Už to nie je malé SUV, no ako z inej dimenzie vyzerá stále. Druhá generácia modelu Hyundai Kona znateľne vyrástla do všetkých smerov, oddialila sa tak napríklad od modelu Bayon a plní skôr úlohu akéhosi menšieho Tucsonu. S veľkosťou samozrejme stúpla aj cena, tak sa poďme pozrieť na to, či si ju nová Kona obháji…
Dizajnérsky zapadá model Kona, so svojimi veľmi úzkymi svetlometmi, do aktuálneho modelového radu Hyundai. No tento špecifický prvok bol kľúčovou súčasťou vizuálnej identity už pri prvej generácii tohto vozidla. Novinka to však vzala úplne do extrému a porovnateľná koncepcia svetiel sa objavila hádam iba na modeli Staria.
Dizajn prednej masky tu reflektuje potreby plne elektrickej varianty. Prieduchy vzduchu nezaberajú veľa priestoru a Hyundai tu prišiel k sofistikovanému riešeniu v podobe aktívnych klapiek, umiestnených tesne pod svetelnou linkou, ktoré sa otvárajú a zatvárajú podľa potreby chladenia motora.
Nová generácia Kony ide z časti aj dizajnovou cestou modelu Tucson, ktorého rukopis je zrejmý pri pohľade z bočného profilu. Spoločným znakom sú charakteristické uhlopriečne prelisy dverí a nápadne podobná silueta karosérie.
Predné aj zadné hlavné svetlá sú umiestnené v rohoch a hlavne nízko v nárazníkoch. Ak sú cez deň vypnuté, takmer splývajú so siluetou vozidla. Hlavný LED svetelný podpis, ktorý sa tiahne celou prednou kapotou a taktiež vzadu je na ceste nezameniteľný. Škoda len, že v prípade denného svietenia funguje predná svetelná lišta len v rozdelenom režime a celá svieti iba po zapnutí hlavných svetiel.
Ako som teda naznačil v úvode, Kona sa nám predĺžila o 145 milimetrov na celkových 4350 mm. Dôležitejší je ale rázvor náprav a tento údaj je teraz o 60 milimetrov väčší. Celkových 2660 milimetrov tak pokorí aj kompaktný Hyundai i30. KONA je tiež širšia, vyššia a ponúka viac miesta pre batožinu. 466 litrov je v základe o nezanedbateľných 92 litrov viac, 1300 litrov po sklopení delených operadiel dokonca o 144 litrov viac.
Hyundai je známy pre svoju jedinečnosť interiérov naprieč jednotlivými modelmi a inak tomu nie je ani v Kone. Najviac sa svojou koncepciou blíži modelom Ioniq 5 a 6, no je tu veľa odlišností. Obe 12“ obrazovky sú elegantne zjednotené, čo dodáva interiéru pocit dizajnovej čistoty. Vľavo od nich je však hluchá plocha, ktorá by zrejme mohla byť využitá lepšie.
Čo treba vyzdvihnúť, je, že väčšina ovládacích prvkov je mechanická. S výnimkou dotykového displeja infotainmentu nám Kona poskytuj tradičné tlačidlá na ovládanie klimatizácie, vyhrievanie aj ventiláciu sedadiel, výber jazdných režimov a mhoho ďalšieho. Tento prístup je aplikovaný aj na ovládacie prvky na volante, čo zvyšuje užívateľský komfort a intuitívnosť. Konečne sa vracajú staré časy a odchádzajú neintuitívne dotykové ovládania všetkého možného?!
Priestor v kabíne pôsobí veľmi vzdušne a priestranne. Sedadlo vodiča je umiestnené o niečo vyššie a ponúka skvelý výhľad, čo chvíľami evokuje pocit, že šoférujete snáď o triedu väčšie SUV. Sedačky by by mohli byť o trochu mäkšie, no inak im nie je čo vytknúť aj v testovanej výbave Family majú dokonca aj nastaviteľnú bedrovú opierku.
V druhom rade je sedenie tiež veľmi priestranné. Test sadnutia „sám-za-seba“ dokázal, že mám pred so svojimi 186 centimetrmi ešte asi 10-12 centimetrov miesta a navyše je možné z ľahkosťou vsunúť nohy pod sedadlo vodiča. Čo však musím napísať je, že mi tu mierne vadil vysoký stredový tunel. Ten v Kone absolútne nechápem, keďže nemá možnosť pohonu všetkých kolies a taktiež vzhľadom na fakt, že bola vyvíjaná primárne pre elektrickú platformu.
Miesta je však vzadu naozaj dosť v každom smere a vďaka deleným operadlám v pomere 40:20:40, je možné v Kone prevážať aj dlhé predmety a početné odkladacie priestory potom pojmú plno nevyhnuteľností na cesty s deťmi.
Nová kona si vás všíma. Dokonca by som povedal, že na môj vkus až moc. Prvým rušivým elementom je povinné upozorňovanie na prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti, ktoré si vydupala EU. Bohužiaľ, tento systém nie vždy správne indikuje obmedzenia na danom úseku cesty. Takže aj keď sa príkladne a nemilosrdne držíte svojich limitov, aj tak sa vám z času na čas ozve otravné pípnutie.
Varovanie pred prekročením rýchlosti si samozrejme môžete vypnúť, no musíte to urobiť pri každom naštartovaní auta, skratka k tejto funkcii neexistuje. Potom však ikona označujúca rýchlostný limit zmizne z hodín a to teda nie je veľmi užitočné.
Ďalším zdrojom rušivých varovných zvukov je systém sledovania pozornosti vodiča. Mal by spustiť alarm, keď vodič dlhší čas nesleduje cestu, ale bohužiaľ – stačí nosiť okuliare alebo mať prirodzene privreté či ovisnuté viečka, aby vás Kona diskriminovala za údajný nedostatok pozornosti. Držanie volantu v hodine dvanástej jednou rukou tiež zakrýva kameru smerujúcu k vodičovi a to sa systému sledovania pozornosti opäť veľmi nepáči. Skratka na vypnutie opäť neexistuje, musím zakaždým loviť v nastaveniach asistentov.
Mimochodom, Kona mi navrhla dať si tri krát kávu v priebehu hodiny a pol a na to je zrejme aj smernica EU prikrátka. Zvýšenie rizika infarktu u vodiča ešte naviac umocňuje systém na predchádzanie kolíziám, najmä keď sa pokúšate predbehnúť iné auto a skrátiť si od neho vzdialenosť, systém rád zadupne brzdy na úrovni zadnej časti predbiehaného vozidla.
Napriek tomu je možné si jazdu s Konou celkom užiť. V porovnaní s predchádzajúcou generáciou sa zlepšila ovládateľnosť, auto je kompaktnejšie a systém riadenia viac komunikatívny. Pruženie je príjemne tuhé, bez vystavovania pasažierov nadmerným otrasom na nerovnostiach. Pneumatiky v rozmere 215/60 R17 tiež pridajú na pohodlí pri odpružení.
Základný a papierovo 120-koňový motor 1,0 T-GDi vyvinie maximálny krútiaci moment 172 Nm už pri 1 500 ot./min. Subjektívne naberá na obrátkach až nad 2000 otáčok a potom ťahá skoro až po obmedzovač. Výkon je dostatočný a na zrýchlenie 0-100 km potrebuje nejakých 11,8 sekundy. Medzi normálnym, ekonomickým a športovým režimom je veľký rozdiel v reakcii na plyn no v dynamike „kupodivu“ necítite zásadný rozdiel. Kone sa v Kone nedajú len tak vyrobiť…
Motoru zdatne sekunduje 7-stupňová dvojspojková prevodovka DCT, ktorá okrem mierne kostrbatého rozbehu, radí veľmi plynulo. Ochudobnili ju však o akúkoľvek možnosť manuálneho radenia, takže na pádielka pod volantom budete podvedomo siahať márne. Volič prevodovky pod volantom je podľa mňa iba o zvyku, takže toto subjektívne hodnotiť nechcem.
Napriek všetkému, čo vyznelo kriticky, je ťažké sťažovať sa, pretože aj keď Kona medzigeneračne zdražela, je stále relatívne dobrou voľbou. Je dizajnovo zaujímavá, priestranná a ponúka veľa úžitku za dobré peniaze.
Začína totiž už od 22.590€ za úplny základ so 6-stupňovým manuálom a slušnou výbavou. Vo výbave Family začína od 25.290 € a v aktuálne otestovanej konfigurácii s automatom sme na 27.490€. Samozrejme za vrcholnú spaľovaciu verziu s 1.6 T-GDi by som zrejme tých 33.390 €€ nedal ale práve vo výbave Family, s litrovým motorom a automatom, ktorý odbremení vodiča, je Kona veľmi ľudovou voľbou.
