokov. Priestor v oblasti ramien je s prihliadnutím na neveľkú šírku auta dostatočný a nadmieru spokojný som bol s výhľadom von každým smerom. Spätné zrkadlá však mohli byť väčšie.
Až na niektoré ergonomické prehrešky mi posed za volantom vyhovoval, na dlhších cestách mi však trochu chýbala stredová lakťová opierka.
Jazda
C3 Aircross sa na športovo ladený crossover nehrá a primárne sa snaží o poskytovanie maximálneho pohodlia pre posádku. Podvozok auta je plavný a bežné nerovnosti vozovky dokáže pekne odfiltrovať. S väčšími si už tak jednoducho neporadí a dá o nich posádke auta vedieť. Pri jazde na zvlnenom povrchu v zákrutách cítiť vďaka jednoduchej náprave nervozitu zadnej časti. Auto sa síce v zákrute výrazne nakláňa, dokáže ju však prejsť pomerne rýchlo a bez protestov. Prirodzenú nedotáčavosť krotí stabilizačný systém, ktorý zasahuje nenásilne, ale podľa mňa trochu priskoro. Autu však dynamická jazda nie je úplne vlastná. Spomínané náklony a nevýrazné bočné vedenie sedadiel od tohto štýlu jazdy vodiča odrádzajú.
Auto poháňal benzínový trojvalec s objemom 1199 cm3 , maximálnym výkonom 81 kW pri 5500 otáčkach a krútiacim momentom 205 Nm pri 1500 otáčkach. Agregát má surový, ale sýty a uchu lahodiaci zvuk. Oceňujem napriek počtu valcov výborné potlačenie vibrácii. Motor sa rád nechá vytáčať cez 6000 otáčok, slušne a plynulo však zaberá od hodnoty 2500, pričom pomerne rýchlo reaguje na pohyb plynového pedálu. Malý objem je cítiť až pri prekročení rýchlosti 140 km/h, kedy sa ochota auta akcelerovať výrazne znižuje.
Motor bol spriahnutý so 6-stupňovou automatickou prevodovkou s hydrodynamickým meničom, ktorá ponúkala okrem normálneho aj športový a „snehový“ režim. Absolútne spokojný som bol s logikou riadenia, ktoré bolo aj v normálnom móde nastavené pomerne dynamicky. Motor sa nesnažil za každú cenu šetriť palivo, ale využíval široký rozsah použiteľných otáčok na dosiahnutie maximálne možnej dynamiky. Na druhej strane však nenechával motor padnúť do nízkych otáčok. Režim s vločkou radil jemnejšie a skôr, športový ho naopak udržiaval vo vyšších otáčkach. Reakcie prevodovky sú dostatočne rýchle, jemnosť radenia pri rozbehu z miesta bola však iba dostatočná.
Pozitívne ma prekvapilo riadenie, ktoré bolo pomerne priame a bez vôle okolo stredovej osi. Rovnako som bol spokojný s nastavením posilňovača riadenia, ktorý bol príjemne tuhý a poskytoval rovnaký odpor v každej polohe volantu.
V meste sa s autom vďaka jeho kompaktným rozmerom jednoducho manévruje. Priemer otáčania má príjemných 10,7 m, počet otáčok volantu medzi krajnými polohami s hodnotou 3 však považujem za privysoký. Napriek výbornému výhľadu z vozidla by som ocenil zadnú kameru a predné parkovacie senzory. V meste som pri pomerne hustej premávke dosiahol spotrebu 8,1 l/100 km.
Na okreskách sa pri svižnej jazde darí udržať spotrebu na hodnote 6,5. Jazda je príjemná aj vďaka nadpriemerne odhlučnenému interiéru od aerodynamického hluku a rovnako aj od podvozku. Spokojný som bol aj s účinnými a jemne dávkovateľnými brzdami. Stretávacie halogénové svetlá hodnotím ako priemerné, k výkonu diaľkových som výhrady nemal.
Na diaľnici som jazdil so spotrebou 7,4. Rýchlostná cesta s obmedzením rýchlosti na 100 km/h ju znížila na hodnotu 5,7. Hluk od motora a podvozka ostáva so zvyšujúcou sa rýchlosťou na nízkej úrovni, aerodynamický hluk je pri bezvetrí výraznejší až od rýchlosti 140 km/h. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené hodnoty otáčok motora pri jednotlivých rýchlostiach na 6. prevodovom stupni:
| Rýchlosť v km/h | Otáčky za min. |
| 100 | 2000 |
| 110 | 2200 |
| 120 | 2500 |
| 130 | 2600 |
| 140 | 2850 |
| 150 | 3000 |
Auto som odovzdal s priemernou spotrebou 7,1 l/100 km, ktorú považujem za primeranú. Jazdil som svižne bez prílišnej snahy o šetrenie paliva, pričom jemne prevažovala jazda po diaľniciach. 45-litrová nádrž reálne vydrží niečo vyše 600 km.
Vzhľadom na zameranie auta som bol s jeho jazdnými vlastnosťami spokojný, vyzdvihol by som hlavne charakterný motor a výbornú prevodovku. Podvozok by si však zaslúžil lepšiu schopnosť pohlcovať väčšie nerovnosti.
Praktická stránka, cena
Kompaktnosť auta sa prejavila na priestore na zadných sedadlách. Ja som si síce „za seba“ pohodlne nesadol, priestoru pre deti je určite dostatok. Navyše oceňujem správne umiestnenie úchytov IsoFix a tým aj jednoduchú montáž detských sedačiek. Nezaškodilo by, keby sa zadné dvere otvárali do väčššieho uhla, čo by zjednodušilo ukladanie detí do sedačiek. Auto celkovo považujem za vhodné pre 3-4 člennú rodinu s menšími deťmi.
Odkladacích priečinkov v interiéri je dostatok a sú pomerne objemné, čo platí predovšetkým pre schránku pred spolujazdcom a úložný priestor vo dverách. Využiteľná je aj pogumovaná priehradka na palubnej doske a pred voličom automatu (okrem indukčného nabíjania mobilného telefónu).
Batožinový priestor s objemom 410l je hlboký, má pravidelný tvar, polohovateľné dno a je dobre využiteľný. Sklopenie zadných sedadiel ho zväčší na slušných 1255 litrov.
Strednú výbavu FEEL doplnenú balíkom BEST OF (FEEL) pokladám napriek absentujúcim bezpečnostným asistentom za dostatočnú. Mne osobne chýbali iba stretávacie, prípadne aj diaľkové LED svetlá, ktoré by jazdu v noci posunuli na vyššiu úroveň. V cenníku som ich však nenašiel ani za príplatok.
Cena testovaného modelu je stanovená na 18 690 EUR, ktorú považujem v rámci triedy za vysoko konkurencieschopnú za crossover s dobrou výbavou, pomerne výkonným motorom a automatickou prevodovkou.
Verdikt
Citroen vytvoril auto, ktoré sa vymyká súčasným trendom niekedy až násilne športovo vyzerajúcich crossoverov. C3 Aircross je auto, ktoré sa však napriek tomu páči. Predáva však nielen dizajn, ale aj použité technické riešenia. Myslím si, že testovaná kombinácia motora a prevodovky je pre toto auto ideálna.
Zaujimave auto, kedze som vlastnil klasicku C3 s tym motor ale bez turba, isto by som tie kone navyse privital, podobne spomalenu roboticku sem nedali a je to klasika automat, takze to isto radi rychlo. Za tie peniaze nastavili v Citroene latku slusne vysoko 🙂
Tak na to som čakal. Ako majiteľ Citroenu (už 3-tieho ) som rád , že bolo testované auto tejto francúzskej značky. Citroen C3 Aircross je mi veľmi sympatický, nakoľko som v súčasnosti majiteľ Nového Citroen C3, vidím dosť spoločných bodov s jeho väčším bratom Aircross-om . Ja osobne hodnotím popis vozidla v teste ale aj vlastnú skúsenosť ako pozitívnu s týmto zástupcom troch šípoch. Súhlasím s testom , že tempomat je nešťastné umiestnený, taktiež aj priestor vo vozidle v vzadu je skôr pre subtílnejšieho dospeláka resp. dieťa. Ja osobne používam motorizáciu 60kw – výkon nie je ideálny, ale práve testovaná 81 kw je to správna voľba. Taktiež aj automatická prevodka je o.k. Batožinový priestor je v poriadku . Výsledok: súhlasím so záverom testu, že Citroen aircross je vozidlo , ktoré sa musí páčiť a kombinácia motoru s prevodovkou je ideálna pre účely používania, na ktorý je auto určené. Ja osobne pri voľbe mestského SUV by som mal veľkého favorita. Samotný test ako vždy výstižný a zrozumiteľný- ?.