Honda e – elektrizujúce emócie

Automobilka Honda už v minulosti mala v ponuke vlastné elektromobily, napríklad Jazz alebo elektrickú verziu modelu Clarity, ale žiadny z nich sa nepredával v Európe. Honda e je teda prvým elektromobilom značky, ktorý je ponúkaný na starom kontinente, a je naopak určená len pre tento európsky (a Japonský) trh.

Honda e prináša do vôd uniformných a strohých elektromobilov trochu retra a tiež istú dávku futurizmu. Od každého trochu a podľa môjho názoru sú tu tieto dva smery skĺbené úplne geniálne. Patrím rozhodne medzi tých, ktorí tento dizajn a štýl milujú od prvej chvíle, čo sériový model uzrel svetlo sveta. Ako spomínaná štúdia, tak aj sériový model, totiž jasne nesú odkaz na legendárnu Hondu Civic prvej generácie z roku 1973.

Štúdia Urban EV Concept bola tiež trojdverová, ako prvý Civic a siluetou aj prednou maskou naň jasne odkazovala. Vnútri ale mala kopu displejov a bola nabitá technológiami, ako napríklad kamerové spätné zrkadlá. Väčšina tých, ktorí ju vo Frankfurte 2017 videli, ju možno považovali iba za jednu z mnohých štúdií, na ktorých dizajnéri viac menej uletia, ale do výroby sa v takejto podobe nikdy nedostane. O to väčšie prekvapenie prišlo o dva roky neskôr, na tom istom mieste, keď sa predstavila sériová verzia Hondy e. Nielenže zachovala črty spomínanej štúdie ale zachovala aj väčšinu predstavených technológií a displeja vo vnútri a taktiež si ponechala sériovo aj vonkajšie spätné zrkadlá vo forme kamier.

Honda e v sériovej podobe síce dostala jeden pár dverí navyše, ale ten je vkusne maskovaný schovanými kľučkami v rohoch zadných okien, tak ako to Honda robila napríklad pri ôsmej a deviatej generácie modelu Civic. Dostaneme tu technológie, ako sú napríklad LED svetlomety alebo kamery namiesto zrkadiel a všetko dohromady to pôsobí tak trochu ako hračka, najmä v testovanej kombinácii zeleno-žltej farby a čiernych lesklých doplnkov. Interiér možno ešte viac odráža dizajn Civicu zo sedemdesiatych rokov a zároveň tu ten kontrast s technológiami je ešte výraznejší.

Úplnou delikatesou pre dizajnérskych fajnšmekrov sú akési plutvičky na oboch predných dverách, ktoré tu nenásilne simulujú funkciu spätných zrkadiel. Sú v nich ukryté kamery, ktoré obraz prenášajú do dvojice displejov v interiéri.

Honda e bola od základu navrhnutá ako elektromobil. Má teda motor uložený na zadnej náprave a na rozdiel od predlohy tu nájdeme pohon zadných kolies – a to je jedným z prísľubov veľkej zábavy za volantom. Batérie sú uložené v podlahe, čo znižuje ťažisko vozidla a pomáha k rozloženiu hmotnosti medzi nápravy v pomere 50:50. Je škoda, že aj napriek tomu zabrala palubná nabíjačka a sústava pre elektromotor, spolu s inou techniku miesto pod prednou kapotou, a nezostal tak žiadny priestor, napríklad pre nabíjacie káble, ktoré inak iba poletujú po, už tak malom kufri. Ten tu nebudeme nejak príliš riešiť. Tašku s nákupom doň dáte a na rodinnú dovolenku s Hondou e asi do Chorvátska nepôjdete…

Už základ má v cene technológie, o ktorých sa ani nesnívalo mnohým automobilkám o niekoľko tried vyššie. Sú to napríklad virtuálne spätné zrkadlá, ktoré nájdeme len u Audi e-tron, a aj to iba za príplatok. Okrem kamier a displejov miesto zrkadiel má Honda e naozaj nadštandardnú výbavu a vo svojej triede aj nadštandardný výkon. Základná verzia má 100 kW a nami testovaná verzia Advance dokonca 113 kW (154 koní) a krútiaci moment 315 Nm. Premietnite si to v kombinácii s pohonom zadných kolies, ideálnemu rozloženiu hmotnosti aj výbornému podvozku a dostanete ideál pre zábavu.

Určite mnohí z nás máme radi autá s pohonom zadných kolies a Honda e navyše vďaka už spomínanému ideálnemu rozloženiu hmotnosti, výborne odladenému podvozku a športovým pneumatikám, ide ako po koľajniciach. Na šmykľavom povrchu sa úplne jednoducho dá dostať do krásne pretáčavého a dobre ovládateľného šmyku. Nebyť príliš prísnej kontroly v podobe elektronických pomocníkov, pokojne by sa nechala aj potiahnuť zákrutou v drifte. Navzdory takýmto schopnostiam je športovo naladený podvozok relatívne komfortný a odfiltruje s prehľadom všetko, čo mu naše dokonalé Slovenské cesty dodajú pod kolesá.

Pokiaľ ide o spotrebu, tá je tak trochu jediným sklamaním. Od takto technologicky vyspelého auta, ktoré je stavané od počiatku ako elektromobil, som čakal lepšie výsledky. Faktom ale je, že jasný dôraz Hondy bol na jazdné vlastnosti, čo potvrdzujú aj sériovo obúvané športové pneumatiky. Napriek tomu si ale myslím, že aj pri zachovaní týchto výborných jazdných vlastností by spotreba mohla byť nižšia. To by pomohlo aj dojazdu, pretože batéria o tejto veľkosti u niektorých áut zvládne aj o viac než tretinu dlhší dojazd. Palubný počítač ukázal za celý test niečo vyše 20 kWh ale úplne s kľudom si potiahla aj cez 30kWh keď bolo treba v mrazoch riadne kúriť.

Reálny dojazd sa pri teste pohyboval v kombinovanej prevádzke okolo 120 až 150 kilometrov. Áno, bola už zima a áno, pri pokojnejšie jazde po okreskách a po meste je podľa mňa reálne prejsť aj okolo 200 kilometrov, čo je u mestského a prímestského autá dostačujúce. Ale ak by sa z batérie podarilo vyťažiť dlhší dojazd, bolo by príjemnejšie mať rezervu na občasné vybláznenie v serpentínach, či dlhšiu jazdu po diaľnici.

Pokiaľ ide o nabíjanie, aj na 100kW nabíjačke potiahne len 50kW, aj keď sa v materiáloch uvádza vyšší výkon. Domáce nabíjanie z klasickej 230V zásuvky zvládne Honda e cez noc do 100%, takže vlastne môžete každé ráno vyrážať s plnou batériou. Len ten dojazd… ten sa skracuje pred očami veľmi rýchlo.

Poďme ešte sadnúť do vnútra – po prvom nasadnutí hneď zapnete displeje a hľadáte to všade prezentované akvárko. Preklikáte nastavenie, počet a druh vodných živočíchov, scenériu, nakŕmite rybičky a hor sa na cesty. S potešením teda vyrážam a zisťujem – že akvárko nemôže byť aktívne za jazdy. Toľko sklamania… a emócií!

Interiér sa tu nesie v spomínanom duchu kombinácie retro dizajnu a moderných technológií. Úplne jasne sú tu vidieť prvky vozidiel zo sedemdesiatych rokov, napríklad hranaté a jednoduché tvary prístrojovej dosky bez stredového tunelu k podlahe uprostred a k tomu dvojramenný volant alebo prakticky ploché výplne dverí. To všetko napomáha tomu, že je interiér na pomery áut tejto veľkosti, celkom priestranný a vzdušný. Zároveň tu ale je celkovo päť farebných displejov na samotnej prístrojovej doske a k tomu jeden jednoduchý trochu nižšie na ovládanie klimatizácie. Testovaná verzia Advance má navyše aj vnútorné spätné zrkadlo virtuálne, resp. môžete si na ňom miesto klasického zrkadla zapnúť displej. Takže celkom je tých displejov až sedem! Všetko je ale krásne skĺbené tak, že retro prvky s displejmi idú dohromady a výsledok pôsobí skôr futuristicky.

Spomínané displeja vo vozidle nie sú len tak, ale sú skutočne využité. Po nasadnutí do auta sa zobrazí domovská obrazovka, s krásnym pozadím, ktoré si môžete meniť a celé sa tiahne cez dva displeje infotainmentu. Vodič má pred sebou základný displej, ktorý ukazuje rýchlosť a údaje z palubného počítača. Môže ale zobrazovať aj navigačné pokyny, a to dokonca nielen zo vstavanej navigácie Hondy (systém Garmin), ale aj napríklad z navigácie Waze alebo Google Maps z telefónu cez Apple CarPlay či Android Auto. A to je rozhodne nadštandardná funkcia a nepamätám si iné testované auto, ktoré by toto vedelo. Nehovoriac o tom, že tu konečne nájdeme bezdrôtové pripojenie k týmto funkciám a tak odpadáva napichovanie telefónu na kábel pri každej jazde. Stačí ho mať spárovaný vo vrecku a ide sa…

Dvojica displejov samozrejme môže zobrazovať dve rôzne informácie, ale dajú sa takzvane „prehadzovať“. Keď má vodič bližšie k sebe navigáciu a potrebuje do nej niečo zadať, môže ju jedným kliknutím poslať pred spolujazdca, ten do nej môže zadať napríklad prejazdový bod a displej opäť „prehodí“, aby mal navigáciu vodič bližšie pred sebou. Vodič tak napríklad nemusí za jazdy obsluhovať navigáciu, a to ani keď ide sám. V takom prípade môže využiť služby hlasového asistenta, ktorého aktivuje slovami „OK Honda“. Cez toho možno nielen zadať cieľ, ale zároveň zobraziť rôzne funkcie, napríklad predpoveď počasia, či vyhľadať najnovšie podcasty cez Spotify. Jedinou chybičkou krásy môže byť to, že vie len po anglicky a teda slovenské „Hej Honda, hybaj hlavnou hore, hentam hučí Hron, hasiči hamujú hrádzu!“ sa tu moc nechytí.

Čo sa týka kvality prevedenia – je to predsa Honda. Všetko lícuje, ovládače sú kvalitné na dotyk a nikde nič nevŕzga ani neruší. Za zmienku stojí ešte určite možnosť prepojenia zariadení cez HDMI kábel alebo klasickú zásuvku na 230V, ktorá poskytne výkon až 1500 W. Skrátka pokiaľ ide o technológie, nie je moc áut, ktoré sa Honde e vyrovnajú. A v tejto triede a cenovej kategórii už vôbec.

Vďaka jednoduchým tvarom interiéru si úplne s prehľadom sadnem sám za seba, so sedačkou vodiča skoro úplne vzadu a síce sa možno trochu dotýkam kolenami zadnej časti sedáku pred sebou, ale nie je to nijako nepohodlné. Štyria dospelí ľudia by sa teda mali v pohode usadiť a vlastne – Honda e je len štvormiestna, takže nie je potrebné vôbec riešiť miesto na šírku. Dvaja ľudia vzadu ho majú neúrekom.

Elektromobily ako také, to dnes vôbec nemajú jednoduché. Hoci je veľa vecí, v ktorých nám prinášajú podstatné zlepšenia, ale automobilky stále nevedia, ako nás o ich výhodnosti a všestrannosti presvedčiť. Dávajú im lepší výkon, majú nižšie prevádzkové náklady, nižšie servisné náklady a samozrejme sú tiež ekologickejšie. Zatiaľ však na to žiadna automobilka neskúsila ísť cez ten najlepší predajný argument – emócie. A to sa pri Honde e naozaj podarilo…

Vysúvacie kľučky, bezrámové okná, kamery miesto spätných zrkadiel, displeje v interiéri, ale aj vyspelý podvozok využívajúci zavesenie McPherson vpredu aj vzadu a podobne ako u BMW i3 – zadný náhon. To sú veci, ktoré potvrdzujú vysoké konštruktérske kompetencie vývojárov z Hondy.

Honda e je skoro podľa všetkých parametrov horšia než konkurencia, a napriek tomu si nebudete môcť pomôcť a budete ju potrebovať. Pre seba. Len tak. Nakŕmiť rybičky!

https://youtu.be/qalCvqn3LCE

Všetky fotky Hondy e nájdete v našej veľkej GALÉRII.