„Štvorkovú“ Octaviu určite netreba príliš predstavovať, všetci ju veľmi dobre poznáme. Jednoduchý a nenápadný dizajn, ktorý v športovom prevedení pôsobí dobre. Náš testovaný kus má benzínový štvorvalec, ktorý je spojený s automatickou prevodovkou DSG. Poďme sa na ňu pozrieť…
Krásna červená farba laku, v kombinácii s čiernymi lesklými doplnkami a krásnymi 19″ diskami Altair, podčiarkuje celkový dravý dizajn, ktorý v šedi nudných áut všade okolo celkom púta pozornosť. Aj napriek tomu, že ide stále o tú klasickú tuctovú Octaviu, ktorých je všade plno. Karosársky variant liftback so zvažujúcou zadnou siluetou sa však naozaj podaril a pochvalu zaslúžia aj vynikajúce LED Matrix svetlomety. Nie sú síce až také dobré ako v Superbe ale určite nie na zahodenie. Občas sa stalo, že protiidúce vozidlá zablikali, takže rýchlosť vypínania segmentov zrejme nebude na takej úrovni ako vo vlajkovej lodi značky Škoda. Škoda…
V interniéri nájdeme čierne športové sedačky s kontrastným prešívaním červenou niťou. Vyzerajú veľmi dobre, sedí sa v nich príjeme, ale mohli by byť trochu užšie a viac podržať v zákrute. Chápem snahu zavďačiť sa aj vodičom, ktorí majú menšiu nadváhu a objem, ale človek bežnej konfekcie v nich aj napriek bočnému vedeniu tak trochu lieta. Palubná doska je na malom kúsku potiahnutá prešívanou alcantarou, čo je síce pekný detail ale uvítal by som jej tu viac. Taktiež tu nečakajte nejaké dizajnové výstrelky. Okrem nápisu RS na podarenom trojramennom volante, tu nič navyše nie je. Klasická koncernová kuchyňa v podaní tvrdších plastov a niekoľkých lepších plôch. Napríklad semišové polstrovanie vnútra odkladacích priestorov je super vychytávka proti lietaniu a buchotaniu kľúčov vo dverách.
Ergonómia je slušná a pozícia za volantom vďaka širokému nastaveniu volantu v oboch smeroch je taktiež výborná. Jednoduchý „prepínačový“ volič automatickej prevodovky je príjemný, neuberá na priestore a manipulácia s ním je jednoduchá. Chýba však klasická možnosť hodiť automat do manuálneho režimu jednoduchým posunutím páky do boku. Všetko už len tlačidlami alebo páčkami pod volantom. Ďalším plusom je tradične veľký batožinový priestor Octavie, ktorý má v prevedení liftback slušných 600/1555 litrov a dostatok simplyclever odkladacích priestorov a háčikov.
Čo musím trochu viac zkritizovať je infotainment. Systém je pomerne zložitý a úplne základné úkony ako deaktivácia systému Stop-Start, Line Assist a podobne, musíte pri každom štarte robiť stále znovu a hlavne na niekoľko kliknutí. Pozornosť vodiča je tam niekde za horizontom. Čo sa týka funkcií, tu výtku nemám. Všetko čo by ste očakávali a potrebovali, tu nájdete. AndroidAuto a Apple CarPlay bezrdôtovo, pár USB-C konektorov a Qi nabíjanie tiež.
Pri takom tom bežnom cestovaní najviac prekážajú dve veci: eReSa je možno vďaka DCC podvozku mäkšie odpružená ako predtým, ale stále jej zostalo tuhé uloženie komponentov podvozku, ktoré síce prispieva k presnosti riadenia a lepšej spätnej väzbe, ale spôsobuje prenos hluku a vibrácií aj na pomerne kvalitnom asfalte. Pokiaľ ju chcete ako služobné auto len kvôli prestíži, majte na pamäti, že v diaľničných rýchlostiach nie je príliš kultivovaná. Chýba mi tiež možnosť kombinácie benzínového motora a pohonu 4×4, kvôli výletom do hôr v zime alebo aj kvôli zábave na snehu. Ten dostanete už len v spriahnutí s dieslovou verziou, ktorá je však výkonovo oveľa slabšia.
Samotný motor vlastne nie je ani zlý, ale ani taký „nadupaný“ ako som ja osobne od oturbeného dvojlitra očakával. Napriek sprísňujúcim sa emisným normám má 2.0 TSI „evo4“ rovnakých 180kW (245 koní) a 370 Nm pri 1 600 – 4 300 otáčkach za minútu, tak ako predchádzajúci model. Prispel k tomu okrem iného nový tvar piestov a navýšenie vstrekovacieho tlaku až na 350 barov. Maximálka 250 km/h a zrýchlenie na stovku za 6,8 s sú síce solídne ale na druhú stranu motor reaguje na zošliapnutie plynu s citeľným oneskorením, pokiaľ ho nemáte roztočený na tritisíc otáčok a viac a hore zasa postráda akúkoľvek gradáciu, ktorá by vás inšpirovala k častejším výletom na hraniciu červeného poľa otáčkomeru. Koniec koncov, tam vlastne DSG aj tak ručičku príliš nepustí. Svoju prácu však motor odvedie a aktuálnym štandardom tak nejak zodpovedá, ale že by ste si mali bežať kúpiť Octaviu RS 2.0 TSI kvôli silným emóciám z oslnivého pohonu, to asi ťažko. Na to sú tu iné stroje…
Zatáčať ale eReSa rozhodne vie a baví ju to. Riadenie je určite jedno z tých lepších v tejto kategórii. Strmé, presné, umožňuje vám posadiť auto do oblúka s precíznosťou a istotou, akú by jej aj hocijaké rýchlejšie auto mohlo závidieť. eReSa jednoducho ide tam, kam ukážete volantom. Kombinácia sériovo montovaného, elektronicky riadeného predného samosvoru a výborne naladenej kinematiky, pretiahne auto zákrutou spôsobom, ktorý dá zabrať aj krčnému svalstvu. Iné emócie však zabije pomalá prevodovka a reakcie motora.
Výbava je bohatá a ak je v príplatkovej výbave jedna položka, ktorá je naozaj nepostrádateľná, tak sú to práve spomínané adaptívne tlmiče DCC. Bez nich by bola Octavia síce fajn na okreske, ale v meste by z vás vymlátila dušu. Je to práve DCC podvozok, ktorý robí z novej eReSy stroj, ktorý má všestranné využitie.
Octavia RS je auto, ktoré je nesmierne praktické a pohodlné na dlhšie rodinné cesty, ale poteší vodiča aj na okreskách plných zákrut, kde si za jej volantom možno užiť kopec srandy. Auto, ktoré je vďaka potentnému motoru dosť rýchle, ale pritom zvládne jazdiť s dlhodobým priemerom okolo siedmich litrov na sto. Jednoducho auto, ktoré možno nie je tak úplne pravoverným športiakom, ale zvládne zastať mnoho rolí a do toho si aj zašportovať. Golf GTi je možno ikona, ale Octavia RS má väčší kufor a nišiu cenu…
A práve tá cena je to, čo mi na eReSe vadí asi najviac. Neviem si osobne predstaviť dať cez 40.tisíc € za Octaviu… nech je jej prívlastok, výbava, či motorizácia akákoľvek. Proti gustu však žiaden dišputát a ak srdce prahne práve po nej a rozpočet praská vo švíkoch – prečo nie. Je to kus dobrého auta.
