Nissan Qashqai – pán crossover

Je to už vyše desať rokov, čo Nissan Qashqai stretávame na cestách. Do Európy dorazil v roku 2007 ako priekopník segmentu crossoverov. Tento segment sa od tej doby rozrástol a prakticky už neexistuje automobilový výrobca, ktorý by takýmto modelom nedisponoval. Napriek tomu sa modelu Qashqai darí a predaje stále udržuje na vrchole tohto segmentu.

Na test sme dostali jeho druhú generáciu, ktorá minulý rok prešla faceliftom a nedávno dostala špičkovú výbavu Tekna+ s CVT prevodovkou Xtronic.

Zvonku

Exteriér druhej generácie modelu Qashqai bol vydarený už po jeho uvedení do predaja v roku 2013. Po facelifte dostal novú prednú časť s väčšími svetlometmi a výraznejšie zadné svetlá. Ostro rezané rysy Nissanu mimoriadne pristanú. Prelisy na kapote plynule prechádzajú chrómovej lišty na prednej maske v tvare písmena V, ktorá zdobí nové modely značky. Páči sa mi výrazný LED podpis denného svietenia, ktorý poskytuje aj funkciu smerových svetiel.

Zboku vynikne dozadu sa zužujúce bohaté bočné presklenie, ktoré sľubuje výborný výhľad z auta. Mohutnosť karosérie zvýrazňujú do priestoru vystupujúce blatníky. Bočné dvere sú citlivo predelené prelisom prechádzajúcim cez obe kľučky. Nelakované obloženie blatníkov a prahov opticky auto zužuje a robí ho štíhlejším. Šperkom bočného pohľadu sú nádherné 19“ disky kolies (s pneumatikami s rozmermi 255/45 R19).

Zadná časť je na spodku prakticky chránená čiernym plastom. Zadné svetlá zasahujú hlboko do zadných blatníkov a zvýrazňujú šírku auta. Pomerne rozmerné zadné okno je ukončené športovým spojlerom. Oceňujem, že výrobca nepodľahol pokušeniu umiestniť na zadnej časti falošné výfuky.

Auto zvonku celkovo pôsobí hravo s určitou dávkou agresivity zamaskovanej v prednej maske. Po facelifte auto pôsobí dospelejšie a maskuje tým predsa len už pokročilý vek.

Vo vnútri

V interiéri je situácia trochu odlišná. Kvalitnejšie materiály a hlavne nový volant určite zaujme, ale zvyšok ostal „po starom“. Aby to však nevyznelo zle, načo meniť niečo, čo je stále dobré, že. Všimol som si pozorne vypracované čalúnenie dverí s kožou obšitým mohutným madlom. Spomínaný športový volant s útlou stredovou časťou, zrezaným spodkom a množstvom tlačidiel zanechal vo mne výborný dojem. Mäkčené plasty sú nielen na vrchu palubnej dosky, ale aj v umne vykrojenom priestore pred spolujazdcom. Tmavá palubná doska je zjemnená striebornými lištami a chrómovými rámčekmi okolo výduchov ventilácie. Čierne je aj čalúnenie stĺpikov a strechy.

Prístrojový panel je osadený skvelo čitateľnými klasickými ciferníkmi so stále prítomným ukazovateľom teploty chladiacej kvapaliny. Veľký TFT displej v strede je napriek množstvu informácií prehľadný a ovládateľný pomocou tlačidiel na volante. Nemôžem opomenúť výborne vyzerajúce sedadlá čalúnené jemnou Nappa kožou vytvárajúcou v stredovej časti 3D vzor. Volič automatickej prevodovky je trochu dlhší ako by som očakával a je umiestnený v stredovom tuneli vo vyýšenej polohe.

Aby som iba nechválil, nie všetko, čo ostalo „po starom“, je aj stále dobré a nemalo by sa meniť. V prvom rade ide o malý displej infotainmentu, ktorý v súčasnej dobre nemá veľmi čo ponúknuť. Navyše je plne dotykový, zvykne sa špiniť a má zastaralú grafiku. Takisto kolískové prepínače vyhrievania sedadiel a malé neforemné tlačidlá osvetlenia kabíny pôsobia zastaralo takisto nemajú v modernom aute čo hľadať. Na druhej strane oceňujem, že Nissan stále dôveruje štandardným tlačidlám na ovládanie základných funkcií vozidla a infotainmentu.

Až na niekoľko dizajnových prehreškov sa dá interiéru máločo vytknúť. Je síce pomerne tmavý, ale pôsobí elegantne a útulne.

Za volantom

Polohu za volantom som si našiel pomerne rýchlo. Sedí sa samozrejme vyššie, ale nepôsobí to neprirodzene. Sedadlá majú tuhšie výplne, ale posed je pohodlný a nespôsobuje problémy ani po dlhšej jazde. Bočné vedenie je skôr symbolické, pri jazde som to však ako nedostatok nepociťoval. Oceňujem bedrovú opierku nastaviteľnú v štyroch smeroch, chýbalo mi ale nastavenie polohy sedáku. „3D“ vzor koženého čalúnenia síce vyzeral efektne a zabraňoval šmýkaniu tela na sedadlách, na druhej strane sa na nich každý člen posádky výrazne potil. Možno by pomohlo, keby bola koža aspoň v strednej časti sedadiel perforovaná, keď už nie odvetrávaná.

Poloha sedadlo úplne dole a volant hore a maximálne pritiahnutý k telu mi vyhovovala, vodič vyššej postavy ako ja (185 cm) už môže mať problém. Rozloženie pedálov mi nerobilo problémy, opierka ľavej nohy však bola dimenzovaná na dĺžku detskej topánky.

Napriek kompaktným vonkajším rozmerom som za volantom nepociťoval nedostatok miesta v žiadnom smere. Mäkko čalúnené lakťové opierky mi svojím umiestnením plne vyhovovali. Stredová konzola spolu s tunelom je subtílna a pri jazde neprekáža, navyše je v priestore styku s pravou nohou mäkčená.

Výhľad z vozidla hodnotím na jednotku, rovnako aj rozmerné spätné zrkadlá, ktoré sa pri cúvaní automaticky sklopili pre dobrý výhľad na obrubník.

K ergonómii základných ovládacích prvkov nemám výhrady. Volant sa príjemne drží a tlačidlá na ňom sú rozmiestnené v pohodlnom dosahu prstov. Prekvapilo ma akurát ovládanie telefónu na jeho pravej strane. Niektoré prvky sú však podľa mňa umiestnené pomerne nešťastne. Prepínače vyhrievania sedadiel pred lakťovou opierkou, vypínanie systému Start-Stop niekde pod ľavým kolenom, tlačidlo ručnej brzdy pod stredovou konzolou a navyše bez funkcie AutoHold… Na všetko sa dá zvyknúť, ale takéto detaily kazia dojem z inak príjemného interiéru.

Na ceste

Pod kapotou sme mali štvorvalcový vznetový motor s objemom 1598 cm³, maximálny výkon 96 kW pri 4000 otáčkach a krútiacim momentom 320 Nm pri 1750 otáčkach. Hneď po naštartovaní ma prekvapila jeho hlučnosť, resp. iba jeho priemerné odhlučnenie v kabíne, keďže zvonku pôsobí celkom kultivovane. Celkom ochotne sa vytáča a poskytuje plynulý záťah až do 4500 otáčok.

Motor je spojený s automatickou prevodovkou typu CVT (s plynule meniteľným prevodom) a siedmymi prednastavenými stupňami. Úlohou tohto prvku je simulovať klasický typ prevodovky s hydrodynamickým meničom. V prípade testovaného modelu však musím skonštatovať, že to nevyšlo na 100 %. Takzvaný vysávačový efekt sa nepodarilo úplne potlačiť a to hlavne pri akcelerácii z nízkej rýchlosti. Ďalší problém som postrehol pri snahe o jemné rozbiehanie sa z miesta, kde som sa stretol s cukaním prevodovky alebo skoro žiadnou reakciou a pri ďalšom jemnom stlačení pedálu plynu naopak prudkú akceleráciu. Pri postupnom  dobrzďovaní až do zastavenia vozidla cítiť boj prevodovky s brzdami a navyše počuť zvláštny, aj keď nie výrazný hukot, pravdepodobne práve od prevodového ústrojenstva. Počas bežnej jazdy som už problémy nezaznamenal a všetko fungovalo relatívne normálne.

Pri zrýchľovaní by som deklarovaný výkon 96 kW necítil. Aj v tomto prípade je podľa mňa vinná prevodovka, v ktorej sa časť výkonu stráca. Svoj podiel na tom má aj pomerne vysoká hmotnosť vozidla, ktorá predstavuje bezmála 1,6 tony.

Používaním manuálneho režimu prevodovky som si veľmi nepomohol. Režim manuálny v podstate nebol, reakcie neboli najrýchlejšie a prevodovka si robila, čo uznala za vhodné.

Je ťažké hodnotiť motor, keďže jeho prejav bol silne ovplyvnený kritizovanou prevodovkou. Objektívne sa však môžem vyjadriť k spotrebe, ktorú hodnotím ako výbornú. Auto som odovzdal s hodnotou 5,9 l/100 km.

Jazda v meste je ako stvorená pre tento typ vozidla. Auto je aj v úzkych uličkách veľmi obratné, čo súvisí s polomerom otáčania iba 10,7 m. Naopak, počet otáčok medzi dorazmi volantu  približne 3,2 hodnotím ako privysoký. Posilňovač riadenie je nastavený kompromisne, riadenie nie je preposilované, ale ani príliš tuhé. Podvozok aj na 19“ kolesách zvládal bez problémov aj horšie úseky bratislavských ulíc a máloktorá nerovnosť sa preniesla k pasažierom. Na asistenta jazdy v kolóne sa dalo stopercentne spoľahnúť. Vadilo mi však, že si nebol schopný zapamätať nastavenie odstupu od vozidla a vždy po jeho aktivovaní ho bolo nutné nastavovať nanovo. Spotreba dosahovaná v meste sa pohybovala od 6 do 7 litrov v závislosti od premávky a množstva križovatiek.

Na okreskách sa dalo spoľahnúť na výborne nastavený podvozok. Napriek pohonu iba prednej nápravy malo auto viacprvkové zavesenie zadnej, čo v minulosti nebývalo u Nissanu Qashqai zvykom. Mal som pocit, že sedím v športovo naladenom hatchbacku nižšej strednej triedy. Náklony auta boli minimálne a tiahle zákruty dokázalo auto prechádzať vysokou rýchlosťou bez najmenšieho zaváhania. Ostré nerovnosti boli pri vyššej rýchlosti počuť, ale boli cítiť iba minimálne a zadnú nápravu nevyviedli z miery.

Radosť z jazdy kazil relatívne slabý motor a hlavne spomínaná prevodovka. Rovnako jej neprospievalo málo ostré riadenie. Dalo sa však spoľahnúť na výborne dávkovateľné a účinné brzdy. Spotreba na okreskách pri svižnej jazde predstavovala hodnotu 5,5 litra.

Adaptívny tempomat fungoval bez problémov. Systém udržiavania auta v jazdných pruhoch bol na môj vkus agresívny a s vodičom pomerne silno zápasil, preto som ho nepoužíval. Páčilo sa mi umiestnenie kontrolky upozornenia na auto v mŕtvom uhle vo vnútri kabíny a nie ako je bežné u iných značiek v spätných zrkadlách.

Na hluk pri diaľničnej jazde som pomerne citlivý. Odhlučnenie u Qashqai-a hodnotím nanajvýš ako priemené. Aerodynamický hluk bol odfiltrovaný celkom dobre do rýchlosti 120 km/h, potom už začínal narastať. Viac som ale vnímal hluk od podvozku, ktorý prenikal od zadnej nápravy. 2400 otáčok motora pri rýchlosti 140 km/h nie je priveľa, ale slabšie odhlučnenie pohonnej jednotky tiež na pohode posádke auta nepridávalo. Pri znížení rýchlosti na 130 km/h otáčky klesnú na hodnotu 2200. Inak bola jazda po diaľnici príjemná a pohodlná. Spotreba sa dala bez veľkej snahy udržať na hodnote 6 litrov.

Auto na mňa po jazdnej stránke pôsobilo dosť rozporuplne. Výborný dojem z podvozku kazila nie úplne vydarená prevodovka a slabšie odhlučnenie. Motor nie je najsilnejší, ale viem si ho predstaviť v spojení s manuálnou prevodovkou, kedy by určite poskytoval lepšie dynamické vlastnosti a ešte nižšiu spotrebu paliva.

Praktická stránka, cena

Po praktickej stránke nie je autu veľa čo vyčítať. Auto je s prihliadnutím na rázvor náprav 2646 mm na zadných sedadlách pomerne priestranné pre osoby nižšieho a stredného vzrastu. Pri posadení “za seba“ som sa ja osobne už dotýkal kolenami predných sedadiel. Na zadné sedadlá sa nastupuje pohodlne vďaka doširoka sa otvárajúcim dverám. Dostupné úchyty IsoFix umožňujú bezproblémovú montáž detskej sedačky. Chýbali mi výduchy ventilácie na zadnej strane stredového tunela rovnako ako aj USB sloty na nabíjanie mobilných zariadení.

Odkladacích priestorov v interiéri je dostatok. Prekvapila ma obrovská schránka pred spolujazdcom aj pod lakťovou opierkou. Priečinkov v stredovom tuneli bolo viac, boli však už menšie a nebolo kde odložiť napr. mobilný telefón. V takom prípade ale vždy dobre poslúžia priečinky na poháre. Batožinový priestor má trochu vyššiu nakladaciu hranu. Objemom 410 litrov patrí k priemeru triedy. Páčilo sa mi možnosť polohovania podlahy a tým rozdelenia či zafixovania nákladu.

Nemôžem nespomenúť na túto triedu nadpriemerne objemnú 65 l palivovú nádrž, ktorá pri reálnej spotrebe zabezpečí dojazd vyše 1100 km.

Cena testovaného modelu je stanovená na 36 550 EUR vrátane 650 EUR za modrú Vivid metalízu. Túto cenu za kompaktný crossover s relatívne slabým motorom a pohonom iba prednej nápravy aj napriek plnej výbave považujem za prehnanú. V súčasnosti ponúkaná zľava 4300 EUR ju však posúva na akceptovateľnejšiu úroveň.

Verdikt

Nissan Qashqai patrí stále medzi najkrajšie crossovery na trhu. Boduje nielen dizajnom, ale aj skvelými jazdnými vlastnosťami, ktoré by si zaslúžili silnejší motor. Nebyť nie úplne vydarenej automatickej prevodovky, s autom by som bol celkom spokojný. Po skúsenostiach s touto konkrétnou konfiguráciou by som si vybral Qashqai s nižšou výbavou a manuálnou prevodovkou. Zvolil by som aj iný motor. Moja voľba by padla na na benzínový agregát s výkonom 120 kW.