Hyundai i30 Fastback N Performance – Huňady

Milí automobiloví nadšenci… ehm. Táto recenzia bude hlavne o pocitoch a dojmoch, a teda tak trochu iná ako ostatné. Nebudem tu rozoberať dizajn, praktickosť kufra ani odkladacie priestory na PET fľaše. To si nechajme na test klasického Fastbacku.

Dnes tu máme kúsok od automobilky Hyundai a hneď ten najšmrncovnejší a najčervenejší, aký sa dal do testu dostať. Krásne i30N vo verzii Fastback v tej najvýkonnejšej Performance verzii. „N„ko sa totiž dá zadovážiť s výkonom 184kW (250k) a 202kW (275k) s rovnakou porciou newtonmetrov (353Nm), ktoré dokáže v overbooste ešte nafúknuť o rovných dvadsať. V červenej farbe Engine Red, riadne zabehnuté novinárskymi týždňovkami – čo viac si priať?!

Auto spolu so mnou podrobili záťažovému testu všetci susedia (aj tí, o ktorých som ani netušil, pretože „to má dva výfuky!“) aj nadšenci iných značiek. Priaznivec Fordu bol vo vytržení (stále nevieme, či z kórejca alebo svojho 25-ročného Escortu Pseudocosworth, o ktorom sme počúvali celou cestou), majiteľ Peugeotu 308SW GT by privítal do testovaného auta diesel (inak si to vraj nekúpi!) a posledný účastník je v preddôchodkovom veku (čítaj: nad 30). Ten velebí svoju nezničiteľnú atmosférickú šestku z Hirošimy a keďže už má svoj vek a oči neslúžia, pomenoval testovaný voz ako „Huňady“. A to mu po celý týždeň zostalo…

Už dávno neplatí, že najsilnejší hothatch sa automaticky rovná najlepšiemu. Ona to vlastne nikdy ani pravda nebola (až na výnimky). Dokazoval to napríklad Mégane RS v minulej generácii, ktorý si závodná divízia Renault Sport vyšperkovala do takej podoby, že na okruhu zlikvidoval väčšinu 400-koňových áut a ešte sa pri tom od radosti pretáčal v nájazdoch do zákrut, takže ste z neho vystúpili spotení až na zadku. A nepotreboval k tomu veľa výkonu.

Nabrúsené „N„ko má oproti tomu trochu odlišný charakter. Je viac-menej surové, ale uhryznúť vie úplne rovnako a keď sa s ním vydáte smerom k lámaniu vlastných rekordov, dokáže toho, kto sedí za volantom, poriadne vytrestať. Zvlášť v miestach s odľahčeným zadkom to chce veľa opatrnosti a (sú)citu s plynovým pedálom. Čo ho ale robí lepším hothatchom, než akým je napríklad nový Leon Cupra, alebo aktuálne potomok spomínaného Megane RS?!

Podvozok! Neuveriteľne dobre fungujúci adaptívny podvozok, neúnavné brzdy a riadenie, ktoré sa svojou komunikatívnosťou blíži k dokonalosti. Je to aj 6-stupňová mechanická prevodovka, ktorej tam jednotlivé rýchlosti zapadajú skoro úplne samé a je to aj tá komplexnosť v prejave, kedy môžete s autom dve hodiny v kuse jazdiť úplnú hranu a pritom máte pocit, že mu vôbec neubližujete. A verte, tak ako si verí Hyundai, že tomu tak je. „N„-ko má dokonca prevodovku so zosilnenou spojkou a s karbónovými synchronizačnými krúžkami. Na internete sa to hemží správami o tom ako si majitelia dali svoje „N„ko otestovať na valcoch a vyšli im čísla cez 285k a 400Nm. V sérii.

Ale prečo vlastne uprednostniť „Huňady“ pred konkurenciou, ktorá má históriu, fanúšikovskú základňu a opovrhujúce pohľady? Na palube iných značiek trochu chýba vášeň, nejaký zápal pre nelegálne povozenie sa na okreskách so streľbou výfukom. Sú príliš „civilné“ a pretechnizované. A presne opak tohoto som v i30 N Performance našiel. Možnože nie je tak rýchly a ultimátny, ale každé zvezenie v ňom bolo rozhodne ďaleko zábavnejšie. A zdravíte sa s ostatnými „N„-kármi na križovatkách. Vždy!

Síce chce na každej druhej križovatke zdochnúť a aj v normálnom režime podvozku si musíte dať veľký pozor na to, aby ste s nízkoprofilovými 19-tkami nevymietli prepadnutý kanál. Keď sa budete chcieť predvádzať hlasným strieľaním do výfuku, budete pre radosť všetkých ostatných trpieť len a len vy, pretože v režime „N“ by ste mali zrejme naozaj jazdiť len hladké okresky, alebo ešte lepšie – závodný okruh. Úprimne, iba raz v živote som šoféroval auto s takým rozsahom nastavenia tuhosti adaptívnych tlmičov. Malo štyri krúžky a ani náhodou nestálo len toľko, ako „N„-ko, ktoré momentálne stojí cakomprásk ľahko cez 30.000€. V najvyššej výbave, aká je pri tomto modeli k dispozícii.

So špeciálnym pneumatikami, ktoré firma Pirelli vyvinula len pre tento model (spoznáte ich podľa prídomku HN), má auto naviac aj slušné množstvo trakcie, ktorú využijete na všetkých cestách. Menšou slabinou je vraj mokrá vozovka, ale tú som našťastie nemal tú česť počas testu vyskúšať.

Vďaka prednému elektro-mechanickému samosvoru navyše môžete autu naložiť ešte pred apexom zákruty a ono, namiesto toho, aby vyšlo po predných kolesách von, jednoducho zatočí. Za ideálnych podmienok auto neodskočí ani o milimeter a pneumatiky prenesú toľko energie, že sa vám v zákrutách odkrví mozog. Stačí len nešklbať volantom a zabudnete, čo je to nedotáčavosť predokolky. V extrémnych situáciách sa naopak dostaví pretáčavosť, ktorá v istých náznakoch pripomenie už spomínaný Megane RS.

Trochu kritiky si pri ostrom režime N neodpustím na plynový pedál, ktorý je jednoducho nastavený príliš mäkko. Na to, ako je celé auto, riadenie a aj radenie tuhé, je plynový pedál nastavený úplne proti logike veci. Toto ale nie je tá najhoršia vec na „N„-ku. Tou je samozrejme spotreba…

Stačí len trochu svižnejšia jazda a okamžite sa bavíme o 12-13L na 100 kilometrov. Hyundai i30 N si človek nekupuje pre to, aby s ním jazdil pomaly, avšak jedna nádrž bude stačiť približne na 250-300 kilometrov, a to je veeeeľmi málo. Sám som s Huňady spravil zhruba 1000 kilometrov a padli za tú dobu celkom 3 nádrže. Keď si to prepočítate, vyjdú vám peniaze, ktoré za týždennú prevádzku skrátka dať nechcete. Je tu však ešte režim ECO – nemal som ho zapnutý ANI RAZ! Ale verím, že by som sa na tých 8,3 v kombinovanom cykle dostal… nie neverím. Je tam totiž ten režim „N“ a pevná vôľa je moja slabá stránka!

To, že i30 N Performance bude dobré auto, som tak nejak tušil. Jeho vývojári totiž vylepšili doslova všetko, čo sa dalo. Že sa ale usadí na pomyselný hothatchovský trón, by človek vážne nečakal. Táto kategória je v súčasnosti neuveriteľne nabitá a uspieť v nej pre automobilku znamená, že musí šokovať, zaujať, alebo minimálne – ponúknuť skvelý produkt. A presne to sa juhokórejskej automobilke podarilo.

Automobilka Hyundai jednoducho vytvorila z obyčajného auta „závoďák“. Ak by divízia BMW M niekedy postavila oturbenú predokolku, stvorila by toto auto. Pre jednoduché porovnanie s konkurenciou nemusíme chodiť ďaleko: Hyundai i30 určite nie je lepším vozidlom ako napríklad aktuálna Škoda Octavia. Na palube vás privíta horšími materiálmi, jeho ovládanie nie je tak intuitívne a na celej čiare prehráva aj z pohľadu praktickosti (samozrejme teraz porovnávam variant i30 Fastback). Ale čo keď túto dvojicu priostríte? Octavia RS TSI sa na športové auto len hrá a i30 N Performance ním naozaj je! Môžu to potvrdiť všetci tí majitelia, ktorí mali skoro zakaždým tendenciu nalepiť sa „N„ku na zadok…

Je to okresková zbraň hromadného ničenia! Keď nad tým spätne uvažujem – ku šťastiu stačí málo. S otvoreným výfukom si v meste pripadáte, ako by ste mali osemnásť a čerstvý vodičák a každý štart z križovatky je naplnený veľmi návykovou streľbou z výfuku. i30 N Performance však nie je jemné auto, ktoré vás bude vodiť za ruku – musíte ho držať pod krkom oboma. Dokáže síce odpustiť drobnú chybu, čaká ale na vašu okamžitú korekciu a keď tá nepríde … ukáže vám, aký je to život na hrane. Na hrane, pri ktorej máte pocit, že presne v tej chvíli žijete naplno.

A nakoniec ešte trochu tých čísel:

Photo by: Michal Novotný (@mnovotnystudio)