Nové Niro bolo v minulom roku dôležitou novinkou pre značku KIA. Popri úplne prepracovanom dizajne sa teraz môže pochváliť spracovaním a technológiami, o akých sa mu predtým ani nesnívalo…
Prvá generácia modelu Niro sa svetu ukázala v roku 2016, kedy automobilka urobila vcelku odvážny krok. Naplno sa pustila do sveta elektrifikácie, v doposiaľ nevídanej miere. Niro najprv dorazilo ako hybrid nasledované plug-in hybridom a na záver čisto elektrickou verziou. KIA vtedy postavila Niro na úplne novej platforme a preto sa chopila osvedčeného receptu a stavila na kompaktnú karosériu niekde na pomedzí hatchbacku a SUV – hovorí sa tomu vraj kompaktný crossover.
Aj keď išlo na našom trhu v predajných číslach skôr o okrajový model, v Európe oslávilo Niro vcelku veľké úspechy. Ostatne, v predchádzajúcich rokoch išlo o najpredávanejšie vozidlo z celej modelovej palety tejto kórejskej automobilky. Druhé Niro na niekdajšiu receptúru v podstate nadväzuje, no aby minimálne dorovnalo úspechy svojho predchodcu, tasí aj niekoľko atraktívnych tromfov.
KIA teda prišla s druhou generáciou v úplne novom dizajne a s pokročilými technológiami. Novinka medzigeneračne povyrástla vo všetkých smeroch, pričom najvýraznejší nárast hodnoty je poznať na dĺžke (+65 mm) a šírke (+35 mm). Rázvor náprav 2720 mm si polepšil o slušných 20 mm. Auto je oproti svojmu predchodcovi priestorovo vyváženejšie, nižšie a značne opticky rozkročenejšie.
Hoci je nové Niro navrhnuté v rovnakom duchu ako jeho sestra Sporatge, dizajnéri ho obliekli do osobitého kabátu, takže si ho na ceste s ničím nepomýlite. Či sa vám páči, alebo nie, nechám na vás. Osobne si cením, že KIA až do takejto extravagancie išla. Vlastne prečo nie?! Zaujímavý dizajn robí ich modely mohutnejšími a sebavedomejšími. Početné krivky ale nie sú len na parádu, pretože stoja za priaznivým súčiniteľom odporu vzduchu 0,29.
V prednej časti hrajú prím vodorovne poskladané prvky. Všimnite si úzky pruh, nahrádzajúci tradičnú masku chladiča, s dekoratívnymi lištami. Hlavné svetlomety sú pomerne veľké a majú atypický tvar, obdobne ako samotné tvarovanie denného svietenia. Hlavné svetlomety v najvyššej, testovanej výbave Platinum disponujú technológiou Full LED, s automatickým prepínaním diaľkových svetiel. Matrixovú funkciu však od nich neočakávajme. Od druhého stupňa výbavy Gold sú súčasťou aj predné hmlové svetlá.
Nielen predok je však extravagantnejší ako predtým. Bočná silueta stavila na jednoduchosť, teda aspoň od predných partií po C-stĺpik. Ten môže byť za príplatok zhotovený v kontrastnej farbe, no hlavne v sebe schováva prieduchy, ktorými si Niro pomáha k spomínanej lepšej aerodynamike. Vozidlo môže obúvať kolesá od šestnástich do osemnástich palcov a náš testovaný kúsok mal najväčšie možné obutie, s pneumatikami o rozmere 225/45 R18.
Vzadu už je Niro v dizajne o dosť umiernenejšie. No minimálne tvary koncovej svetelnej techniky stoja za zmienku, rovnako ako farebné odlíšenie difúzora. Veko batožinového priestoru sa v najvyššej výbave otvára elektronicky a testované hybridné prevedenie môže mať ako jediné z dostupných pohonov (vďaka najmenšiemu akumulátoru) klasickú dojazdovú rezervu Tu však pod dvojitým dnom nájdeme subwoofer skvelého audiosystému Harman&Kardon. Len ten nezmyselný trend smeroviek umiestnených dole v nárazníku nedokážem stále pochopiť. Priestor pre ne by sa pritom našiel aj podstatne vyššie, takže by ste ich tak ľahko neprehliadli.
Interiér nového Nira bol kompletne prepracovaný podľa súčasnej architektúry ostatných modelov značky. Vysokú mieru digitalizácie tu prezentuje dvojica obrazoviek s uhlopriečkou 10,25 palca. Prístrojový štít má tri klasické schémy s budíkmi, štvrtý sa nesie v duchu minimalizmu a krajina na pozadí sa mení v závislosti na dennej dobe alebo počasí. Rozsah zobrazenia jazdných údajov by niekomu mohol prísť strohý, iní naopak ocenia jednoduchosť a tým pádom aj užívateľskú prívetivosť.
Klasický KIA infotainment by v tomto modeli mohol by mať celkovo rýchlejší chod. Nie je pomalý, ale občas podivne zatuhne a nie je príliš plynulý. Systém je vybavený vstavanou navigáciou, vhod však príde aj možnosť prepojenia cez Apple CarPlay a Android Auto – škoda, že iba káblom.
Spodná dotyková lišta je vec dvoch tvárí. Je chvályhodné, že KIA ponechala skratky k základným prvkom, ale riešenie to nie je príliš šťastné. Ovládacia lišta síce pôsobí efektne, ale je celkom nízko a pomerne ďaleko, takže sa nevyhnete predklonu a úhybu pohľadu od prirodzeného zorného poľa. Neintuitívne je tiež ovládanie kolieska úplne vľavo. V základe s ním ovládate hlasitosť rádia, ale až po kliknutí vedľa na ikonu klimatizácie s ním nastavujete teplotu vzduchu. Tým pádom je to dvojkrokový úkon a za jazdy to jednoducho rozptyľuje. Pokiaľ s tým ale viete žiť, tak vo všetkom ostatnom je na tom s praktickosťou interiéru Niro skvele.
Rovnako je na tom dobre aj priestor pre posádku. KIA Niro v tomto smere nikdy nestrádala, aj predchádzajúca generácia žmýkala z dostupného pôdorysu maximum. Rovnako novinka, ktorá však ťaží z natiahnutejších rozmerov. Vpredu si s výškou 186cm nájdem ideálnu pozíciu za volantom hravo, v druhom rade mi potom zostáva ešte veľká rezerva nad hlavou a najmä pred kolenami. Navyše sú aj zadné sedadlá dosť pohodlné a v tejto výbave aj vyhrievané. V neposlednom rade je treba vyzdvihnúť aj solídny nástupný priestor s dverami, ktoré sa otvárajú prakticky do pravého uhla.
Spolu s novým dizajnom prišiel aj úplne prepracovaný volant. Po designovej stránke môže na niekoho volant pôsobiť rozpačito, no ergonomicky mu nie je čo vyčítať a má dokonca tlačidlo s voliteľnou funkciou napríklad zmeny trasy navigácie alebo zapnutie tichého režimu, či prepnutie na CarPlay.
Pochvalu si vozidlo zaslúži za dostatok veľkých odkladacích priestorov. Mobil si rovno dáte na bezdrôtovú nabíjaciu plochu a zvyšok do veľkej priehradky uprostred. Do nej sú integrované „vystrelovacie“ držiaky na nápoje. Škoda len, že lakťovú opierku nemožno nijako nastaviť alebo posunúť vpred, iba vyklopiť pre prístup do ďalšej objemnej schránky. Nechýba tu variácia USB konektorov ani klasická 12V zásuvka, či vzadu zásuvka na 230V adaptér.
Výbava Premium prináša komfortné sedačky s elektrickým ovládaním, vrátane dvoch pamäťových tlačidiel. Automaticky sú vybavené ventiláciou aj výhrevom. Ako bolo spomenuté, vyhrievané sú aj zadné sedadlá. Okrem toho majú cestujúci vzadu samostatné USB porty na nabíjanie príslušenstva a priestor pre nohy porovnateľný s minimálne o segment väčšími vozidlami. Batožinový priestor má objem 425 až 451 litrov, s trocha vyššou nákladovou hranou, ktorá ale väčšinu majiteľov trápiť nebude. Zaujímavo je tiež riešené plato v tvare pevnej siete z recyklovaných materiálov, ktoré sa dá jednoducho „zložiť“ na menšie a uložiť pod dvojité dno.
Vysoký štandard bezpečnosti je daný už základnou výbavou, kde nechýba aktívne stráženie jazdných pruhov, protikolízny asistenti, či ukazovateľ rýchlostných limitov. Výbava Premium potom nechá vyniknúť všetky prvky autonómnej jazdy. Pokročilý adaptívny tempomat spolu s asistentom jazdy po diaľnici vozidlo vedú v pruhu a aktívne ho spomaľujú v závislosti na rýchlostných obmedzeniach. Zásahy do riadenia aj spomaľovania sú vcelku citlivé, naopak zrýchlenie na konci obmedzenia celkom dynamické. Celkovo je systém veľmi dobre odladený a dáva vodičovi pocit istoty, že časť práce môže skutočne nechať na vozidle. K dokonalému prehľadu o situácii prispieva farebný head-up displej, ktorý okrem rýchlosti ukazuje najbližšie odbočky na trase, aktivovaných asistentov, dopravné značky a obmedzenia, ale tiež preberá upozornenie o vozidlách v mŕtvom uhle a vysvieti varovnú grafiku priamo pred očami.
Pre automobilku KIA je Niro dôležité tým, že ako jediný model z celej ponuky disponuje až troma možnosťami pohonu. V nami testovanom hybride, ktorý sa označuje ako HEV, je základom atmosféricky zážihový štvorvalec 1.6 GDI s výkonom 77 kW a krútiacim momentom 144 Nm. Pomáha mu 32kW (170 Nm) elektromotor čerpajúci energiu z LiPol batérie s kapacitou 1,32 kWh. Plug-in hybrid vychádza z rovnakej koncepcie, ale má pochopiteľne výkonnejší elektromotor (62 kW a 203 Nm) a väčšiu batériu (11,1 kWh), s ktorou prejde 76 až 84 km v čisto elektrickom režime.
To koľko prejde iba na batériu nami testovaný hybrid sa ťažko určuje, pretože si všetko riadi počítač. Nie je však problém prejsť kratšie úseky, či menšie obce čisto na elektrický pohon. Elektrina tu teda nie je len drobnou výpomocou a bez kvapky benzínu vie hybridné Niro ísť aj po diaľnici rýchlosťou 120km/hod. Hybrid s celkovým výkonom 104 kW a 265 Nm je však oproti iným verziám pohonu celkovo o niečo pomalší a skôr určený pre pokojného vodiča. Stovku atakuje za 10,8 sekundy a dosiahne maximálnu rýchlosť 162 km/hod. Pri obutí menších kolies sú hodnoty ešte prívetivejšie…
Samotné fungovanie systému ukazuje, že KIA má s hybridmi veľa skúseností. Rozjazdy vozidla sú hladké a tiché, reakcia na zošliapnutie akcelerátora okamžitá a pripájanie spaľovacieho motora plynulé. Pripomeňme si, že pohon kooperuje so šesťstupňovou dvojspojkovou prevodovkou DCT a výkon posiela výhradne na predné kolesá. Táto spolupráca je bez výhrad, prevodovka radí logicky a ani zbytočne nezmätkuje. Jedine vytočený spaľovací motor posiela do kabíny výraznejší hluk, nejde však o nič dramatického.
Výsledkom je príjemný pocit z riadenia na diaľnici, okreskách a najmä v meste. Nerovnosti a horšiu kvalitu asfaltu zvláda Niro so sebavedomým pokojom. V zákrutách sa chová neutrálne a pri ostrejšom prejazde zákrutou je cítiť, ako sa elektronika snaží auto udržať na vnútornej strane zákruty. V súvislosti s tým si Niro zaslúži pochvalu, ako dobre podvozok pracuje s hmotnosťou a potláča bočné náklony. V režime Sport znateľne stuhne riadenie a zostrí sa odozva na pedál plynu, za čo môže väčšie zapojenie elektromotora. Väčšinou ale aj tak necháte všetko v režime ECO, pretože je jednoducho dobre nastavený. Miera zapojenia elektromotora sa neustále mení podľa prostredia aj štýlu jazdy. Na diaľnici pri ustálenej rýchlosti 130 km/hod sa preto otáčky motora pohybujú medzi 2500 až 3000 ot/min a keďže je celkovo Niro veľmi dobre odhlučnené, väčšinou pôjdete rýchlejšie, než si myslíte.
Počas testovacieho týždňa, kedy tvorili cesty prevažne diaľnice a mesto sa spotreba ustálila na rovných 5,9l/100km. Na okreske nie je problém sa priblížiť k hranici piatich litrov a po menších trasách v meste, so zohriatym motorom si Niro vie povedať aj o iba 4l/100km. Brzdy nie sú preposilované a obe fázy rekuperácie a brzdenia je možné presne regulovať. Rekuperáciu si môžete nastaviť páčkami pod volantom. Padlom mínus nastavíte postupne tri úrovne a podržaním sa dostanete až na maximum s funkciou úplného zastavenia. V režime Sport sa páčky „prepnú“ na radenie rýchlostí na automatickej prevodovke. Tu je vidieť, že niekto premýšľal…
A technické premýšľanie pokračuje aj na podvozku. KIA tvrdí, že podiel vysokopevnostnej ocele vzrástol na 22% a celý skelet má teda vyššiu torznú tuhosť napriek zníženiu hmotnosti o viac ako 20 kilogramov. Máme tu klasické nápravy McPherson vpredu a štvorprvkovú konštrukciu na zadnej náprave. Výsledkom je príjemná a komfortná jazda prakticky za všetkých okolností. Obúvané osemnástky sa ani s nástrahami našich ciest výrazne netrápia. Cez väčšinu z nich sa podvozok prenesie ladne, ani na sérii nerovností v zákrute nemá tendencia uskakovať, auto je čitateľné a stopu drží veľmi isto.
Príjemné je aj samotné riadenie, no nečakajte od neho prílišnú spätnú väzbu. V športovom móde síce citeľne stuhne no nič viac sa neudeje. Jeho kúzlo tkvie predovšetkým v presnosti a čitateľnosti a navyše je jeho naladenie veľmi príjemné pri mestskej jazde a parkovaní. Svižnejšie tempo už síce prezrádza nejakú tú hmotnosť navyše, no karoséria sa ale výrazne nenakláňa a pri jazdnom prejave ťaží vozidlo z vylepšenej tuhosti.
Testované Niro vo výbave Platinum začína na cenovke 36190 €. K tomu si pripočítajme príplatky za metalízu, lakovanie C-stĺpikov a technologický packet a dostaneme sa k sume atakujúcej 39-tisíc €. Základná verzia je však dostupná už od 27590 € a skvelo vybavená stredná výbava Gold za slušných 31290 €.
Niro je vo svojej druhej generácii vskutku vydareným autom. Extravagantný vzhľad síce nemusí sadnúť každému, kabína plná moderných technológií a nebývalé veľké porcie priestoru ale určite áno. Samotný hybrid síce nie je z tých najrýchlejších na ceste, no jeho odladenie si ale zaslúži obrovskú pochvalu. Rovnako tak spotreba, ktorá sa najmä v meste a na okreskách drží sympaticky nízko. Pripočítajme solídne jazdné vlastnosti, slušnú cenovku dvoch nižších výbavových stupňov a dostávame auto, ktoré by sa vám pri výbere v danej kategórii určite nemalo stratiť z hľadáčika…
