Suzuki Swift Sport – benzínová mucholapka

Keď som po jednom testovacom týždni presadal z obrovského SUV do malinkého Suzuki v bláznivej žltej farbe, cítil som sa trochu neisto a trochu mi „cukali kútiky“ úst pri pohľade na toho malého dravca obsypaného muškami, lienkami a inou háveďou, s dvojicou veľkých koncoviek výfukov vzadu. Stál pred predajňou ako malý vysmiaty suverén… „To zasa bude hrkálka pre polovičky do mesta“. Omyl. Veľký omyl…

Swift vo verzii Sport zvonku evokuje nákupnú tašku s tuningovými doplnkami a na prvý pohľad sa nemusí každému páčiť. Stačí však druhý, tretí, štvrtý krát poobzerať jeho krivky a zamilujete sa doň.
Spredu dostal oproti klasickej verzii väčšiu mriežku chladiča otočenú o 180 stupňov, iné umiestnenie radaru do spodnej časti, kde nepôsobí tak rušivo a krásne karbónové lízatko na spodnej hrane nárazníka.

Swift Sport má vpredu štandardne Full LED svetlomety s peknou grafikou denných LED a s veľmi slušným dosvitom hlavného projektoru ako pri stretávacích, tak aj pri diaľkových, ktoré majú High beam assist – automatické prepínanie. V zadnej časti sú klasické kombinované svetlá z obyčajného Swifta s jemnou LED linkou, ktorá krásne vynikne v noci.

Z bočnej siluety je „Sporťák“ skoro úplne identický s klasikou a jediné, čo ho odlišuje sú nádstavce prahov v karbónovom prevedení. Suzuki krásne dodržalo pôvodnú filozofiu dizajnu prvých Swiftov a kľučky zadných dverí schované v C stĺpiku si ani nevšimnete. Táto verzia je predĺžená o 50mm a napriek tomu, že je to športový derivát sériového auta – má o 20mm menší rozchod kolies. Vďaka mierne zníženému podvozku však naopak pôsobí širšie.

Vzadu dizajn pokračuje veľkým difúzerom s hmlovkou uprostred a s dvoma veľkými koncovkami okrúhlych výfukov, ktoré evokujú, že Swift Sport bude dunieť poriadnou kanonádou už od voľnobehu. Ale chyba lávky – Suzuki vsadilo na cestu komfortu a žiadne športové tóny zo sériových výfukov nejdú. Na druhú stranu – aspoň po cestovaní diaľničnými rýchlosťami nebudete musieť po vystúpení na seba so spolujazdcom kričať. Trochu decentného zvuku by mu však v tejto edícii nezaškodilo.

V interiéri Swift-u Sport vládne tak trochu malý zmätok vo filozofii. Na jednej strane tu máme krásne športové sedadlá s integrovanou opierkou, vyšitým logom a skvelým bočným vedením a na strane druhej športový volant, ktorý v spodnej časti „zdobí“ lesklý a šmykľavý plast. Budíky sú opäť krásne graficky stvárnené analógové budíky s červeným podkladom a tachometer ciachovaný až do 260km/h, ktorý vykúzli úsmev snáď každému. Tá odvrátená strana je zasa typicky japonská vec – prepínanie palubného počítača kolíkom trčiacim z palubovky. Hlavne, že máme jedno slepé tlačidlo na volante…

Aby som len nekritizoval, tak posed je skvelý, pedále krásne naskladané vedľa seba, radiaca páka má kovový chod typický pre japonské hothatche a palubovka spolu s krátkou prednou kapotou je výrazne v predu. Sedí sa tu skoro ako v nejakej motokáre okapotovanej plechmi. Kvalita plastov je fajn a treba si hlavne uvedomiť v akej cenovej kategórii sa pri takto vybavenom malom aute pohybujeme. Zlícovanie dielov je tiež príkladné a žiadne vŕzganie alebo pazvuky z plastov sa tu neozývajú. Nový infotaiment sa jednoducho ovláda a k dobru mu pridáva aj fakt, že úplne bez problémov podporuje Apple CarPlay i AndroidAuto. Nezaškodilo by mu trochu viac svižnosti a iný systém na ovládanie hlasitosti ale to je vec názoru.

Dosť však planých rečí o nepodstatných veciach ako sú nejaké krivky či tlačítka. Poďme okúsiť to, prečo je Swift Sport tým pravým orechovým pre každého, kto má v sebe kúsok toho petrolheada a vôňa benzínu mu nie je cudzia. Nový „Sporťák“ dostal do vienka namiesto vyslúžilej atmosféry poriadnu dávku turbootáčok v prevedení novej 1.4T s označením BoosterJet, ktorú poznáme s iným naladením priebehu výkonu už z Vitary.

Klasický radový štvorvalec s objemom 1 373 kubických centimetrov produkuje, na papieri nie veľmi oslnivých, 103kW (140k) pri 5500 ot./min. K tomu si však pripočítajme 230Nm pri 2 500 – 3 500 ot./min a priame vstrekovanie benzínu a o zábavu je postarané. Teda… o zábavu sa postaralo Suzuki tým, že hmotnosť celého Swifta Sport v tej najvyššej výbave je 975kg aj so S/S systémom.

Pomer výkonu a váhy pod 1 tonu je tu naozaj poznať a auto sa vrhá za otáčkami ako zmyslov zbavené. Dokáže prehrabnúť na dvojke pri plnom plyne aj v 70km/h a neoblomne drží otáčkové spektrum vo výšinách bez akejkoľvek turbodiery a veľmi pripomína výkonný atmosférický motor s oveľa vyšším objemom. Zrýchlenie z 0-100km/h uvádzané v oficiálnych dokumentoch Suzuki je viac ako 8 sekúnd… čo sa mi teda nepodarilo dosiahnuť, pretože nech som meral akokoľvek, vždy to bolo výrazne pod (7,2-7,4s):

Swift Sport je aj podvozkovo naladený presne tak ako by som si to prial. Žiaden tvrdý a uskákaný zmätok sa tu nekoná. Je nastavený presne na cesty aké tu máme a nerobí mu problém držať kolesá v rozmeroch 195/45 R17 stále prilepené k vozovke, nech sa deje čokoľvek. V zákrutách neuskakuje, nepozná nedotáčavosť a vykrajuje polomery tak ako to veľa iných (čítaj oveľa drahších) hothatchov nikdy nedokáže. Rozloženie hmotnosti, posed za volantom a spojenie motora s prevodovkou sú tu odladené k dokonalosti. Verím, že v správnych rukách dokáže táto malá podceňovaná mucholapka potrápiť oveľa výkonnejšie autá s egom až na streche…

K tomuto všetkému si teraz pridajte spotrebu, ktorá ani pri ostrej jazde neprekročí 7L/100km a praktickú stránku 5-dverového auta, kde si cez víkend môžete zablbnúť na okreskách a cez týždeň s ním úplne bez problémov obslúžite rodinné potreby, nákupy či dochádzanie do práce, ktoré vás bude konečne baviť. Za „smiešnych“ 18 600 € v plnej poľnej, s aktívnym udržiavaním v jazdných pruhoch, kamerou a desiatkami asistentov, ktoré ponúkajú iní za veľké príplatky.

Vlastne aby som nezabudol na to najdôležitejšie – v tej žltej je to mucholapka a otočí sa za ním každý bez rozdielu veku/pohlavia/názoru. Také malé plus pre extrovertov medzi nami…