Kia Sportage štvrtej generácie prešiel faceliftom. Zmenili sa motory, prevodovka, pribudla mikrohybridná technológia, ktorá by mala priniesť nižšiu spotrebu a emisie. Zásahy do dizajnu sú však iba minimálne. Testujeme top výbavu GT-Line s motorom 2.0 CRDi a novým 8-stupňovým automatom.
Zvonku
Nevšedný, ale vydarený vonkajší dizajn nebolo potrebné príliš meniť. Predná časť s vysoko položenými svetlami robí Sportage nezameniteľným a každý ho rozpozná už zďaleka. Výbava GT-Line priniesla už pred faceliftom nový prvok v podobe štyroch malých LED svetiel, ktoré slúžili ako hmlovky a automobilka ich nazvala „kocky ľadu“. Po novom Ceed-e ich aj testovaný model pekne zakomponoval do hlavných svetiel a slúžia na denné svietenie. Je to zároveň aj hlavný prvok, ktorým rozpoznáte Sportage po facelifte.
Ďalších zmien nie je veľa. Predný nárazník dostal iný tvar, pribudla chrómová lišta, smerovky. Zboku sa okrem viečka palivovej nádrže nezmenilo nič, ak nepočítam nové, nádherne tvarované 19“ disky kolies (s pneumatikami s rozmerom 245/45 R19). Vzadu pribudla chrómová lišta, zmenil sa tvar a grafika zadných svetiel. Chcel som pochváliť pekné výfukové koncovky, ale pohľad zospodu bohužiaľ prezradil, že sú falošné.
Facelift autu pomohol a prednú časť trochu zjemnil. Mne osobne sa auto páči zboku a hlavne odzadu, pričom by som vyzdvihol práve zadné svetlá nenásilne spojené svetelným pruhom. Auto pôsobí napriek svojim kompaktným rozmerom mohutne, nie však agresívne. Nový modrý lak autu dodáva sviežosť a jednoznačne mu pristane.
Vo vnútri
Interiér prešiel ešte menšími zmenami. Sú viditeľné na volante, výduchoch ventilácie a niektorých ovládačoch. Dotykový 8“ displej infotainmentu ostal začlenený v palubnej doske a nestal sa z neho voľne stojaci „tablet“ po vzore menšieho Ceed-u. Je umiestnený dostatočne vysoko a je čitateľný aj na priamom slnku.
Chválim asymetrickú stredovú konzolu s prakticky vykrojeným miestom na pravú nohu vodiča. Množstvo tlačidiel na prvý pohľad pôsobí chaoticky, po čase som si však zvykol a toto ovládanie som ocenil. Volant je pekne tvarovaný a kvalitne vypracovaný vrátane tlačidiel s dobrou odozvou. Má nadpriemerne hrubý veniec a nezakrýva výhľad na prístrojový panel. Dobre čitateľné ciferníky otáčkomera a rýchlomera sú doplnené 4.2″ farebným LCD displejom, zobrazujúcim bohaté údaje palubného počítača. Nezabudlo sa ani na analógové zobrazenie teploty chladiacej kvapaliny a stavu paliva v nádrži.
Páči sa mi vnútorné čalúnenie dverí, použitie klavírneho laku na exponovaných miestach však považujem za nepraktické. Dvere sú ťažké a pôsobia masívne, chýbalo mi však prekrytie prahov, čo neprispieva k čistote nohavíc pri nastupovaní do auta. Vysoká palubná doska je tvorená zmesou mäkčených a tvrdých plastov s peknou štruktúrou. Volič automatickej prevodovky má praktický, ale už trochu nemoderný tvar. Spokojný som bol s vypracovaním stredového tunela a aj s príjemnou, hoci nepolohovateľnou lakťovou opierkou. Celokožené sedadlá prešívané červenou niťou ponúkajú vyhrievanie aj chladenie a sľubujú pohodlný posed za volantom.
Za volantom
Nastupovanie do auta je vďaka nie veľmi širokým prahom pohodlné. Sedáky predných sedadiel sú široké a dlhé, operadlá dostatočne vysoké. Celkovo poskytujú primerané pohodlie, ale podľa mňa nedosahujú kvality kresiel použitých vo väčšom modeli Sorento. Privítal by som aj výškovo nastaviteľnú bedrovú opierku. Posed je vyšší, ale s nohami športovo natiahnutými dopredu. Zdvih a umiestnenie pedálov je v poriadku, chvíľu som si však musel zvykať na trochu väčšiu vzdialenosť medzi nimi. Oceňujem dostatočne rozmernú a oplastovanú opierku ľavej nohy. Celkovo som bol s posedom za volantom spokojný aj vďaka dostatočne širokému rozsahu nastavenia volantu.
K ergonómii jednotlivých ovládacích prvkov nemám žiadne výhrady až na spomínané množstvo tlačidiel na stredovej konzole. Ich červené podsvietenie za tmy na mňa pôsobilo rušivo. Otázkou zvyku je aj pomerne blízke umiestnenie voliča automatu pri vodičovi.
Priestoru na nohy, ramená aj hlavu je dostatok. Spokojný som bol s už spomínanou lakťovou opierkou, rovnako aj s mäkkou opierkou vo dverách. Výhľad všetkými smermi je bezproblémový a podporený rozmernými spätnými zrkadlami.
Infotainment je rovnaký ako v iných modeloch značky. Dotykový displej má rýchlu odozvu, veľké ikony a ponúka množstvo funkcií v užívateľsky priateľskom balení. Ocenil som podporu Android Auto/Apple Car Play a tým aj navigácie Waze, ktorú som rád využíval.
Jazda
Jazda v novom Sportage je veľmi príjemná. Podvozok poskytuje dostatočné pohodlie a podrží aj pri dynamickej jazde. Auto úplne ignoruje menšie nerovnosti, väčšie prenesie do interiéru iba minimálne. Pomerne malé náklony auta pocitovo dovolia vodičovi prejsť zákrutu vyššou rýchlosťou. Snahu o priblíženie sa k limitu však prekazí nevypínateľný stabilizačný systém. Napriek tomu sa dá s autom zabaviť hlavne na šmykľavom povrchu, kde je pri výjazde zo zákruty pod plným plynom cítiť v jemnom šmyku presun krútiaceho momentu na zadné kolesá. Značná hmotnosť vozidla 1672 kg a slušne vyladená viacprvková zadná náprava sa stará o poctivé držanie zadných kolies aj na nerovnom povrchu.
Auto poháňal prepracovaný vznetový štvorvalec s objemom 1995 cm3, maximálnym výkonom 136 kW pri 4 000 otáčkach a krútiacim momentom 400 Nm medzi 1 750 až 2 750 Agregát je spojený so 48-voltovou lítium-iónovou batériou, ktorá je umiestnená v zadnej časti vozidla a znižujú objem batožinového priestoru. Prácu rekuperácie pri spomaľovaní a odovzdávanie energie z batérií do systému je možné sledovať na displeji palubného počítača. Mild hybrid by mal prispievať k dynamike motora a zabezpečovať jeho úspornú prevádzku. Hlučnosť motora je slušne potlačená a počuť ho iba pri akcelerácii vo vyšších otáčkach.
Motor je spriahnutý s novou 8-stupňovou prevodovkou s hydrodynamickým meničom. V nedávno testovanom modeli Sorento v spojení so silnejšou motorizáciou 2,2 CRDi som bol s jej prácou spokojný. Spolupráca s motorom v testovanom Sportage však už nebola úplne ideálna. Radenie jednotlivých prevodov bolo síce vždy plynulé a jemné, prevodovka pri akcelerácii však častejšie váhala, ktorý prevod zvoliť. Navyše pri nižších rýchlostiach dovoľovala otáčkam klesnúť pod hodnotu 1200, na čo motor reagoval bublavým zvukom a jemnými vibráciami. Športový režim tieto problémy sčasti riešil, pretože udržoval vyššie otáčky a tým aj pomáhal prevodovke v rýchlejšom rozhodovaní.
Posilňovač riadenie je nastavený pomerne tuho. Mne vyhovoval až na zmenu jeho odporu pri prechode cez stredovú os. Po čase som si zvykol a túto “zvláštnosť” som si prestal uvedomovať. Oceňujem priamosť riadenia a jeho slušnú strmosť, keďže otáčky medzi jeho krajnými polohami dosahujú hodnotu 2,5. Spätnú väzbu od predných kolies v triede kompaktných SUV už neposkytuje skoro žiadny výrobca a ani Kia nie je výnimkou.
Až na malé nedostatky som bol s jazdou vo vynovenom Sportage spokojný. Zaskočila ma však priemerná spotreba, ktorú som dosiahol bežnou svižnou jazdou s miernou prevahou diaľníc. 9 l/100 km by podľa mňa bolo priveľa aj bez použitia mild hybridnej technológie. 55-litrová nádrž navyše znamená dojazd iba 600 km na jedno tankovanie. Keďže však ide o nové auto s nízkym počtom najazdených kilometrov, je predpoklad, že sa spotreba po čase upraví na prijateľnejšiu úroveň.
Výborná obratnosť v meste ma vďaka kompaktným rozmerom auta neprekvapila. Parkovaniu napomáha kamerový systém umožňujúci pohľad na auto z vtáčej perspektívy. Podvozok s prehľadom zvláda nerovnosti vozovky a slušne odfiltruje aj väčšie nerovnosti. Vysoký posed a dostačujúce presklenie napomáha orientácii v úzkych uličkách. Spotreba samozrejme závisí od aktuálnej premávky a dokáže presiahnuť 12 l/100 km.
Na okreskách som svižnou jazdou dosiahol priemer 8,6 l/100 km. Ako pri iných modeloch značky Kia som sa presvedčil o vysokej úrovni jazdných asistentov. Pri hustom snežení som ocenil možnosť vypnúť adaptívnu funkciu tempomatu. Asistent riadenia v pruhoch dokáže autonómne kopírovať aj prudšie zákruty, ale podľa mňa zároveň príliš násilne zasahuje do riadenia. Pri jazde v noci som bol spokojný s výkonom predných LED svetiel, prekvapila ma však nutnosť manuálneho nastavovania ich výšky.
Diaľničná jazda pri dodržiavaní rýchlostných limitov zvýšila odber z nádrže na hodnotu 10 litrov. Zvoľnenie tempa na rýchlostnej ceste pri rýchlosti 100 km/h spotrebu znížila na 7,7. Príjemne ma prekvapilo odhlučnenie auta od podvozka aj od aerodynamického hluku. Stabilita auta na diaľnici je príkladná aj pri silnom bočnom vetre.
Svetlá výška 172 mm a 19” disky ma odradili od jazdy v teréne. Menší zasnežený kopec však auto zvládlo bez protestov.
Praktická stránka, cena
Pri mojej výške 185 cm som sa „za seba“ pohodlne posadil, pričom som mal pred kolenami rezervu asi 5 cm. Nad hlavou je miesta rovnako dostatok. Zadné sedadlá sú pohodlné, s dostatočne vysokými operadlami. Ocenil som možnosť ich polohovania.
Problém nastal pri pokuse ukotviť detskú sedačku na zadné sedadlo. Pokus nebol úspešný z dôvodu hlbokého umiestnenia úchytov IsoFix a zároveň anatomického tvarovania operadiel. Interiér poskytuje množstvo objemných a dobre využiteľných odkladacích priečinkov. U Sportage s testovaným mild-hybrid motorom je potrebné rátať s obmedzeným batožinovým priestorom, ktorého objem je znížený na hodnotu 439 litrov. Napriek tomu je dobre využiteľný a pri sklopení zadných sedadiel poskytuje rovnú plochu.
Cena testovaného modelu je 36 990 EUR + 1 890 EUR za GT-Line Pack + 550 za metalízu. Celkovú cenu 39 430 EUR pokladám za privysokú, aj keď je v čase testu znížená o 1300 EUR. Otázkou je, či by nebolo výhodnejšie ušetriť 3300 EUR a zvážiť verziu s benzínovým motorom 1.6 T-GDi. Pri teste modelu Hyundai Tucson s týmto agregátom som na rovnakých trasách dosiahol iba o jeden liter vyššiu spotrebu. Jednoduché výpočty naznačia, že sa vyššia cena naftovej verzie vyrovná benzínovej až po najazdení približne 160 000 km.
Verdikt
Až na vyššiu spotrebu mild-hybridného motora som bol s autom spokojný. Poskytuje kombináciu dobrých jazdných vlastností, moderného a kvalitne spracovaného interiéru a v neposlednom rade zaujímavého dizajnu. Pri záujme o kompaktné SUV by som ho určite zaradil do užšieho výberu. Pravdepodobne by som sa ale priklonil k spomínanému benzínovému motoru 1.6 T-GDi, ktorý poskytuje lepšiu dynamiku, má rýchlejšiu prevodovku a s prihliadnutím na cenový rozdiel iba zanedbateľne vyššiu spotrebu.
Vdaka za zaujimavy test.
Auto je to vskutku pekne a kvalitne o tom uz netreba pochybovat. Ta spotreba je dost vysoka a je na zvazenie ci nezobrat benzin. Ja by som potom asi radsej este usetril par tisic a zobral radsej to dieslove Sorento:)