Honda Jazz 1.5 i-VTEC Dynamic – Malé veľké auto

Honda Jazz je na európskom trhu od roku 2002. Testovaná tretia generácie je tu s nami od roku 2015 a síce priniesla výraznejší dizajn, stále si však zachováva skoro bezkonkurenčné postavenie svojim MPV výzorom, ktorý pri malých vonkajších rozmeroch prináša v tejto triede nadpriemerný vnútorný priestor. Faceliftom a novou výbavou Dynamic spolu so silnejším motorom sa výrobca snaží zapôsobiť aj na športovejšie ladených zákazníkov.

Zvonku

Úprimne, nikdy som si Jazz na ceste nevšímal nielen z dôvodu, že týchto áut u nás veľa nejazdí, ale aj preto, že ma dizajnom príliš neupútal. Jazz patrí k pomerne malým autách a tak aj naživo pôsobí. Jediným rozmerom, ktorým vyčnieva z radu, je jeho výška. Novými dizajnovými prvkami exteriéru však určite zaujme už len preto, že sú umiestnené na aute, na ktorom by ich asi nikto nečakal.

Čierna maska chladiča je v kontraste s chrómovými lištami zasahujúcimi do predných LED svetiel. Spodná časť predného nárazníka je agresívne tvarovaná s veľkými hmlovkami a červenou lištou na spodku, naznačujúcu charakter auta. Zboku vynikne klinovitý tvar jednopriestorovej karosérie s krátkou prednou časťou a skoro žiadnymi prevismi. Čierne disky kolies, spätné zrkadlá v tej istej farbe a nástavce prahov sú súčasťou spomínanej výbavy. Veľká plocha bočných dverí je akoby rozrezaná hlbokým prelisom ťahajúcim sa až k zadným svetlám. Do očí mi udrel ďaleko od kľučky a hlavne nízko položený zámok dverí. Rád by som vedel, prečo nie je jednoducho umiestnený priamo v kľučke…

Zadnú stranu charakterizujú veľké svetlá obklopujúce rozmerné zadné sklo. Piate dvere zasahujú výrazne do nárazníka. Červená spodná linka zvýrazňuje difúzor a dva slepé „výfukové“ otvory.

So športovými doplnkami je na tom podľa mňa exteriér Jazzu lepšie ako bez nich. Nie že by auto zrazu skrásnelo, ale stalo sa nazvime to sympatickejším.

Vo vnútri

Na obvode dverí som márne hľadal protihlukové tesnenia, našiel som ich však na karosérii. Ostáva dúfať, že budú svoju funkciu plniť rovnako dobre. Dvere sú zvnútra zaujímavo členité a zložené z rôznych materiálov. Nezabudlo sa ani na látkové čalúnenie, ktoré (nielen) v tejto triede často chýba.

Mohutná palubná doska je tvorená výlučne z tvrdých, ale na pohľad celkom kvalitných materiálov. Je pomerne členitá, farebne však fádna. Osviežujú ju iba chrómové rámčeky okolo rozumne umiestnených výduchov ventilácie. Volant má väčší priemer, ale má pekný tvar, kožu prešívanú červenou niťou a kvalitne vypracované tlačidlá na ovládanie funkcií palubného počítača, tempomatu a audiosystému. Prístrojový panel je dobre čitateľný a tvorený malým otáčkomerom vľavo a väčším rýchlomerom v strede. Napravo je malý multifunkčný displej palubného počítača, ktorý by si zaslúžil jemnejší font. Jeho ovládanie nie je najjednoduchšie, ale po čase som si zvykol.

Stredná konzola je natočená smerom na vodiča. Jej dominantou je veľký displej infotainmentu a kruhové ovládače manuálnej klimatizácie. Zaujal ma vtipný retro prvok a to posúvací ovládač vnútorného okruhu. Multimediálny systém je u modelov značky Honda často kritizovaný prvok výbavy. Súhlasím, že jeho ovládanie nepatrí k príliš intuitívnym, ale naučiť sa s ním žiť dá. Problém som mal so vstavanou navigáciou Garmin. Systém veľmi často mrzol, prestal navigovať, nereagoval na dotyky na displeji, prípadne strácal kontakt s družicami. Verím, že ide iba o softvérový problém, ktorý vyrieši aktualizácia systému.

Riadiaca páka je celokožená a podobne ako volant prešívaná červenou niťou. Tento prvok sa dá nájsť ešte na predných sedadlách a stredovej lakťovej opierke. Sedadlá sú na túto triedu  auta slušne tvarované s funkčnými bočnicami a vysokým operadlom. Chválim opierky hlavy, ktoré sú nastaviteľné v štyroch smeroch. K sedadlám ako takým výhrady nemám, ale posed na nich mi vôbec nevyhovoval.

Za volantom

Pri mojej výške 185 cm som mal problém s vzájomným nastavením sedadla vodiča a volantu tak, aby som mal podopreté stehná a zároveň pohodlne dočiahol na volant. Privítal by som  sklon sedáku znižujúci sa smerom k zadnej časti, alebo aspoň vo väčšom rozsahu nastaviteľný volant. Sedadlo som mal nastavené v spodnej polohe, volant v najvyššej a pritiahnutý maximálne k telu. Napriek tomu som mal pokrčené nohy, stehná vo vzduchu a tým pádom aj neprirodzenú polohu chodidiel na pedáloch. Nepomohlo zvýšenie polohy sedadla ani iné kombinácie nastavení. Moja výška spôsobovala aj nemožnosť využívania príliš nízko umiestnenej stredovej lakťovej opierky. Pri nižších postavách však problém s posedom nie je, čo mi potvrdil aj kolega z redakcie.

Až na túto (síce podstatnú) skutočnosť môžem pochváliť ergonomicky správne rozmiestnené ovládacie prvky a rovnako aj v dobrom dosahu umiestnenú riadiacu páku. Vďaka nadpriemerne bohatému preskleniu je výhľad vonku výborný okrem A stĺpika na ľavej strane, kde sa z miesta vodiča stráca výhoda malého okienka a zlieva sa do jednej hrubej prekážky. Výhrady nemám ani k veľkým spätným zrkadlám.

Vzhľadom na vonkajšie rozmery auta hodnotím pozitívne aj vnútorný priestor, ktorého je dostatok na šírku aj výšku. V priestore pravej nohy chýba stredový tunel, takže jej nič nebráni v pohybe.

Na ceste

Pod kapotou máme štvorvalcový benzínový agregát s objemom 1 498 cm3, maximálnym výkonom 96 kW pri 6000 otáčkach/min. a krútiacim momentom 155 Nm pri 4600 otáčkach. Atmosféricky plnený motor pripomína staré vysokootáčkové motory značky Honda, vzhľadom na plnenie emisných noriem však poskytuje o niečo nižší výkon. 96 kW nie je hodnota, ktorá ohúri, ale spojená s autom s hmotnosťou okolo 1100 kg sľubuje zážitky za volantom.

Prekvapil ma jeden nepodstatný detail a to štartovanie. Pri otočení kľúčom vždy naskočil motor okamžite. Nikdy sa nestalo, aby som zachytil čo i len pol sekundy otáčajúci sa štartér. Motor je príkladne tichý a nespôsobuje žiadne vibrácie. Jeho výhodou je plynulý záber od 2000 otáčok až k hodnote 7000, pričom nad hranicou 4000 sa prejavuje jeho elán intenzívnejšie. Dynamika je podporená veľmi krátkymi prevodmi, ktoré nútia vodiča často radiť. Športovo založený vodič si však radenie prevodových stupňov vychutná vďaka kvalitnej kulise prevodovej páky s presnými dráhami. Vo vyšších otáčkach má motor zvuk podobný motorovej píle, ktorý pri dlhej jazde na diaľnici dokáže byť otravný. Iné je to naopak na okresných cestách, kde týmto revom prekvapíte vodičov pri predbiehaní ich väčších a často silnejších vozidiel. Vytáčanie motora do červených čísiel je celkom návykové a využíval som ho vždy, keď sa naskytla príležitosť. Výhodou bolo, že sa tento štýl jazdy iba málo prejavil na celkovej spotrebe.

V meste sa Honda Jazz cíti ako doma. Vďaka kompaktnej karosérii a priemeru otáčania 10,8m je obratná a parkovanie s ňou je jednoduché. Parkovacia kamera je bohužiaľ súčasťou inej výbavy (Elegance). Spojka je ľahká, ale zaberá až v hornej polohe, pravdepodobne je to však iba otázka jej nastavenia. V meste som sa v priemernej premávke so spotrebou pohyboval jemne nad šiestimi litrami, čo považujem za výborný výsledok.

Na okreskách sa dá naplno využiť potenciál motora a jazdu si trochu užiť. Vzhľadom na spomínaný (pre mňa) nepohodlný posed za volantom som ju ale nedokázal dokonale precítiť. To mi však nebránilo skúšať limity tejto s vytočeným motorom zúrivej škatuľky. S pomerne úzkymi pneumatikami (185/55 R16) dokáže byť auto na kvalitnej ceste v zákrute pomerne dlho neutrálne, pričom nastupujúca nedotáčavosť dá o sebe skoro vedieť. Dá sa síce ubratím plynu korigovať, ale práve vtedy zasahujúci stabilizačný systém už zábavu pokazí. Na nekvalitnej vozovke sa prejaví jednoduchá zadná náprava a dokáže auto zneistiť. Auto sa v zákrutách nakláňa, na druhej strane je však tvrdé a to hlavne v zadnej časti. Predné tlmiče dokážu nerovnosti celkom slušne odfiltrovať, zadné sú však prenesú v podstatnej miere do karosérie. Možno by stačilo zadnú nápravu zaťažiť a správali by sa inak…

Riadenie je športovo tuhé a priemerne ostré. Počet otočení volantu medzi krajnými polohami je 2,52. Nemôžem sa sťažovať ani na dávkovanie bŕzd a ich účinok.

Napriek častej jazde vo vysokých otáčkach mi na okreskách ubudlo z nádrže benzínu v hodnote 5,5 litra, čo sa nedá nepochváliť.

Pri diaľničnej rýchlosti je auto aj pri bočnom vetre prekvapivo stabilné. Jazda by bola s ním príjemná v prípade, keby motor netočil pri rýchlosti 130 km/h 3750 otáčok a auto by bolo lepšie odhlučnené od aerodynamického hluku. Jazda je celkom komfortná maximálne do rýchlosti 110 km/h, kde motor pri otáčkach 3200 ešte stále posádku neobťažuje. Otáčky pri ďalších rýchlostiach na šiestom prevodovom stupni sú uvedené v nasledovnej tabuľke:

km/h otáčky/min.
90 2550
120 3500
140 4000
150 4300

Pri jazde po diaľnici ukazoval palubný počítač spotrebu v rozmedzí od 6 do 7 litrov a to hlavne v závislosti od intenzity a smeru vetra.

Celková priemerná spotreba sa ustálila na hodnote 5,8 l/100 km s jemnou prevahou okresných ciest. Táto hodnota zodpovedá aj oficiálne udávanej spotrebe vozidla. Jazdil som viac ako svižne s dodržiavaním limitov povolených rýchlosti (+10km/h) a plnom využívaní potenciálu motora. Pri tejto spotrebe sa dá ospravedlniť aj pomerne malá 40 l palivová nádrž.

Praktická stránka, cena

Jazz vždy bol a je hlavne praktické auto. Napriek kompaktným vonkajším rozmerom dokáže ponúknuť vnútorný priestor prekonávajúci vozidlá o triedu vyššie. Pri posadení na zadné sedadlo „za seba“ mi pred kolenami ostáva skoro 10 cm, čo sa mi často nestáva ani vo vozidlách strednej triedy. Nič samozrejme nie je ideálne. Operadlá sú extrémne krátke a vhodné pre deti, resp. veľmi nízke postavy. Oceňujem možnosť ich polohovania, aj keď iba vo veľmi malom rozsahu. Zaujímavá je funkcia „Magic seats“, ktorá umožňuje zdvihnúť sedáky k operadlám a vytvorenie priestoru na prevážanie naozaj objemných predmetov.

Auto poskytuje množstvo rôzne veľkých odkladacích priečinkov vo dverách, pred riadiacou pákou a pod lakťovou opierkou. Menšiu fľašu je možné zasunúť do držiaku pred výduchom ventilácie naľavo od volantu, čo umožňuje jej chladenie, prípadne ohrievanie.

Batožinový priestor je pomerne veľký (354 l), má pravidelný tvar a po sklopení zadných sedadiel vytvorí rovnú plochu po hranu okien s objemom 884 l. Nízka hrana umožňuje pohodlné nakladanie aj ťažších predmetov. Je potrebné si dávať pozor na dlhé piate dvere pri ich otváraní.

Modely značky Honda vždy patrili k tým drahším a Jazz nie je výnimkou. Cena testovaného modelu je 16 990 EUR + 600 (navigácia) + 479 EUR (metalíza). Aj napriek bohatej výbave a silnému motoru je podľa môjho názoru táto suma príliš ambiciózna.

 Verdikt

Honda Jazz si počas testu získala moje sympatie. Nemá ambíciu byť najkrajším autom v triede, ale vďaka športovým doplnkom výbavy Dynamic je minimálne zaujímavé. Boduje najmä praktickou stránkou, kde prekonáva azda všetkých konkurentov vo svojej triede. S testovaným motorom poskytne aj štipku športového vyžitia podporenú poriadnou zvukovou kulisou. Dokonale poslúži pri jazde v meste a na okreskách, s výhradami aj na diaľnici. Mne osobne kvôli posedu za volantom Jazz príliš nevyhovoval, ale vodič nižšieho vzrastu bude s autom určite spokojný.

 

Viac o autorovi Ľuboš Hollý

Zobraz všetky príspevky od Ľuboš Hollý

One Comment on “Honda Jazz 1.5 i-VTEC Dynamic – Malé veľké auto”

  1. Pekny atmo tocivy motor sa uz dnes velmi nevidi, palec hore Honde.
    Pre mna toto auto moc male ale ako druhe do rodiny by sa uzivilo:)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *