Hyundai Tucson Hybrid – vesmírna odysea

Hyundai v uplynulom roku zmodernizoval celý rad svojich osobných vozidiel a pri hlavných modeloch dal navyše na výber z klasických spaľovacích, hybridných aj plug-in hybridných jednotiek. Dá sa teda povedať, že si na svoje príde prakticky každý.

Nápaditosť je motorom inovácie a juhokórejská automobilka Hyundai si toto motto vzala za svoje. Svoju snahu vymýšľať nové veci z roka na rok stupňuje a na autách tejto značky sa to plne prejavuje. Vezmite si napríklad nový Tucson: originálnejšie a modernejšie auto Hyundai ani nemohol ponúknuť…

O novom Hyundai Tucson sme sa v priebehu posledných mesiacov dozvedeli v podstate všetko, s výnimkou toho, ako jazdí. To som prvýkrát zisťoval minulý týždeň a už od prvej chvíle mi bolo jasné, že sa s týmto autom nikde neschovám pred zvedavými očami okoloidúcich. A bolo tomu tak. Už dávno sa mi nestalo, že by sa mi prihovárali ľudia na parkoviskách – čo je to za novinku a koľko to stojí a či je to nejaká vesmírna technológia??

Zaobleným tvarom je už zrejme koniec a nastupuje hranatý štýl. Antracitová maska chladiča šokuje nielen svojimi rozmermi, ale hlavne – LED svetlometmi pripomínajúcimi anjelské krídla. Tucson si so žiadnym iným autom nepomýlite. Môže za to nielen čelná časť s maskou chladiča so skrytými svetlomety, ale aj špecificky tvarovaná zadná časť, kde hrajú hlavnú úlohu opäť – svetlomety. Tie totiž majú dva „zuby“ po stranách a sú prepojené svetelným pruhom po celej šírke. Zaujímavosťou je, že ukazovatele smeru sú v nárazníku a sú tvorené obyčajnými žiarovkami, zatiaľ čo svetlomety LEDkami.

Vzadu ešte zaujme znak automobilky na zadnom skle, ktorý vyzerá ako keby sa inžinieri na poslednú chvíľu rozhodli, že teda ten plánovaný stierač tam nedajú. On tu ale je, len nie je na prvý pohľad vidieť, pretože je schovaný po strešným spojlerom. Stiera však malú časť okna a ešte aj to v neprirodzenej polohe, takže za túto „vychytávku“ dávam pomyselný bod dolu. Ohľadom dizajnu by sa dalo popísať mraky nič nehovoriaceho textu… fotografie a video snáď budú lepším pomocníkom: Hyundai Tucson Hybrid – Intro

Interiér nového Tucsonu a hlavne architektúra palubnej dosky je moderná a v záplave dizajnových paskvilov dnešnej doby, aj mimoriadne osviežujúca. Desať a štvrť palca veľký digitálny prístrojový štít nemá tak typickú kaplnku a je ako keby vnorený do palubnej dosky. Poteší perfektne rýchla grafika a opäť jedna vychytávka: namiesto jedného z budíkov sa vám tu pri indikácii zmeny smeru bude zobrazovať kamerový monitoring mŕtveho uhla, podobne ako napríklad aj u novej generácie Kie Sorento. Rovnako veľká obrazovka centrálneho infotainmentu je krásne zapasovaná, tiež na úroveň palubnej dosky. Nevyčnieva, neruší, zapadá do dizajnu ako uliata.

Odporúčaný článok:  Mazda 6 2.2 Skyactiv-D - Stará známa

Prostredie infotaimentu mi však nepríde tak intuitívne ako predtým, ale v mnohom pôjde o zvyk. Zvlášť by som ale určite uvítal hardvérové ​​tlačidlá pre vypínanie niektorých asistentov a nejaké dominantné tlačidlo na funkciu Domov, ktorá sa vie v niektorých aplikáciách veľmi dobre skryť. Veľmi široká stredová konzola poskytuje zasa možno až moc tlačidiel, z ktorých všetky sú navyše dotykové a hmatom nerozpoznateľná. Škoda tiež čierneho klavírneho laku na plastovom obložení, trochu to tú krásnu dizajnovú štylistiku vnútri ruší a pochopiteľne sú tu okamžite vidieť odtlačky prstov a prach. Pekne rozvrhnuté sú naopak ovládacie tlačidlá na ovládanie funckií vozidla, vrátane tých pre manipuláciu s prevodovkou. Vôbec mi tu žiadna páka nechýba a ani do budúcna nebude… zbohom kutáče!

Vpredu sa v Tucsone sedí vysoko (nie však neprirodzene) a tým sa pochopiteľne zlepšuje aj výhľad z vozidla. Široká konzola s tunelom síce trochu prekáža vodičovmu pravému kolenu (niekedy viac ako trochu…) ale inak je ergonómia sedenia na veľmi dobrej úrovni. Sedačky sú taký lepší priemer, chýba im výraznejšie bočné vedenie. Chválim výborne riešené výduchy klimatizácie po obvode palubnej dosky a aj do ruky padnúci veniec volantu, ktorý konečne môžem držať v tej najpohodlnejšej polohe, vďaka dvom priečnym úchopom v spodnej časti.

Tucson medzigeneračne vyrástol do všetkých smerov, a aj keď ide na prvý pohľad o nepodstatné čísla, predovšetkým vďaka predĺženiu rázvoru a karosérii sa podarilo vykúzliť na zadných sedadlách o 26 milimetrov viac priestoru pre kolená. To je u rodinného SUV prirodzene žiaduce a vítané.

Na zadnú lavicu sa ešte k tomu dobre aj nasadá a ani pri manipulácii s detskými sedačkami nebude problém. Pod sedadlami (a kúsok za nimi…) je tu skrytá Li-Pol batéria s kapacitou 1,5 kWh, takže do kufra naskladáte aj pri hybride batožinu v objeme až 616 litrov, čo je viac ako napríklad u takej Škody Karoq.

Odporúčaný článok:  Renault Arkana E-Tech Hybrid 145 – Keď hybridná technológia funguje

Testovaný Hyundai Tucson je full-hybrid, ktorý disponuje benzínovú 1.6kou s označením SmartStream s priamym vstrekovaním paliva a výkonom slušných 180 koní (a maximálnym krútiacim momentom 265 Nm). Tomuto motoru sekunduje elektromotor o výkone 60 koní. Systémovo vie hybridný Tucson vyvinúť výkon až 230 koní, pričom ústrojenstvo je spriahnuté so šesťstupňovým MENIČOVÝM! automatom (ostatné verzie s automatom majú dvojspojkovej prevodovky DCT). To rozhodne neznie zle, šprint z pokoja na stovku za rovných 8 sekúnd (u verzie 4×4 je treba počítať s 8,3 sekundami) potom tiež nie je na zahodenie.

Hybrid má úžasne plynulý chod, hoci prevodovka je predsa len trochu pomalá a rada motor podtáča. Našťastie ale neženie motor do otáčok ako nejaké CVT, takže to človeku nie je nepríjemné a necvičené ucho si toho možno ani poriadne nevšimne. Motor samotný je odhlučnený úplne perfektne. V základe pôjdete vždy na ECO režim, pričom je tu ešte Sport (a do terénu módy vhodné pre bahno, sneh a piesok), ktorý nakopne odozvu od pedálov a s Tucsonom to začne riadne zametať…

Asistenčnými systémami sa Hyundai Tucson radí niekde na vrchol toho, čo môžete v dnešných automobiloch dostať. Je tu monitoring celého priestoru okolo vozidla, povie vám či môžete bezpečne vystúpiť, prípadne či ste niečo nezabudli na zadných sedadlách. Takmer dokonale eliminuje všetky mŕtve uhly a pri zmene jazdných pruhov veľmi oceníte, už spomínané zobrazenie situácie za vozidlom v jednom z kruhových ukazovateľov na prístrojovej doske. Len všetky tie kamery treba riadne čistiť, pretože po prvej jazde blatom bude toto všetko rázom preč…

Už v prvej zákrute však zbystríte, že tu máme do činenia s 1800 kilogramami váhy, takže sa auto veľmi ochotne nakloní a začne byť pomerne rýchlo nedotáčavé. Našťastie tým netrpí stabilita, ale je poznať, že toto auto bolo skonštruované prevažne na komfortné a nenásilne jazdenie. Podvozok sa vyžíva aj na nerovnostiach, aj keď radšej by som tu prijal menší rozmer kolies než obuté 19″ky, s ktorými tu a tam hlbší výtlk trochu rozhodí zadnú nápravu. Utlmenie rázov od podvozka je však príkladné.

6-stupňový automat funguje skoro úplne bez výhrad. Niekedy pri rozbiehaní zbytočne drží otáčky, inak však radí plynulo a rýchlo. V režime ECO dokáže nechať motor aj plachtiť na neutráli – pokiaľ je batéria nabitá aspoň na polovicu svojej kapacity a tým má prispievať k úspore paliva. V režime Sport pri športovejšej jazde dokáže držať motor pri preraďovaní dlhšie v otáčkach a tým prispieva k živšiemu prejavu a lepšej akcelerácii.

Odporúčaný článok:  Hyundai Kona Hybrid - ideál do mesta

Na papierových 5,5 litra v kombinovanom režime však môžem s mojim štýlom jazdy zabudnúť. Priemerne som sa pohyboval okolo dlhodobého priemeru nad 7 litrov. Samozrejme, jazdil som ako s bežným autom.

Tu sa ukazuje, že hybridné autá nie sú až takým ternom. Ich výhody môžu byť uplatnené aj v praxi, ak niekto dokáže ísť v režime, v ktorom je vozidlo efektívne – teda pravidelne brzdiť tak, aby sa do hry zapájal len elektromotor rekuperující kinetickú energiu. Potom môžete využiť inak zmarenú energiu opäť pre pohon a efektivitu celého pohonu zvýšiť. Lenže takto bude jazdiť len pár percent ľudí, ak vôbec. Väčšina ide buď tak pomaly, že v podstate nebrzdia a tu je im hybridná zložka pohonu prakticky k ničomu a spaľovacím motorom poháňajú tučných 1 830 kilogramov vážiaci automobil s batériami, ktoré tam ani nemuseli byť…

Pomoc elektriky oceníte predovšetkým v meste, kde je aj spotreba umiernenejšia. Hyundai však ponúkne Tucson aj ako plug-in hybrid a tam by už výraznejšie zapojenie jazdy na elektrinu mohlo apetít ústrojenstva s benzínovým agregátom v čele trochu znížiť. Uvidíme za akú cenu…

Testovaný Hyundai Tucson prekvapí komfortom jazdy, pretože adaptívny podvozok funguje veľmi dobre, ale tiež pomerne slušným tichom na palube. To platí pre pokojnú jazdu v meste aj mimo neho. Na diaľnici ale kvôli neveľkému krútiacemu momentu auto do kopca často podraďuje, čo sprevádzajú mierne cuknutia, ale nakoniec aj výrazne hlučnejší zvuk motora.

Celkovo ide ale o jazdne aj pocitovo podarené auto, na ktoré by si veľa konkurentov mala dať dobrý pozor. Štvrtá generácia Tucsonu s hybridnou technológiou štartuje podľa súčasného cenníku na 29 090€ a obsahuje vlastne všetko podstatné, čo by bežný vodič mohol potrebovať. Za nejakých 6000€ navyše máte plne vybavenú verziu Premium, kde ku šťastiu bude chýbať už asi len ten príplatkový adaptívny tempomat.

https://youtu.be/zopkpby9hL0
Nový Hyundai Tucson: Technické dáta benzínových a hybridných motorizácií
Motor 1.6 T-GDI 1.6 T-GDI MHEV 1.6 T-GDI MHEV 1.6 T-GDI HEV
Pohon 4×2 (4×4) 4×2 4×2 (4×4) 4×2 (4×4)
Valce/ventily 4/4 4/4 4/4 4/4
Zdvihový objem [cm3] 1598 1598 1598 1598
Výkon [kW] 110 110 132 169*
Krútiaci moment [Nm/min] 250/1500 250/1500 265/1500 264/1500
Prevodovka 6M 6M (7A) 6M (7A) 6A
Max. rýchlosť [km/h] 189 189 205 (201) 193
Zrýchlenie 0-100 km/h [s] 10,3 10,3 9,4 8,0
Spotreba WLTP [l/100 km] 6,6 6,5 (6,3) 6,4 (6,7) 5,5
*celkový výkon hybridnej sústavy

 

Celú galériu fotografií nájdete tu:

-= Hyundai Tucson Hybrid =-

Komentáře

About Martin Malátek

Svet okolo áut a nových technológií ma baví a napĺňa už od detstva. Priťahuje ma úplne všetko, čo má kolesá a spaľovací motor. Vo voľnom, ale i pracovnom čase rád čítam, cestujem, testujem a píšem na Autozine.sk - prvé auto: Škoda 105L - aktuálne auto: Mercedes C

View all posts by Martin Malátek →