Škoda Karoq – aká je v základnej výbave?

Karoq je najnovším modelom tradičnej a obľúbenej českej automobilky. Očakával som zmenšenú a lacnejšiu verziu už zabehnutého Kodiaqa. Karoq je však iný a ide svojou cestou. Na test sme nedostali plne vybavenú verziu s najsilnejším motorom, ale naopak základnú výbavu Ambition v neutrálnej bielej farbe doplnenú niektorými prvkami z cenníka so slabším vznetovým motorom a manuálnou prevodovkou.

Zvonku

Základná výbava neuberá vonkajšiemu dizajnu na elegancii. 17“ kolesá sú dostatočne veľké a pekne zapadajú do hranatých blatníkov. Čierne oplastovanie bokov a nárazníkov podtrhuje SUV vzhľad auta. Predná časť je pomerne konzervatívna, rozdelenie svetlometov ju však ozvláštňujú a zatraktívňujú. Zboku vynikne zaujímavý prelis tiahnúci sa od predných svetiel až po zadné, ponad kľučky dverí. Väčšieho brata pripomína rozmernejšie preliačenie spodnej časti dverí. Na zadnej časti auta sa dizajnéri vyhrali asi najviac. Tvar zadných svetiel je často kritizovaný, mne sa naopak páči. Odlišuje Karoq nielen od konkurentov, ale aj od iných modelov značky. Zaujímavý detail tvorí aj optický zlom piatych dverí nad evidenčným číslom. Oceňujem, že sa výrobca v tomto prípade neuchýlil k atrapám výfukov a spodná časť ostala dizajnovo čistá.

Vo vnútri

Vnútorný dizajn je čistý a účelný. Páčia sa mi materiály na palubnej doske, ktorá je z väčšej časti tvorená z mäkčeného plastu. Jemné chrómové doplnky zjemňujú tmavý interiér. Potešilo ma aj umiestnenie displeja infotainmentu v správnej, vyššej polohe. Jeho sklenené vyhotovenie vyzerá síce efektne, na druhej strane vyžaduje častejšie čistenie od otlačkov prstov. Podobne je na tom aj ovládací panel ventilácie. Oceňujem množstvo ľahko dostupných jednoúčelových tlačidiel a spokojný som bol s trojramenným športovým volantom s pomerne hrubým vencom a kvalitne vypracovanými tlačidlami.

Prístrojový panel pozostáva z klasických analógových kruhových ukazovateľov otáčok a rýchlosti a TFT displeja v strede. Jeho vypracovanie je jednoduchšie ako v nedávno testovanej Octavii alebo Kodiaqu, rýchlomer a otáčkomer je však prehľadnejší už len tým, že sú biele číslice umiestnené na čiernom podklade.

Páčil sa mi vkusne vypracovaný stredový tunel zakončený posuvnou a výškovo nastaviteľnou lakťovou opierkou. Sedadlá sú čalúnené odolným materiálom a sú elegantne prešívané bielou niťou. Podobne ako v Octavii mi chýbalo čalúnenie a trochu kvalitnejšie materiály vo výplni dverí. Je to však asi jediná vec, ktorú som v interiéri Karoqu vnímal negatívne.

Za volantom

Posed za volantom som si našiel rýchlo. V najnižšej polohe sedadla sa sedí príjemne nízko, čo mi úplne vyhovovalo. Chvíľu som si musel zvykať na polohu pedálov, ktoré sú na môj vkus umiestnené trochu vysoko a blízko sedadla. To však neplatí pre rozmernú opierku ľavej nohy. Výhľad z auta je výborný každým smerom, čomu napomáhali aj tenké A stĺpiky. Výška spätných zrkadiel bola dostačujúca, mohli však byť trochu dlhšie.

Všetky ovládacie prvky boli na dosah a správne umiestnené až na ovládače okien za madlom  dverí. Pri ich obsluhe som musel krčiť ruku do neprirodzenej polohy. Umiestnenie riadiacej páky a manipulácia s ňou mi naopak plne vyhovovala. Práca s infotainmentom bola napriek výlučne dotykovému ovládaniu pohodlná. Podpora Android Auto bola bezproblémová aj napriek tomu, že som mal mobilný telefón prepojený s multimediálnym systémom neoriginálnym lacným káblom, čo nie je u iných výrobcov áut samozrejmosťou.

Dobrý posed bol podporený slušnými sedadlami. Vyhovovala mi dĺžka a sklon sedáku, výška operadla a aj na tento typ auta postačujúce bočné vedenie. Nastaviteľnú bedrovú opierka som nevyužíval, na môj vkus bola totiž umiestnená privysoko. Na druhej strane oceňujem, že ňou bolo vybavené aj sedadlo spolujazdca, čo nie je úplne bežné u iných značiek.

Vzhľadom na kompaktné vonkajšie rozmery som bol s priestorom na mieste vodiča spokojný. Umiestnenie madla dverí a nie príliš široká stredová konzola prispievala k pohodlnému posedu za volantom.

Na ceste

Jazdou ma Karoq príjemne prekvapil. Čakal som tvrdý a nepoddajný podvozok, je naopak pohodlný a stále dostatočne tuhý. Pripisujem to aj 17“ kolesám, ktorých veľkosť je v tomto aute podľa mňa ideálna. Spokojný som bol aj s naladením „tuhej“ zadnej nápravy, ktorá na nerovnostiach v zákrute neodskakovala a slušne držala stopu. S bežnými nerovnosťami vozovky si podvozok dokáže ľahko poradiť, väčšie sa však do karosérie už prenesú. Pozitívne ma prekvapili malé náklony karosérie pri rýchlejšom prejazde zákrut. Snahu o športovejšiu jazdu krotí stabilizačný systém, ktorý zasahuje priskoro a bráni vodičovi vyskúšať limity podvozku.

Posilňovač riadenia je nastavený skoro ideálne. Neposkytuje síce spätnú väzbu, ale pôsobí prirodzene a okolo stredovej polohy nemá žiadnu vôľu. V režime Normal je riadenie ľahké a vhodné pre jazdu v meste. Pri prepnutí systému do režimu Sport riadenie stuhne, ale stále nepôsobí umelo. Tento režim som zvykol používať hlavne na diaľnici.

Páka manuálnej prevodovky je pomerne krátka a poskytuje presné dráhy radenia jednotlivých prevodových stupňov. Prevody sú dlhé a vhodné na udržanie nízkej spotreby na úkor dynamiky vozidla. Dokonale však spolupracuje s motorom, ktorý je na spotrebu stavaný a nemá športové ambície.

Ide o štvorvalcový vznetový agregát s objemom 1598 cm³ , maximálnym výkonom 85 kW medzi 3250 a 4000 otáčkami/min. a krútiacim momentom 250 Nm medzi 1750 a 3200 otáčkami/min. Je určený vodičom, ktorých viac uspokojí pohľad na hodnoty priemernej spotreby ako rýchle rozjazdy z miesta. Motor nepatrí k najtichším a svoj vznetový charakter dáva viac či menej najavo v každom okamihu jazdy. Príjemne ma prekvapilo pomerne malé oneskorenie reakcie motora na stlačenie akcelerátora.

Vzhľadom na ťažké prevody je nutné udržiavať motor v otáčkach nad hodnotou 1700, pod ňou je v podstate nepoužiteľný. To spôsobuje, že som radil napr. šiesty prevodový stupeň až po prekročení rýchlosti 90 km/h. Túto skutočnosť však nekritizujem, iba na ňu chcem poukázať. Pri správnom radení a udržiavaní motora medzi 2000 a 4000 otáčkami som však nebol brzdou premávky a dokázal som jazdiť relatívne svižne. Motor dokáže „ťahať“ do rýchlosti 140 km/h, nad touto hranicou jeho ochota zrýchľovať výrazne slabne.

Kompaktné rozmery auta (4382 mm/1841 mm/1603 mm) ho predurčujú pre jazdu v meste. Pri prevahe jázd v mestskej premávke by som však odporučil benzínový motor. Obratnosť auta je vďaka priemeru otáčania 10,2 m výborná, rovnako som ocenil aj dokonalý výhľad z auta. Vzhľadom na chýbajúcu zadnú kameru som sa musel pri parkovaní spoľahnúť na spätné zrkadlá a zadné senzory. Ja som s tým  problém nemal, ale záujemcom môže tento v súčasnosti už štandardný prvok výbavy chýbať. Spotreba závisí od premávky, ale jej udržanie na úrovni siedmych litrov nie je problém.

Na okreskách mi chýbal vyšší výkon motora, preto bolo nutné počítať s rezervou pri predbiehaní pomalších vozidiel. V tejto výbave absentuje adaptívny tempomat, ktorý by som vzhľadom na rozvážny charakter auta s touto motorizáciou využíval pomerne často. Pokojná jazda sa prejavila aj na spotrebe, ktorá sa pohybovala od 4 do 5 litrov.

Na diaľnici ma nižší výkon motora naopak príliš neobmedzoval. Po dosiahnutí želanej rýchlosti ju dokázal udržať aj pri bežnom stúpaní bez nutnosti radenia nižšieho prevodového stupňa. Pri bezvetrí bolo auto príkladne tiché, pri silnejšom vetre však do auta prenikal aerodynamický hluk z oblasti bočných okien. Hluk od podvozka bol však stále na prijateľnej úrovni. Auto je na diaľnici stabilné a stále veľmi pohodlné. Brzdy majú ostrejší nástup, ale s ich dávkovaním som bol spokojný. Spotreba sa pri rýchlosti 130 – 140 km/h pohybuje od 6,5 – 7 litrov. Ustálená rýchlosť 110 km/h ju zníži na hodnotu 4 – 4,5.

Auto som odovzdal s priemernou spotrebou 5,3 l/100 km, čo pri 50 – litrovej nádrži znamená reálny dojazd presahujúci 900 km.

Dlhé prevody potvrdzuje aj nasledovná tabuľka, ktorá zobrazuje otáčky pri jednotlivých rýchlostiach pri zaradenom 6. prevodovom stupni.

Praktická stránka, výbava, cena

Škoda nezabúda na praktickú stránku ani pri modeli Karoq. Auto je dostatočne priestranné pre štvorčlennú rodinu. Vzadu som sa pri posadení za seba jemne dotýkal zadnej strany predných sedadiel prakticky čalúnenej umelou kožou. Ocenil som výduchy ventilácie na zadné sedadlá a okrem iných aj 230 V zásuvku.

Odkladacích priečinkov je dostatok a sú väčšinou vo vnútri poctivo čalúnené. Potešil ma „utajený“ odkladací priestor pod volantom aj na vrchu palubnej dosky.

Prekvapila ma výška otvorených piatych dverí, pod ktoré som sa pri mojich 185 cm pohodlne zmestil. Batožinový priestor s objemom 521/1630 má pravidelný tvar a poskytuje množstvo „simply clever“ riešení. Zadná lavica delená v pomere 1:2 nevytvára rovnú podlahu.

Výbava Ambition je pomerne bohatá. Cena s testovaným motorom začína na 22 190 EUR. S doplnkami (balík Ambition Plus, Navigačný systém AMUNDSEN, 17” disky RATIKON z ľahkej zliatiny) sa vyšplhala na hodnotu 23 619 EUR. Cenu považujem za primeranú.

Ja osobne by som však volil benzínový motor 1.5 TSI, s ktorým som bol spokojný v nedávno testovanej Octavii. Autu by poskytol výraznejšiu dynamiku a rozdiel v spotrebe by nebol príliš vysoký. Výbavu by som určite ešte doplnil asistenčnými systémami a parkovacou kamerou.

 Verdikt

Nový model Škody sa podľa mňa vydaril. Dôkazom toho je fakt, že je ho na našich cestách vidieť stále častejšie a to v rôznych výbavách a modifikáciách. Je zrejmé, že sa výrobca dizajnom aj cenou trafil do vkusu slovenského zákazníka. Osobne som zvedavý na nové verzie Karoqu – Scout a Sportline, ktoré boli nedávno predstavené na autosalóne v Paríži.