Kia Sorento GT Line – s novou výbavou a prevodovkou

Kia Sorento súčasnej – tretej generácie je tu s nami od roku 2014. Nedávno prešlo faceliftom, ktorý priniesol nielen jemné zmeny v dizajne, ale aj novú techniku. Bol som zvedavý na spojenie novej automatickej prevodovky so silnejším z dieslových motorov. Športový dizajn áut je v kurze a neobchádza ani autá typu SUV. Kia neostáva pozadu a prináša novú výbavu GT Line.

 Zvonku

Sorento je už na prvý pohľad kus veľkého auta. S dĺžkou 4800 mm pôsobí sebavedome a majestátne, nie však drzo a arogantne. Veľkú plochu na jeho prednej časti zaberá maska chladiča so štruktúrou s chrómovými prvkami. Vysoko umiestnené svetlá tvorené troma samostatnými LED segmentami sú podčiarknuté pásom denného svietenia. Pre výbavu GT line typické štyri “kocky“ ľadu slúžia ako hmlové svetlá. Jednoduchá predná kapota jemne prekrýva masku chladiča. Ostro sklopené predné okno je v kontraste so skoro kolmou zadnou časťou. Chrómové lemovanie bočných okien však vzadu odhaľuje široký C stĺpik, čo robí zadok auta trochu ťažkopádny. Robustný bočný profil zjemňujú chrómové kľučky dverí a lišta na spodku dverí.

Príplatkové bočné nášľapy nepovažujem za šťastné riešenie. Znižujú už aj tak priemernú svetlú výšku 185 mm. Svojou mohutnosťou opticky zmenšujú 19“ kolesá (235/55 R19) a celkovo dizajnu uberajú body.

Zadná časť je konzervatívna a tak trochu americká. Považujem ju za najslabšiu stránku inak vydareného vonkajšieho dizajnu tohto modelu.

 Vo vnútri

Interiér zaujme kvalitou materiálov a poctivosťou ich vypracovania. Vysoké a príjemne ťažké dvere disponujú bohatým tesnením po ich obvode, čo sľubuje dobré odhlučnenie. Ozdobná lišta pokrytá klavírnym lakom vyzerá luxusne a vzhľadom na jej umiestnenie sa nešpiní. Mohutné a kožou obšité madlá dverí sa výborne držia. Nezabudlo sa ani na prekrytie prahov.

Páči sa mi nový štvorramenný volant s koženým stredom a kvalitne vypracovanými tlačidlami. Palubná doska je tvorená prevažne mäkčenými plastami a imitáciou kože. Dobrý dojem robia výduchy ventilácie v matne strieborných rámčekoch, v strede s vkusne zakomponovaným 8“ displejom infotainmentu. Prístrojový panel je relatívne jednoduchý, ale mne vyhovoval. Dominuje na ňom veľký display s rýchlomerom a množstvom informácií palubného počítača. Sekunduje mu analógový otáčkomer a ukazovatele teploty chladiacej kvapaliny a stavu paliva po stranách.

Ovládací panel klimatizácie s jednoúčelovými tlačidlami je praktický, ale dizajnom trochu zaostáva za zvyškom interiéru. Schránka pod ním je pomerne veľká, ale jej kryt je pokrytý klavírnym lakom, na ktorom ostávajú otlačky prstov. Páči sa mi vypracovanie stredového tunela a rozmiestnenie tlačidiel, ale problém mám s archaickým voličom automatickej prevodovky. Čo tak použiť joystick z modelu Stinger? Predné sedadlá naopak vyzerajú dokonale a pripomínajú práve tie zo Stingera, ktorý sme nedávno testovali.

Za volantom

Odporúčaný článok:  Suzuki Swift Hybrid AllGrip - recenzia

A tak sa v nich aj sedí. Sedadlo vodiča si dovolím nazvať dokonalé. V štyroch smeroch nastaviteľná bedrová opierka, možnosť elektrického predĺženia sedáku, vysoké operadlá, mäkké opierky hlavy, celkom slušné bočnice, … čo viac si želať? Navyše sú vyhrievané aj chladené. Široko nastaviteľný volant, dobre rozložené pedále, dostatočne veľká opierka ľavej nohy, to všetko prispelo k výbornému posedu za volantom. Sedí sa samozrejme vysoko, ale posed je úplne prirodzený. Vyššie sedenie ale spôsobuje horší uhol nazerania na displej multimediálneho systému.

Nastupovanie do auta by bolo podľa mňa pohodlnejšie bez namontovaných bočných nášľapov, ktoré sú pomerne široké a je ich potrebné prekročiť. To je ďalší dôvod, pre ktorý by som za ne nepriplácal. Výborný výhľad každým smerom trochu kazí hrubší A stĺpik. Priestoru na mieste vodiča je prebytok, čo ma pri šírke auta 1890 mm neprekvapovalo. K pohodliu prispievajú aj správne umiestnené a mäkké lakťové opierky.

Tlačidlá a ovládače sú pomerne veľké a ergonomicky správne rozmiestnené. S infotainmentom sa mi pracovalo dobre aj vďaka množstvu klasických tlačidiel po obvode jeho displeja.

Jazda

Jazda v Sorente je synonymom pohodlia. Je tomu prispôsobený podvozok, motor aj prevodovka. Počas týždňa strávenom v aute som sa nestretol so situáciou, kedy by som sa v aute necítil pohodlne.  Športové ambície sú mu však napriek výbave GT Line cudzie, čo by som autu vôbec nevyčítal.

Koncernový vznetový motor s objemom 2 199 cm3 poskytuje maximálny výkon 147 kW pri 3800 otáčkach a krútiaci moment 441 Nm medzi 1 750 – 2 750 otáčkami. Je príkladne odhlučnený, svoj dieselový pôvod však nezaprie hlavne za studena. Problém dať do pohybu skoro dve tony ťažké auto nemá a poskytuje v každej situácii dostatočnú akceleráciu. Nová 8 – stupňová prevodovka s hydrodynamickým meničom radí smerom hore veľmi jemne. Otáčky motora sa snaží udržiavať na relatívne nízkej úrovni. Pri podradení síce rýchlosťou nevyniká, zmena aj o niekoľko prevodových stupňov však vždy prebehne citlivo a bez trhania. Motor na podradenie reaguje bez výrazného oneskorenia, čo v spojení s pomalšou prevodovkou vytvára uspokojivý celok.

Napriek súčasnému trendu nie je vďaka svojim rozmerom Sorento vhodné do mesta. Priemer otáčania 11,4 m a výborný výhľad síce pomôže manipulácii s autom v úzkych uličkách, ale dĺžka a šírka auta jazdu v meste sťažuje. Parkovaniu pomáha 360° obraz vytváraný štvoricou kamier. Automatické parkovanie funguje, ale hľadanie miesta je pomalé a v meste ťažko využiteľné. Podvozok pohltí drvivú väčšinu mestských nerovností. Spotrebu výrazne ovplyvňuje dopravná situácia a dokáže sa pohybovať v rozsahu 7 až 14 litrov na 100 km.

Odporúčaný článok:  Opel Astra - súboj trojvalcov

Okresné cesty som si s autom dokázal užiť. Auto svojim charakterom neláka k športovej jazde, naopak ponúka plavnú a tichú jazdu. Zákruty sa síce dajú prejsť celkom svižne, citeľná hmotnosť auta a jeho náklony ma od takéhoto štýlu jazdy odradili. Príjemne ma prekvapila práca zadnej viacprvkovej nápravy v zákrutách na rozbitej ceste, ktorá auto vôbec nerozhodila. Na bežnú jazdu výkon motora s rezervou postačuje a nezahanbí sa ani pri potrebe prudšej akcelerácia pri predbiehaní. Podvozok príjemne žehlí bežné nerovnosti a o väčších dá vedieť iba tlmeným buchnutím.

Sorento ponúka tri základné jazdné režimy (Eco, Comfort a Sport). Rozdiely medzi nimi nie sú veľké a preto som väčšinou jazdil v štvrtom režime Smart, ktorý vždy zvolil jeden z nich podľa  potreby. Tento režim mi plne vyhovoval a nedostal som sa s ním do situácie, kedy by som musel voliť jazdný režim manuálne.

Spokojný som bol s nastavením posilňovača a celkovo s riadením. Bolo príjemne tuhé, pomerne priame a bez vôle okolo stredovej osi. Pôsobilo veľmi prirodzene napriek tomu, že neposkytovalo žiadne informácie o tom, čo sa deje pod prednými kolesami.

Adaptívny tempomat som využíval pravidelne a s jeho prácou som bol spokojný. Asistent jazdy v pruhoch však nebol tak dokonalý ako v novších modeloch značky a prudšie zákruty autonómne nezvládal. Príliš citlivo nastavený senzor vozidla v mŕtvom uhle upozorňoval aj na autá v bezpečnej vzdialenosti. Spotreba sa pri svižnej jazde pohybovala okolo siedmych litrov.

Diaľničná jazda ukázala, kde sa Sorento cíti asi najlepšie. Poctivo odizolovaná kabína napriek vysokej stavbe karosérie poskytuje príjemný akustický komfort aj pri vyšších rýchlostiach. Oceňujem aj dostatočne účinné brzdy s plynulým nástupom. Výkon motora mi nechýbal ani vo vyššom tempe.

Prekvapila ma spotreba, ktorú som hlavne na diaľnici očakával vyššiu. Pri jazde s rýchlosťou 140 km/h ukázal palubný počítač hodnotu 7,7.

Poľné cesty zvláda auto s prehľadom a stále so slušnou mierou pohodlia. Do náročnejčieho terénu som sa vzhľadom na malú svetlú výšku a dlhý razvor nepúšťal.

Auto som vrátil s priemernou spotrebou 7,5 l/100 km, čo pri nádrži s objemom 71l predstavuje  reálny dojazd presahujúci 900 km. Jazdil som svižným tempom s výrazným podielom diaľníc. Vzhľadom na hmotnosť vozidla, jeho vysokú stavbu, pohon 4×4 a použitú HDM prevodovku považujem dosiahnutú spotrebu za vynikajúcu. Ku cti výrobcu slúži, že na svojich stránkach uvádza spotrebu podľa novej normy WLTP 6.9 – 7.6 l/100 km, do ktorej som sa bez problémov dokázal zmestiť.

Praktická stránka, výbava, cena

Odporúčaný článok:  KIA EV6 GT - 585 elektrizujúcich koní

Auto ponúka vnútorný priestor zodpovedajúci svojim vonkajším rozmerom. Zadné sedadlá sú rozmerné a pohodlné. K tomu prispieva možnosť ich posunu a sklápania. Pri posadení „za seba“ mi pri výške 185 cm pred kolenami ostalo vyše 10 cm voľného priestoru.

Montáž detskej sedačky bola vďaka umiestneniiu IsoFix úchytov jednoduchá, plastová zadná časť predných sedadiel zase prispievala k ich čistote pri vození najmenších pasažierov. Problém vidím vo vysokom ukotvení bezpečnostného pásu vzadu, čo spôsobovalo jeho vypadávanie z detskej sedačky. Riešením bolo posunutie zadného sedadla dopredu.

Absencia stredového tunela a vnútorná šírka vzadu umožňuje dostatočne pohodlný posed pre troch cestujúcich.

Rozmerný batožinový priestor (1 732 / 660 litrov) je zakrytý roletkou bez vodiacej lišty s možnosťou aretácie v dvoch úrovniach. Piate dvere sa elektricky otvárajú dostatočne rýchlo, ale ich vrchná poloha pri otvorení mohla byť aspoň o 10 cm vyššia. Pod podlahou sa ukrývajú priestranné odkladacie schránky na uloženie drobností. Chýbala mi možnosť sklápania zadných sedadiel z batožinového priestoru a trochu rozumnejšie tvarované háčiky na zavesenie tašiek.

Výbava GT-Line obsahuje takmer všetko, čo má značka Kia v súčasnosti ponúka. Mne chýbal asi iba Head-up displej z modelu Stinger. Multimediálny systém síce podporuje Android Auto a Apple Car Play, ale rozhodol som sa, že vyskúšam vstavanú navigáciu a hlavne monitorovanie dopravnej situácie pomocou online pripojenia. Poskytované informácie boli bohaté a pomerne presné. K navigácii ako takej výhrady nemám až na jej trochu zastaranú grafiku.

Cena testovaného auta je 48 690 EUR (+ 550 EUR za metalízu).  Pokladám ju za mierne   ambicioznu, je však často znižovaná zľavami a akciovými ponukami zo strany importéra. Bonusom je tradičná 7-ročná záruka (alebo 150 000 km), pričom prvé tri roky nie sú obmedzované počtom najazdených kilometrov.

Verdikt

So Sorentom som bol nadmieru spokojný a nerád som sa s ním lúčil. Auto sa mi páčilo po dizajnovej stránke a bol som spokojný aj s jeho jazdnými a úžitkovými vlastnosťami. Vysoko vyzdvihujem jazdný komfort podporený dokonalými prednými sedadlami a bohatou výbavou. Ak by som lovil vo vodách veľkých SUV, Kia Sorento by stála na prvých miestach môjho výberu.

Komentáře

2 Comments on “Kia Sorento GT Line – s novou výbavou a prevodovkou”

  1. Pekne auticko, dost velke uz na mna ale zvykol by som si:) Tento motor mat v i30ke, to by bola pekna supa:)

  2. Dobré spracovaná recenzia ? ako vždy s veľkým množstvom podrobných informácii o vozidle. Kia Sorento GT Line je podarený kúsok z dielne kórejskej automobilky. Samotný typ vozidla „SUV“ sa v súčasnom „boji a zmätku“ panujúcom na slovenských cestách onedlho stane bohužiaľ neodmysliteľnou podmienkou, zabezpečujúcou bezpečnú prepravu sa s bodu A/ do bodu B/? .
    Podarený SUV s dobrými vlastnosťami – možno s trocha vyššou cenou , ale jazdiť na takom aute musí byť zážitok .

Comments are closed.