Nová generácia malého hatchbacku Suzuki Swift sa predstavila na konci minulého roka a my sme teraz mali možnosť na týždeň vyskúšať verziu 1.2 DualJet s mild-hybridnou motorizáciou. Tá je vlastne aktuálne k dispozícii ako jediná a nový Swift by mal aj vďaka nemu mal byť úspornejší a zároveň vo všetkom o kúsok lepší. Poďme sa na to pozrieť aká je realita…
Suzuki Swift má rozhodne na čo nadväzovať. Od roku 2004 sa malých Swiftov predalo vyše 9 miliónov kusov. Ak počítame od úplne prvého Swiftu, ide aktuálne už o šiestu generáciu, aj keď Suzuki oficiálne uvádza, že ako globálny model ide o generáciu štvrtú. Swift bol vždy malé, obratné a pre mnohých svojim dizajnom roztomilé autíčko, ktoré bolo, na svoje vonkajšie rozmery, vo vnútri až nadpriemerne priestranné.
Najprv sa ale pozrime na dizajn. Výrobca sa ani v novej generácii nepúšťal do žiadnych dizajnových experimentov a Swiftu tak zostali jednoduché, zaguľatené rysy a sympatická predná maska. Osobne sa mi dizajn predchádzajúcej generácie páčil o niečo viac, konkrétne predná kapota mi príde na auto nalepená trochu zvláštne, ale to je samozrejme vec pohľadu. Aj kvôli tomu, že novinka stojí na rovnakej platforme ako predchodca, zostali rozmery prakticky rovnaké: na dĺžku má Swift niečo málo cez 3,8 metra, rovnaký je aj rázvor 2450mm.
Dizajnovo tak ide skôr o akúsi evolúciu. Úplne nový je tvar prednej masky aj predných svetiel, ktoré dostali LED pás denného svietenia v tvare písmena L. Svetlá používajú šošovkovú LED techniku s prepínaním clony a majú veľmi dobrý výkon. Čidlo automatického rozsvecovania je síce trochu precitlivené a reaguje na akékoľvek šero, vrátane podjazdov, ale v tme je vozovka nasvietená veľmi dobre a rovnomerne. Vďaka manuálnemu nastavovaniu sklonu sa tiež nestane, že by svetlá svietili príliš blízko pred vozidlo.
Nad prednými svetlami sa potom začína výrazný prelis, ktorý sa tiahne po celej dĺžke vozidla. Robustný vzhľad dodávajú autu výrazné podbehy a kontrastne lakované stĺpiky spolu s veľkými oknami zase navodzujú dojem, že má Swift akúsi plávajúcu strechu. Tá môže byť samozrejme lakovaná aj v inom odtieni, tak ako tomu bolo pri testovacom vozidle.
Vzadu potom nájdeme nové svetlá s trojrozmernou grafikou, ktoré majú skvelú čitateľnosť aj v noci a napríklad smerovky (aj keď sú iba žiarovkové) sú krásne viditeľné aj z väčšej vzdialenosti. Hmlové svetlo je tradične dolu v strede a teda ak pozeráte po ťažnom zariadení, zrejme by bolo vhodné odnímateľné. Vizuálnu atraktivitu výrobca zvýšil aj výberom farieb karosérie – okrem tých základných tradičných dostanete na výber napríklad výraznú červenú, modrú, oranžovú, čiernu… alebo takúto krásnu žltú (Cool Yellow Metallic), ktorá priťahuje mušky z celého okolia.
Interiér môže pôsobiť na prvý pohľad trochu lacno, ako materiálom na sedadlách, tak prevedením samotnej prístrojovej dosky, ale na druhú stranu je všetko vyrobené odolne a tvrdšie plasty vydržia hrubšie zachádzanie aj po viacerých rokoch používania. Kombinácia čiernych a svetlých plôch palubnej dosky aj celkom dobre vyzerá. Záhadou je len to, prečo sa Japonci stále držia archaických „tyčiniek“ na prepínanie palubného počítača v prístrojovom štíte. Rovnakú službu odvedie našťastie aj pridané tlačidlo na volante.
Interiéru dominuje veľký stredový 9″ dotykový displej infotainmentu, zatiaľ čo pred vodičom sú klasické ručičkové budíky, ktoré dopĺňa malý, 4,2″ displej. Samozrejmosťou sú technológie ako systém sledovania vodiča, e-Call a podobne, ktoré sú už v nových autách povinné. Oceňujem potom klasické ovládanie klimatizácie, ktoré je oveľa príjemnejšie a bezpečnejšie ako čokoľvek na displeji. Usporiadanie interiéru Suzuki označuje ako design plávajúcej palubnej dosky.
Centrálny displej s novým infotainmentom funguje trochu spomalene ale zato bezproblémovo aj s bezdrôtovým Android Auto či Apple CarPlay. Vyskúšal som aj vstavanú navigáciu a zistil, že mapa sa pohybuje trhane, čo je trochu nepríjemné. Funkcií ponúka infotainment veľa a nájdete tu aj také perličky ako monitorovanie tlaku kolies, či komplexný prehľad spotreby. Dolu nájdete hneď tri USB porty (dva klasické a jeden „C“-čkový) a jediné čo tu chýba je snáď iba bezdrôtové nabíjanie telefónu.
Na druhú stranu, už v základnej výbave Comfort, je nielen adaptívny tempomat, ale aj radarové sledovanie mŕtveho uhla spolu s detekciou priečnej premávky za vozidlom. Tieto drahé, no užitočné prvky výbavy konkurencia ponúka často až v najvyšších verziách. Čo však mne osobne vadilo najviac je premotivovaný systém kontroly dodržiavania maximálnej povolenej rýchlosti. Keby sa dal aspoň jednoducho vypnúť ako napríklad TU, no na jeho deaktiváciu musíte hlboko do menu palubného počítača a dokonca sa dá vypnúť vždy iba pri stojacom vozidle.
Aj keď je nový Swift o 1,5 cm oproti predchádzajúcej generácii dlhší, stále zostáva veľmi kompaktný – v porovnaní s tuzemským bestsellerom Škodou Fabia je o plných 25 centimetrov kratší, meria 3 860 milimetrov. Prejavuje sa to však inde ako v kabíne, pretože miesta pre päticu pasažierov je dosť.
Predné sedačky sú podarené, s dostatočne vysokou a predsunutou hlavovou opierkou. Disponujú mäkkým, ale napriek tomu stále výrazným bočným vedením a veľmi príjemným látkovým čalúnením. Úplne s prehľadom sa zmestím „sám za seba“ a nad hlavou mám na zadných sedačkách ešte pár centimetrov.
To, čo bolo obmedzené je batožinový priestor, ktorý má japonská novinka o 115 litrov menší ako spomínaná Fabia, a to konkrétne 265 litrov. To je ale asi jediné mínus, ktoré pre mnohých užívateľov ani mínusom byť nemusí – nie každý žiada od malého mestského vozidla sťahovaciu kapacitu a na odvoz bežného nákupu alebo menší výlet takýto priestor bohato postačí. Pod podlahou štandardne nenájdete rezervu, no tú je však našťastie možné dokúpiť z katalógu príslušenstva.
Teraz už ale poďme k motorizácii. Motor má síce rovnaký objem (1.197ccm) aj výkon (61kW/83k) ako predchodca, ale ďalšie parametre napovedajú, že sa jedná o úplne nový motor. Zmenil sa počet valcov, ktoré sú teraz iba tri, a samozrejme sa zväčšilo vŕtanie aj zdvih, aby mal motor aj naďalej na cm3 rovnaký objem. Výkon má maximum v nižších otáčkach a krútiaci moment naopak vo vyšších. A prečo sa to vlastne robí?!
Emisie CO2 v cykle WLTP klesli zo 106g/km na 98g/km a to samozrejme aj vďaka elektromotoru vo forme štartér-generátora, s výkonom 2,3 kW, ktorý má krútiaci moment až 60Nm a energiu berie z maličkej 3Ah batérie, uloženej pod sedadlom vodiča.
S novou motorizáciou prišiel Swift o určitú časť svojej charakteristickej svižnosti. Maximum krútiaceho momentu nového trojvalca je síce už v 4.500 ot./min., namiesto pôvodných 2.800, ot./min., no znateľne mu pomáha elektromotor mild-hybridného systému, ktorý pridáva tri vrané kone (2,3 kW) a hlavne spomínaných 60Nm. A priznajme si, pre použitie v meste a okolo neho, v rýchlostiach do 100km/hod je to pre Swift výhoda.
Keď malému elektromotoru dôjde šťava, musí sa trojvalec trochu viac prehovárať. Chýba mu znateľná výkonová špička a Swift sa s vervou dostane na 100km/hod. za 12,5 sekundy. Štvorkolke to trvá dokonca cez 13,6 sekundy. Na šprinty teda nový Swift nebude, no zato sa odvďačí úžasne nízkou spotrebou.
Čo malemu motora chýba na výkone, doháňa práve spotrebou. Jazdiť aj tesne okolo 4 litrov s ľahkou nohou nebude absolútne žiadny problém. Po týždni dynamického jazdenia v kombinovanom režime, ukazuje palubný počítač iba 4,5l/100km, čo je voči WLTP spotrebe v papieroch rozdiel iba 0,1 litra a autíčko malo na palubnom počítači necelých 3500km.
S rovnakou spotrebou na displeji som si vozidlo preberal, takže ak toto je „novinárska“ spotreba, klobúk dolu. Nezabúdajme, že Swift je len mild-hybrid a takéto spotreby sú teritórium Toyoty a Hondy pri klasických full-hybridných systémoch. Nehovoriac o tom, že nový motor od Suzuki má až 40% účinnosť, bez použitia atkinsonovho cyklu.
To sa podarilo aj vďaka optimalizácii turbulencií nasávaného vzduchu vo valci, vylepšenému variabilnému časovaniu ventilov, zvýšeniu prietoku plynov EGR ventilom a použitiu kyvadlového napínacieho mechanizmu rozvodov spolu s elektrickou vodnou pumpou. Motor tiež produkuje menej pevných častíc vďaka potlačeniu neúplného spaľovania, má lepší katalyzátor a samozrejme filter pevných častíc pre zážihové motory.
Podvozkovo je nový Swift takmer rovnaký ako predchodca. Je to stále hravé autíčko, ktoré sa aj vďaka športovejšie naladenému podvozku a vylepšenému riadeniu na okreskách cíti ako ryba vo vode. Zákruty prechádza s úžasnou istotou, ale na nerovnostiach o sebe tvrdší podvozok tiež dáva viac vedieť.
Ceny nového Swiftu začínajú na 16.140€ za základnú výbavu GL, ktorá však vôbec nie je „základná“. Obsahuje všetky bezpečnostné funkcie, adaptívny tempomat či tónované zadné sklá a mnoho ďalšieho. Stred, v podobe výbavy GL+, je v cenníku za 17.300€ a pridáva veci ako zliatinové disky, 3-ramenný volant s koženým poťahom, ovládaním audiosystému a hands-free, či atermické čelné a predné bočné sklá. Najvyššia testovaná výbava GLX za 18.390€ pridáva napríklad automatickú klimatizáciu, sklápateľné spätné zrkadlá s indikátormi smeru, či zadné výduchy kúrenia pod sedadlami.
Suzuki Swift je malé úsporné auto so skvelým podvozkom, ktoré okrem toho, že je najmenším vozidlom triedy B a má aj jedno svoje unikum. Je totiž jediným malým hatchbackom na našom trhu, ktorý ponúkne pohon všetkých kolies…
