Hyundai Tuscon – bestseller po facelifte

 Hyundai Tucson patrí medzi najpredávanejšie stredné SUV. Vďačí za to dizajnu, úžitkovým vlastnostiam a priaznivej cene. Nedávno prešiel faceliftom, ktorý mu vyhladil začínajúce vrásky, zmodernizoval techniku a vylepšil interiér. Testujeme auto v plnej výbave Premium, pohonom všetkých štyroch kolies a neobvykle s benzínovým motorom T-GDi.

Zvonku

Vydarený exteriér patril k prednostiam Tucsonu už pred faceliftom a preto nebolo nutné robiť zásadné zmeny. Vpredu sa zväčšila maska chladiča, hmlové svetlá sa združili s dennými a jemné retuše je vidieť aj na nárazníku. Predné svetlomety sú plne diódové. Na bočnej strane pribudla chrómová linka na spodnej časti okien a nové, veľmi pekne vypracované 19“ disky kolies. Zadné LED svetlomety priniesli novú grafiku a tým pôsobia čistejšie a modernejšie. Hyundai ako jeden z mála výrobcov u svojich modelov neschováva výfuky, naopak ich u Tucsonu zvýrazňuje mohutnými hranatými koncovkami. Výrazná modrá farba dáva vyniknúť chrómovým doplnkom a autu mimoriadne pristane.

Vo vnútri

V interiéri ma na prvý pohľad zaujal nový 8“ displej infotainmentu, ktorý už nie je súčasťou palubnej dosky ako v modeli pred faceliftom, ale je vytiahnutý v „podobe tabletu“ na jej vrchnú časť. Uvoľnenie priestoru umožnilo dizajnérom presunúť výduchy ventilácie pod displej multimediálneho systému. Prešívaná imitácia kože dodala interiéru na elegancii. Vrchná časť palubnej dosky je tvorená mäkčeným plastom, zvyšok je tvrdý, ale vyzerá rovnako hodnotne.

Pekne a hlavne prakticky na mňa pôsobí panel klimatizácie s množstvom tlačidiel. Nepáči sa mi však modrá farba znakov na jeho displeji, ktorá nie je v tme najpríjemnejšia a hlavne sa líši od bielej farby znakov na prístrojovej doske.

Očakával som, že po facelifte bude použitý volant z modelu i30, keďže súčasný tvar volantu aj tlačidiel na ňom je už zastaraný. Po funkčnej stránke mu však nie je čo vyčítať. Spokojný som bol s prístrojovým panelom s analógovým rýchlomerom a otáčkomerom a TFT displejom medzi nimi. Prepínanie medzi množstvom informácií prakticky zabezpečovali tlačidlá na volante.

Stredový tunel poskytuje priestor na odloženie a indukčné nabíjanie mobilného telefónu a množstvo praktických priečinkov. Spokojný som bol so stvárnením voliča automatu a združených tlačidiel.

Páčilo sa mi síce jednoduché, ale vkusné čalúnenie dverí. Výhradu mám však k použitému lacnému materiálu tlačidiel ovládania okien a hladkému plastu okolo nich. Je škoda, že výrobca pozabudol na prekrytie prahov, čo môže viesť k zašpineniu nohavíc pri ich prekračovaní.

Kožené (vyhrievané a chladené) sedadlá vyzerajú pomerne jednoducho. Sú bez výraznejšieho tvarovania a bočného vedenia.

 Za volantom

Nastupovanie do auta je pohodlné. Rozsah nastavenia volantu, výborná poloha pedálov a sedadla prispieva k skoro ideálnemu posedu. Zo začiatku som však nebol spokojný so sedadlami. Mal som pocit, že nesedím v nich, ale na nich. Privítal by som výraznejšie tvarovanie operadla a o niečo nižší posed. Nastaviteľná bedrová opierka bola umiestnená trochu vyššie ako by som potreboval. Po čase som si však zvykol a ako nevýhodu som to prestal vnímať.

Oceňujem, že väčšina funkcií auta sa ovláda klasickými tlačidlami. Priznávam, že orientovať sa v ich množstve nie je zo začiatku jednoduché, ale po niekoľkých dňoch si človek zvykne a ovláda ich už iba hmatom. Skoro dokonalý výhľad z vozidla kazí iba hrubší A stĺpik. Chválim aj rozmerné spätné zrkadlá.

Priestoru na mieste vodiča je každým smerom dostatok. Volant má nadpriemerne hrubý veniec a výborne sa drží. Stredová lakťová opierka síce nie je nastaviteľná ani posuvná, ale jej umiestnenie mi vyhovovalo. Displej infotainmentu je v dosahu a ovláda sa jednoducho. Ako navigáciu som vďaka podpore Android Auto tradične využíval Waze. Na prepojenie mobilného telefónu s multimediálnym systémom bolo však nutné použiť originálny hrubý kábel.

 Na ceste

Jazdné vlastnosti Tusconu ma pozitívne prekvapili. Podvozok je citeľne tuhý, ale stále nadpriemerne pohodlný aj na 19“ (245/45 R19) kolesách. Zadná viacprvková náprava si perfektne odvádza svoju prácu, pri jazde v zákrutách na nerovnom povrchu neodskakuje a drží auto v požadovanom smere. Auto bežné nerovnosti ignoruje, o väčších dá vedieť tlmeným zvukom. Pri jazde sa dalo s predstihom poznať, ako sa auto zachová. Páčila sa mi nezáludnosť podvozku a malé náklony v zákrutách. Oceňujem aj pracu stabilizačného systému, ktorý  nezasahoval príliš skoro a dovolil s autom jazdiť na pomery SUV trochu agresívnejšie. To mimochodom umožňoval aj motor, ktorý testovaný Hyundai poháňal.

Ide o benzínový štvorvalec s objemom 1591 cm3, maximálnym výkonom 130 kW pri 5500 otáčkach a krútiacim momentom 265 Nm medzi 1500 – 4500 otáčkami. Motor je po naštartovaní príkladne tichý a bez vibrácií. Páčila sa mi jeho výbušnosť a ochota ísť do otáčok. Poskytuje stály ťah začínajúci pod 2000 otáčkami a končiaci pri hodnote 6500. Odozva na plyn nie je síce okamžitá, ale oneskorenie turba je dobre potlačené. Prejav motora sa mi v Tucsone veľmi páčil. Za veľké mínus považujem spotrebu benzínu, hodnotu 10 l/100 km považujem za privysokú. Podobným štýlom jazdy som absolvoval rovnaké trasy s Mazdou CX-5 s 2.5 – litrovým benzínovým motorom (194k) a Škodou Kodiaq s 2.0 TSI (190k). Rozdiel v spotrebe paliva v prvom prípade sú dva litre, v druhom prípade liter v neprospech Tucsona. Takáto spotreba núti vodiča tankovať príliš často napriek pomerne objemnej 62 – litrovej nádrži. K spotrebe sa ešte vrátim, rozoberiem ju na drobné a porovnám ju s naftovou motorizáciou.

Motor bol spriahnutý so 7-stupňovou dvojspojkovou prevodovkou vlastnej výroby. Podobne ako v nedávno testovaných modeloch značky (Kona, i30 Fastback) som s ňou bol nadmieru spokojný. Radí rýchlo, logicky a z miesta sa rozbieha jemne a bez cukania. S testovaným agregátom si rozumie, zbytočne ho nevytáča a využíva široký rozsah jeho maximálneho krútiaceho momentu. Otáčky sa snaží v normálnom režime držať čo najnižšie, čo pri snahe o razantné zrýchlenie spôsobí krátke zaváhanie prevodovky. Športový režim drží o 1-2 nižší prevodový stupeň, čím sa výrazne skracuje čas radenia. Reakcie motora sú okamžité a pedál plynu je značne citlivejší.

Jazda v priemerne hustej mestskej premávke spotrebu vyhnala nad 12 litrov. Odhliadnuc od toho som bol s autom v meste spokojný. Priemer otáčania 10,6 metra a otáčky volantu medzi dorazmi iba 2,4 robili Tucson veľmi obratným. Kompaktné rozmery a nadpriemerný výhľad mu pomáhali jednoducho sa predierať v množstve áut dopredu. Parkovanie bolo vďaka štyrom kamerám poskytujúcim 360° pohľad okolo auta pohodlné.

Na okresných cestách som okrem živého motora a slušného podvozku ocenil aj výborné riadenie, ktoré pôsobí bezprostredne, je tuhé, bez vôle okolo stredovej osi a pomerne priame. Pri zapnutom asistentovi riadenia v jazdných pruhoch však riadenie stratí svoju prirodzenosť a so šoférom trochu bojuje. Na druhej strane je obdivuhodná jeho schopnosť kopírovať jazdné pruhy aj v prudších zákrutách. Asistenčné systémy sú tradične ukážkové. Ako príklad za všetko spomeniem hlavne výborne fungujúci adaptívny tempomat s funkciou autonómneho zastavenia a rozbehnutia vozidla. Podvozok umožňuje pomerne rýchlu jazdu v zákrutách umocnenú v športovom režime rýchlou odozvou motora na plynový pedál. Ani pri snahe o ekonomickú jazdu sa mi nepodarilo spotrebu znížiť pod 8 litrov. Pri bežnej svižnej jazde som dosiahol hodnotu 9,4.

Pri jazde po diaľnici ma pozitívne prekvapil nízky aerodynamický hluk a výborne odhlučnený podvozok. Pri silnom vetre bol hluk stále prijateľný, jeho nápory bolo však cítiť, čo je vzhľadom na výšku auta prirodzené. Motor má aj pri diaľničnom tempe dostatok síl a razantne zrýchľuje minimálne do hodnoty 160 km/h. Spotreba bola závislá práve od sily a smeru vetra a pri rýchlosti 130 – 140 km/h sa pohybovala v rozmedzí 10,7 – 13 litrov. Na rýchlostnej ceste pri rýchlosti 100 – 110 km/h neklesla pod hodnotu 8,5.

V tabuľke prikladám hodnoty otáčok na 7. prevodovom stupni pri jednotlivých rýchlostiach:

Rýchlosť v km/h Otáčky za min.
100 jemne pod 2000
110 2100
120 2300
130 2500
140 2700

Keďže sprevodovanie nepodkladám za príliš krátke, vysokú spotrebu prikladám okrem vyššej hmotnosti (skoro 1700 kg) hlavne malému objemu motora. Podľa mňa by lepšiu službu urobil koncernový motor 2.0 T-GDi, pričom by mohol byť jeho výkon znížený na podobnú hodnotu ako testovaná jedna – šestka.

Cena, výbava, praktická stránka

Cena testovaného modelu je 33 690 EUR (30 190 EUR + 2000 EUR za automat + 500 EUR za metalízu + 1000 EUR za kožené čalúnenie sedadiel). Považujem ju za veľmi prijateľnú, navyše je často znižovaná akciovými ponukami importéra. V čase zverejnenia testu ponúka importér pri splnení určitých podmienok bonus 1500 EUR , čo znižuje výslednú cenu na 32 190 EUR. Samozrejmosťou je 5 – ročná záruka bez obmedzenia najazdených kilometrov.

Teraz sa ešte vrátim k spotrebe. Tucson s porovnateľne výkonným vznetovým motorom (136 kW) je presne o 3100 EUR drahší a dosahuje reálnu spotrebu o 2 litre nižšiu ako testované auto. Pri priemerných cenách benzínu (1,271 EUR/l) a nafty (1,134) ku dňu 23.10.2018 sa výhoda nižšej ceny benzínovej verzie začína strácať až po najazdení 86 000 km.

Výbava je prakticky kompletná a uspokojí aj náročnejšieho zákazníka. Spokojný som bol s novými stretávacími LED svetlometmi, diaľkové však svietia privysoko. Verím však, že je to iba otázka nastavenia v servise. Z výbavy mi možno chýbal head-up displej a pamäť nastavenia sedadiel.

Auto s rezervou zabezpečí potreby štvorčlennej rodiny. Zadné sedadlá sú polohovateľné a dostatočne pohodlné. Pri posadení „za seba“ mi pred kolenami ostalo ešte 5 cm priestoru (pri 185 cm výške). Montáž detskej sedačky je jednoduchá, zadná strana predných sedačiek je pred deťmi „chránené“ plastom.

Nezabudlo sa ani na rôzne priečinky a úložné priestory. Z batožinového priestoru uberá litre  plnohodnotná rezerva. Jeho objem 488 litrov je napriek tomu dostatočný. Nechýba elektrická zásuvka, háčiky na tašky a na upevnenie siete.

Verdikt

Tucson po facelifte na jednej strane omladol a na druhej dospel. Ponúka príťažlivý dizajn, moderný a tichý interiér, pohodlný a istý podvozok a dynamický, aj keď trochu smädný motor. Dobre nastavená cena zabezpečí, že Tucson naďalej ostane na špičke predajov v tomto čím ďalej tým viac preplnenom segmente kompaktných SUV.

 

Viac o autorovi Ľuboš Hollý

Zobraz všetky príspevky od Ľuboš Hollý

5 Comments on “Hyundai Tuscon – bestseller po facelifte”

  1. Vdaka za podrobny test a pekne zhrnutie:) Suhlasim s pozitivami tohto auta a asi by som siahol po tom diesli pokial ma byt spotreba na takejto urovi dlhodobo, tak caste tankovanie by ma asi dost otravovalo.

    1. Já tento rok kupoval Tucsona ještě před faceliftem ve výbavě Premium (oproti článku navíc panorama střecha a 5. elektrické dveře). Váhal jsem mezi benzínem a naftou, nakonec jsem volil naftu právě kvůli vysoké spotřebě benzínu a i vzhledem k vyššímu kroutícímu momentu nafty (400 nM). V kombinaci s automatem je to pro toto auto podle mě nejlepší volba, za mě rozdodně spokojenost.

  2. Podarené SUV , ktoré mám sám otestované, nakoľko ho používam ako služobné vozidlo (verzia s dieselovým motorom pre faceliftom) ). S vlastnej skúsenosti môžem skonštatovať, že je to vydarené vozidlo s dobrými jazdnými vlastnosťami. Po prečítaní recenzie na benzínovú verziu by som asi neváhal a volil by som diesel. Možno pár drobnosti by sa dalo vylepšiť ale vcelku je to dobrá voľba. Samotná recenzia výstižná a zrozumiteľná.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *