Väčšina výrobcov už klasické naftové motory v ponuke vôbec nemá, to však neplatí pre Škodovku. Do našej testovacej garáže prišla pekne vybavená Octavia Combi Style 2.0 TDi s automatickou prevodovkou DSG , ktorá sa snaží ukázať, že nafta ešte nepovedala posledné slovo. Avšak ešte náročnejšou úlohou bude obhájiť si cenu…
Naposledy sme tu mali Octaviu RS 2.0 TSI v červenej farbe a predtým, tiež klasický liftback s príplatkom SportLine lakovaný oranžovo . Takto našpecifikované autá boli naozaj výrazné a v dave ostatných koncernov na cestách nezapadli. To však neplatí pre dnes testovaný exemplár, ktorý nemá žiadne módne výstrelky a v tmavo modrom laku dokáže dokonale splynúť s mestskou šeďou.
Aj napriek nevýraznosti však Octavia vie zaujať. Farba „Modrá Nightfire“ je síce na slnku krásna, no príde mi v bežnej premávke ako všetky tie flotilové modré Octavie. Pekné sú však príplatkové 18″ kolesá Perseus v tmavom prevedení, s pneumatikami 225/45. Inak Octaviu dizajnovo zrejme netreba predstavovať, ide nakoniec o dosluhujúcu predfaceliftovú verziu, keďže pred pár dňami už uzrela svetlo sveta aj jej modernizovaná verzia.
Poďme nazrieť dovnútra. Tu sa prakticky nič nemení a k digitálnej prístrojovke sa už nejdem vyjadrovať. Tú poznáme a rovnaká je napríklad aj v aktuálnej Fabii. Má vysoké rozlíšenie a vcelku jednoduché ale funkčné zobrazenia. Mohli tu byť ešte nejaké budíky navyše, tak ako to má SportLine alebo RS ale chápem, že niečo sa musí nechať aj do vyšších verzií.
Pri prvých testovaných Octaviách štvrtej generácie som kritizoval infotainment, cez ktorého dotykovú obrazovku sa ovláda takmer všetko vrátane klimatizácie. Systém sa sekal a nedalo sa na naň veľmi spoľahnúť. Škodovka však nezaháľala a spoľahlivosť infotainmentu je už naozaj ukážková. V tomto aute som nezaznamenal jediné zamrznutie a naopak si cením napríklad jednoduché ovládanie asistentov cez tlačidlo na volante.
Sedadlá sú trochu tuhšie, ale to chrbát na dlhých cestách ocení a navyše majú slušné bočné vedenie. Dobrá je aj celková pozícia za volantom. Hoci sa mnohí sťažujú na dizajn dvojramenného volantu, mne predovšetkým pri manévrovaní v mestách, či dlhších trasách s rukou „prekliato nízko“ vyhovuje.
Vo dverách je rozmerná priehradka, do ktorej sa zmestí 1.5-litrová fľaša, naopak malá je tá pod lakťovou opierkou, kde utopíte maximálne tak peňaženku a kľúče. Ak si chcete lakťovku zvýšiť a posunúť, zostane priestor pod ňou otvorený a na oko nepohľadný so všetkým tým vo vnútri. Trochu zvláštne riešenie, no poznáme ho z ostatných modelov.
Cestujúci si pohodlne sadnú nielen dopredu, ale aj dozadu. Priamo pod zadnými prieduchmi sa nachádza ovládanie digitálnej klimatizácie a 2x USB-C konektor. Sedadlá delené v pomere 40/20/40 majú pri tých krajných predĺžené sedáky s dobrou podporou stehien. Horšie na tom bude stredný cestujúci, ktorému bude prekážať nadmieru vysoký stredový tunel, ktorý tu je kvôli možnosti verzií s pohonom 4×4.
Batožinový priestor Octavie bol vždy jednou z najsilnejších zbraní. V jej combi prevedení sa jeho objem vyšplhal až na 640 litrov a po sklopení zadných sedadiel až 1700 litrov, čo je v podstate v rámci svojej triedy rekordný údaj. Nechýbajú v ňom rôzne „simply clever“ vychytávky, háčiky, či roletka s dvomi pozíciami aretácie. Veko batožinového priestoru sa otvára pekne vysoko a aj pri výške 186cm normovaného testovača, som mal nad hlavou ešte pekných pár centimetrov rezervu pod zámkom.
Vznetový motor 2.0 TDI 110kW (150k) sa pýši nielen slušnou dynamikou, ale hlavne skvelou spotrebou. Agregát je na pomery naftových motorov kultivovaný a dobre si rozumie so sedemstupňovou dvojspojkovou prevodovkou DSG. Sily má vďaka krútiacemu momentu s hodnotou 360Nm dostatok v každej situácii a nerobia mu problémy ani diaľničné rýchlosti cez 200 km/hod. Testované v Nemecku.
Ešte pôsobivejšia je však spotreba. Okresky viete aj takto v zime zajazdiť za niečo málo cez 4,5 litra /100km. Diaľničných 130 km/h zvláda kombík za 5,5 l/100 km a ani v meste si nevypýta viac ako 6 l/100 km. Celková týždňová spotreba po najazdení 940km na jednu nádrž, činila 5,5 litra na 100 kilometrov. Mohla byť však ešte nižšia. Daň pre ekolobby je prítomná aj tu, vo forme nádržky na močovinu, ktorú treba pravidelne dopĺňať. Ako by povedal klasik: „Vymenili sme počas životnosti vozidla pomyselný kýbel uhlia za 1200 litrov nafty.“
Úplne spokojný som však už klasicky nebol s naladením dvojspojky DSG. Presnejšie povedané, prekvapivo veľmi spokojný som bol v režime Šport, kde všetko fungovalo, tak ako má. Prevodovka vtedy drží otáčky v rozumnej hladine, tak aby to posádku neobťažovalo a po pridaní plynu potom príde rýchla, no nie prehnaná reakcia.
V normálnom režime som však vždy po pridaní plynu čakal, kým sa softvér rozhodne podradiť. Pokiaľ by následne zvolil len o stupeň nižší prevod, bolo by všetko ešte celkom v poriadku, no častejšie sa stávalo, že sa prevodovka rozhodla podradiť o dva kvalty a to jej v prvom rade trochu trvá a v druhom je to nežiaduce, kvôli prílišnému hluku motora, ktorý má krútiaceho momentu dostatok aj pri vyššom prevodovom stupni.
Plynulú akceleráciu teda zaistí športový mód, kde vlastne ani celkom neutrpí spotreba a zbavíte sa podtočeného dunivého zvuku dieslovej jednotky. A ešte jedno plus… v režime Šport prevodovka nevyraďuje na plachtenie. PS: plynulé rozjazdy už DSGčku celkom idú, zrejme sa poladil software po sťažnostiach zákazníkov.
Svetlá výška štandardného podvozku Octavie je 142 milimetrov. Pri vyšších rýchlostiach a na diaľniciach je komfortný, ale predovšetkým na rozbitom asfalte v mestách si práve najlepšie nerozumie s veľkými kolesami. Určite by to však vyriešil adaptívny podvozok DCC za príplatok. Ten tu ešte párkrát spomeniem…
Napriek tomuto však ide o príjemne naladené auto, ktoré okrem mierneho dunenia od zadnej nápravy poteší aj slušným odhlučnením. Vyzdvihnúť si zaslúži príjemné riadenie, ktoré však neoplýva prílišnou presnosťou a je trochu preposilované. Mnohí uvítajú aj istotu v zákrutách, ale v nich zase nemôžem prestať myslieť na športový podvozok. S ním je Octavia stabilnejšia a lepšie sa riadi pri rýchlej jazde, navyše bez toho, aby utrpel komfort. Takže opakujem – DCC sa oplatí.
Ako to zhrnúť?! Škoda Octavia s motorom 2.0 TDI je dobré auto. Bodka. Pokiaľ najviac času trávite na diaľniciach a ročne najazdíte vyššie desaťtisíce kilometrov, vďaka nízkej spotrebe nafty sa určite oplatí. Pokiaľ sa však zmierite s mierne vyššou spotrebou, lepšia voľba bude 1.5 TSI e-Tec, s ktorým je auto obratnejšie, lacnejšie a má krajší zvuk. K výbave určite prihodiť, už tretíkrát spomínaný, nastaviteľný podvozok DCC a budete mať auto ako lusk.
A teraz tá najdôležitejšia otázka, dokáže si obhájiť relatívne vysokú cenu? Ja vlastne sám neviem. Je to dobré auto, ktorému nemôžem nič výrazné vytknúť, ale vyše 41 tisíc eurokorún za síce najvyššiu verziu Style, no v skutočnosti stále akúsi strednú výbavu, je vážne dosť. Lenže, konkurencia okrem koncernu VW poctivý naftový motor s objemom aspoň dva litre vôbec neponúka a ako šafranu je dnes aj áut s karosériou v prevedení kombi…
