Po stopách talianskych superšportov – Sant’Agata Bolognese

O meste Sant’Agata Bolognese ste možno ešte nepočuli, určite ste však počuli o ostrých cestných športových vozidlách so šialeným futuristickým dizajnom a interiérom ako zo stíhačky, ktoré tam vyrábajú. Áno, tu sídli Lamborghini.

Spoločnosť Automobili Lamborghini S.p.A. založil v roku 1963 Ferruccio Lamborghini. V tej dobe to bol už veľmi úspešný podnikateľ, vybudoval veľkú úspešnú firmu zaoberajúcu sa výrobou traktorov – Lamborghini Trattori. Ferruccio mal samozrejme typické talianske koníčky, rýchlé autá a motorové člny. A ešte jeden španielsky – býčie zápasy.

Jeho vášeň pre automobily sa prejavila hneď po vojne, keď v roku 1947 štartoval na pretekoch Mille Miglia na svojom modifikovanom starom Fiat Topolino, z ktorého urobil dvojmiestny otvorený roadster. V týchto pretekoch utrpel však asi po 1100 km nehodu v meste Fiano. Po tejto nepríjemnej udalosti pravdepodobne stratil svoj entuziazmus pre pretekársky šport.

Úspešný podnikateľ však už v päťdesiatych rokoch vlastnil viacero legendárnych vozidiel. Okrem značiek ako Alfa Romeo či Lancia sem patrili aj vozidlá ako Mercedes-Benz 300 SL, Jaguar E-Type či Maserati 3500 GT. V roku 1958 si kúpil aj Ferrari 250 GT a neskôr aj ďalšie vozidlá tejto značky. Bol však vraj nadmieru nespokojný so servisom a technickou realizáciou niektorých komponentov, predovšetkým spojky a hlavy valcov. Tento príbeh je opradený legendami, podľa ktorých sa vraj Ferruccio márne doprosoval úprav na týchto vozidlách, ale Enzo ho pre svoju hrdosť odmietal prijať. Ferruccio však odmietal tieto príbehy a o ich pravde môžeme dnes len polemizovať. Druhá verzia totiž hovorí, že Enzo a Ferruccio sa nikdy nestretli a motivácia pre výrobu športových automobilov mala korene len pre imidž a prestíž výroby traktorov.

Faktom však zostáva, že táto spoločnosť, strategicky rozumne lokalizovaná do priemyselného centra severného Talianskej len niekoľko kilometrov vzdialená od Maranella, dosiahla v šesťdesiatych rokoch neuveriteľný rast. Jej príbeh bol však oproti Ferrari trošku iný. Zatiaľ čo sa Ferrari primárne snažilo vyrábať pretekárske autá a z dôvodu financovania produkovalo aj športové vozidlá pre bežné cesty, Lamborghini sa sústredilo na výrobu výkonných cestných vozidiel, ktoré boli neskôr modifikované na pretekárske účely. Nemali nikdy ani testovací okruh a autá vraj celý čas testujú v bežnej premávke.

Lamborghini 350 GT

Prvý prototyp vznikol iba za štyri mesiace a bol označený ako Lamborghini 350 GTV a bol predstavený na výstave v Turíne v roku 1963. V dobe výstavy však ešte nebol dokončený motor, hovorí sa, že Ferruccio nechal naložiť pod kapotu tehly, aby vozidlo vyzeralo hotové a tlmiče správne sedeli v požadovanej výške. Dôvodom bol rozpor s dodávateľom motora. Dizajn motora mal na starosti Giotto Bizzarrini, bývalý zamestnanec Ferrari, ktorý sa podpísal aj pod legendárne Ferrari 250 GTO. Giotto skonštruoval pre Laborghini motor označený ako Lamborghini V12, bol to 3,5 litrový dvanásťvalec s kompresným pomerom 9,5:1 a výkonom 360 koní prí 9800 otáčkach. Ferruccio ho však odmietol kvôli typickým charakteristikám pretekárskych motorov a žiadal úpravy, ktoré by zaručili viac kultivovaný chod, ktoré naopak Giotto zavrhol. Laborghini túto objednávku v cene 4500000 lír (plus bonus za každú konskú silu navyše oproti motoru Ferrari) dokonca ani kompletne neuhradil, až kým nebol vyzvaný súdom. Paradoxné je, že tento dizajn motora sa neskôr využíval vo všetkých modeloch po dobu skoro 50 rokov. Pre produkčné vozidlo Lamborghini 350 GT bol prepracovaný dizajn karosérie a motor nastavený na 280 koní.

Lamborghini 400 GT
Lamborghini Miura

O dva roky neskôr Gian Paolo Dallara prepracoval a vylepšil Bizzarriniho V12 na objem valcov 3,9 liltra a výkon 320 koní. Vznikol tak model 400 GT, predstavený v Ženeve v roku 1966, ktorý bol v ponuke aj v predĺženej verzii 2+2. V tejto dobe sa traja hlavní technici a dizajnéri (Gian Paolo Dallara, Paolo Stanzani a Bob Wallace) pokúsili vo svojom voľnom čase vytvoriť aj cestné vozidlo s pretekárskym potenciálnom. Zostrojili prototyp P400, dvojmiestne vozidlo so zvláštne montovaným motorom v strednej časti. A história sa opakovala, prototyp bol dokončený bez motora len jeden deň pred začiatkom výstavy v Ženeve, takže motorový priestor ostal opäť zamknutý. Toto vozidlo však malo veľmi dobrý ohlas a dostalo sa teda už o rok neskôr do produkcie pod menom Miura. Pomenované bolo podľa známeho rodokmeňa španielskych býkov, bol to začiatok trendu pre mená týchto áut. Táto konštrukcia sa stala vzorom pre všetky dvojmiestne výkonne športové autá, kde tento trend pretrváva v podstate až dodnes.

Lamborghini Islero
Lamborghini Espada

Koncom šesťdesiatych rokov začalo mať Lamborghini problémy vo všetkých sférach. Model 400 GT nahradilo Islero, ktoré Ferruccio považoval za podarené gran turismo, bol to však predajný prepadák a predalo sa len 125 kusov. Gian Paolo Dallara po neustálom odmietaní účasti na pretekárskom športe zo strany Ferruccia odišiel ku konkurenčnej De Tomaso, kde pracoval vo vedení tímu Formula 1. Úspešný bol len model Espada, štvormiestne vozidlo s dvanásťvalcovým motorom vpredu a výkonom 325 koní. Nasledujúc trend od konkurencie ako Ferrari Dino, či Porsche 911, predstavilo aj Lamborghini menšie a slabšie vozidlo pre štyri osoby. Vznikol tak model Urraco s osem valcovým motorom o výkone 220 koní s karosériou v prevedení 2 + 2. Finančná kríza však položila na lopatky všetky firmy zo skupiny Lamborghini a Ferruccio bol nútený v roku 1972 predať kontrolný podiel (51 %) svojmu švajčiarskemu priateľovi – Georges-Henri Rossetti. Zostal však naďalej pracovať vo výrobe v Sant’Agata Bolognese. V týchto rokov vznikalo jedno z jeho najúspešnejších vozidiel, Lamborghini Countach LP 400, malo dvanásťvalcový motor s objemom 4 litre umiestnený v strede a dvere s otváraním nahor. Do výroby sa dostalo v roku 1974 a zotrvalo tam neuveriteľných 18 rokov. V tomto roku však už kríza tak pritvrdila, že Ferruccio predal aj svoj zostávajúci podiel (49 %) René Leimerovi.

Lamborghini Countach
Lamborghini LM002
Lamborghini Diablo

Pre spoločnosť Lamborghni nasledovali ťažké roky neistoty, v roku 1978 bol dokonca vyhlásený bankrot. Vtedy firmu prevzali bratia Jean-Claude a Patrick Mimran. Počas ich vedenia vzniklo aj prvé SUV tejto značky – Lamborghini LM002. Neskôr (1987) odkúpil spoločnosť Chrysler, ktorý prvýkrát priviedol spoločnosť aj k pretekárskemu športu založením dcérskej Lamborghini Engineering S.p.A. Začalo sa uvažovať aj o nasledovníkovi pre Countach. Marcello Gandini vytvoril dizajn pre nové Lamborghini Diablo, ktorý však americké vedenie neprijalo až tak pozitívne a nechalo ho prepracovať a odstrániť jeho ostré črty. Finálne bolo predstavené v roku 1990 v Monte Carlo a Chrysler pomohol vybudovať v USA aj rozsiahlu predajnú sieť pre modely Lamborghini. Všetko vyzeralo sľubne, ale už v roku 1992 sa predaj prepadol a Diablo si v cene 239000 dolárov nevedelo nájsť svojich zákazníkov. Chrysler sa teda rozhodol v roku 1994 Lamborghini predať, kupcom sa stala holdingová spoločnosť Megatech z Malajzie s majiteľmi v Indonézii. Do vedenia bol postavený Michael J. Kimberly, známy z firiem ako Lotus, Jaguar a General Motors, ktorý firmu kompletne reštrukturalizoval. Od roku 1995 začal predaj opäť rásť, bohužiaľ požadovaný zisk sa nedostavil, ten prišiel až pod vedením veterána zo spoločnosti Fiat Vittoria di Capua v roku 1997. O rok neskôr však zasiahla Áziu finančná kríza a Lamborghini bolo opäť na predaj.

Lamborghini Murciélago
Lamborghini Gallardo

Tentokrát sa Lamborghini dostalo do dobrých rúk, kúpil ho Volkswagen a bolo zaradené pod Audi, kde malo pomôcť vzájomnej spolupráci pri dizajne športových Audi a získalo naopak prístup ku komponentom VW a technickej expertíze kvalitnej nemeckej výroby. Audi opäť všetko reorganizovalo a vrátilo Lamborghini svoje tradičné hodnoty. V roku 2001 bola predstavená nová vlajková loď – Lamborghini Murciélago, pomenovaná opäť podľa rodokmeňa španielskych býkov. Toho sa Ferruccio už bohužiaľ nedožil, podľahol srdcovému infarktu v roku 1993 vo veku 76 rokov. Toto vozidlo malo stále klasický Lamborghini V12 (objem 6,2 litra s výkonom 580 koní), bolo ale podľa pôvodných predstáv Ferruccia viac kultivované, kvalitne spracované a spoľahlivé. O dva roky neskôr bola produkčná paleta rozšírená o lacnejší model Gallardo. Tu bol použitý menší motor (5,0 litrový V10 s výkonom 500 koní) a viac praktické prevedenie pre každodennú jazdu (v rámci možností, je to stále Lambo). Gallardo sa stalo predajným hitom, za 10 rokov produkcie bolo predaných viac ako 14000 kusov, to je do počtu skoro polovica všetkých predaných vozidiel od založenia firmy.

Lamborghini Huracán
Lamborghini Urus

Aktuálne modely Aventador, Huracán a Urus určite poznáte. Pred príchodom novej vlajkovej lode Aventador, malo Lamborghini svoje priority pre parametre svojich vozidiel usporiadané takto:

  1. Maximálna rýchlosť (vždy chceli byť rýchlejší ako Ferrari)
  2. Zrýchlenie
  3. Handling

Od modelu Aventador svoje priority prehodnotili a usporiadali ich nasledovne:

  1. Handling
  2. Zrýchlenie
  3. Maximálna rýchlosť

V Sant’Agata Bolognese dnes nájdete okrem výrobných hál a aj malé múzeum, kde si môžete tieto spomínané legendy pozrieť naživo.

Viac o autorovi Marek Nemečkay

Zobraz všetky príspevky od Marek Nemečkay

One Comment on “Po stopách talianskych superšportov – Sant’Agata Bolognese”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *