Škoda Superb SportLine 2.0TDi – Nafta v dračej koži

Do testu sa nám dostala po dlhej dobe aj značka takmer domáca – Škoda.
A nebude to model hocijaký, bude to priam exkluzívna výbava vlajkovej lode značky – Škoda Superb vo verzii SportLine. Poďme sa na manažérsky sen z Mladej Boleslavi pozrieť bližšie…

Verzia SportLine je jedna z vrcholných výbav, ktorú je možné spoznať na prvý pohľad. Odlišností je tu veľa, hoci sú to skôr detaily. Pokiaľ by sme vedľa seba postavili obyčajný Superb a Superb SportLine, všimneme si, že sú tu navyše čierne detaily karosérie (čierna lesklá maska chladiča, čierne nápisy na veku kufra, čierne vonkajšie spätné zrkadlá a lišty na dverách).

V zadnom nárazníku je naopak chrómová líštička po celej jeho šírke – akýsi náznak koncoviek výfuku po oboch stranách. Trochu na pousmiatie, keďže každý predsa vie, že TDi má klasickú „dvojrúru“ vľavo, čím sa Superb vždy prezradí, hlavne po studenom štarte v tomto zimnom období.

Pre výbavu SportLine sú špecifické aj v základe 18″ čierne kolesá, logá SPORT/LINE na predných blatníkoch, ale napríklad aj Matrix-LED predné svetlomety, ktoré fungujú skvelo a dovolím si ich prirovnať ku modernizovanému Oplu Insignia. Vzadu zasa svietia TOP LED zadné svetlomety s čiernou lištou medzi nimi (bežne býva chrómová). Tieto vedia už tiež „zahrať“ uvítaciu a zamykaciu sekvenciu, čo je pre extrovertov určite malé plus – rovnako ako svietiace logá pri otvorení predných dverí.

Podobne decentné odlišnosti nájdeme aj v interiéri, ktorý sa však od bežných verzií na pohľad až tak nelíši. Najväčšou odlišnosťou sú športové sedadlá s integrovanou opierkou hlavy a čalúnenie v kombinácii kože a Alcantary. Atmosféra je tu vďaka alcantarovému stropu temná a určite by som prijal aspoň strešné okno na presvetlenie. V interiéri tiež, všade kde sa dalo, pribudlo čiernej farby a klavírneho laku. Aspoň, že kryty pedálov sú z ušľachtilej ocele.

Extra odstavec musím venovať farbe. Takzvaný „Dragon Skin“ je príplatkový metalický lak (aktuálne 711,-€), ktorý na vlajkovej lodi značky Škoda vyzerá naozaj famózne. Aj keď je to individuálna záležitosť, tak chcem a potrebujem vyjadriť svoj obdiv k tejto metalíze. Hrá na slnku všetkými odtieňmi zelenej a žltej, pri zamračenej oblohe je decentne zelená a v noci sa ligoce ako primrznutý snech osvetlený starými pouličnými lampami. Manažérske auto predsa nemusí byť v nudnej čiernej alebo striebornej!

Akokoľvek by ste tipovali, že sa tu objaví registračná značka so zeleným podkladom, ktorá označuje plug-in hybridnú verziu Superb iV, tento náš testovaný kúsok má EČV v tej „správnej“ farbe. Pod kapotou je totiž obľúbený motor 2.0 TDI v upgradovanej verzii so 147kW (200 koňmi) a 360 Nm (manuál má „iba“ 340 Nm). Ten sa dá kombinovať buď s manuálnou šesťstupňovou prevodovkou alebo so sedemstupňovou dvojspojkovou prevodovkou DSG. Pohon všetkých kolies je k dispozícii iba k tomuto výkonnejšiemu 147kW TDIčku a k benzínovému 2.0 TSI 200 kW.

Ide o najnovšiu evolúciu tohto naftového dvojlitra, ktorý prišiel do ponuky ešte v minulom roku. Tento naftový agregát vie byť naozaj úsporný a celkom bežne dokáže jazdiť za hodnoty okolo 5 litrov na 100km. Dostať sa pod päťlitrovú hodnotu však neznamená výraznejší problém, stačí mať ľahkú nohu a mimo mesta dodržiavať maximálne povolené rýchlosti. Vďaka 66-litrovej palivovej nádrži je tak dojazd cez 1000 kilometrov úplne bežný. Konečne auto, ktoré netreba každý tretí deň dopĺňať palivom. Priemerná spotreba sa v týždennom teste zastavila na hodnote 6,5l/100km, čo vzhľadom na podmienky a spôsob jazdenia považujem za skvelú hodnotu.

Hneď po naštartovaní prekvapí dieslový motor svojim odhlučnením, a to sa nijako výrazne nemení ani pri bežnej jazde a do kabíny preniká hluk viacej len pri zábere. Je to však ten pravý „nefalšovaný“ traktorový zvuk TDička ako ho poznáme už dekádu. Dvojlitrový štvorvalec nemá so svojimi 147kW príliš oslnivú dynamiku a k životu sa začne naplno preberať približne od dvoch tisíc otáčok za minútu. To ale neznamená, že by snáď bol testovaný Superb lenivý. Motor má vcelku rýchle reakcie a je užívateľsky prívetivý. Pre športovo založených petrolheadov je tu predsa len TSi s výkonom 206kW…

Pohon všetkých štyroch kolies cez medzinápravovú Haldex spojku funguje ukážkovo a na čerstvo napadnutom snehu drží auto v akejkoľvek situácii ako na koľajniciach. Niekedy som mal pocit, že vie oklamať aj fyziku ale zrejme to bolo len viac odvahy a menej pudu sebazáchovy. Je pravda, že sa môžu ostatní účastníci premávky pri horších podmienkach na ceste, zdať za volantom Superba so štvorkolkou ako spomalení.

7-stupňová prevodovka DSG radí pri jazde hladko, intuitívne, ale snaží sa držať čo najnižšie otáčky. Niekedy však až príliš, takže motor začne trochu dunieť a dáva pocítiť, že mu treba pomôcť prišliapnutím plynového pedála, aby prevodovka podradila, alebo je možné podradiť manuálne páčkou na volante. Občas sa jej tiež podarí trochu viac rozmýšľať nad aktuálne potrebnou rýchlosťou. Pri predbiehaní je lepšie podradiť manuálne, prípadne mať nastavenú prevodovku v režime Individual na Sport. Vtedy sú reakcie primerané.

To, čo ide ale Superbu na jednotku z hviezdičkou, je hýčkanie (a opatera?) posádky komfortom. Na všetkých sedadlách je dostatok miesta (na tých zadných si môžete pokojne dať aj nohu cez nohu) a všetky sedadlá tiež môžu byť vyhrievané, pričom tie predné môžu mať aj odvetrávanie a vodičovo za príplatok dostane masážnu funkciu. Samozrejmosťou je aj fakt, že predné sedadlá sú tu ovládané elektricky a každé z nich má vlastnú pamäť (výbava Laurin & Klement to má v základe).

Ako sa na značku Škoda patrí, nájdeme tu klasické vychytávky ako – dvojité akustické sklá, zásuvku na 230 V, škrabku na sklá za viečkom nádrže (ďakujem Škoda, veľmi pomohla), dáždniky vo dverách a ďalšie zaujímavé doplnky v kufri.

Úplne celá posádka si v Superbe tiež môže užívať komfortne naladený podvozok. Testovaný Superb SportLine bol navyše vybavený adaptívnym podvozkom DCC, ktorého tuhosť sa dá ovládať prostredníctvom zmeny jazdných režimov, prípadne samostatne v individuálnom móde. Športová verzia je tiež oproti klasickej o 15 milimetrov nižšia. Avšak aj mimo športového jazdného režimu je ale cítiť, že podvozok je skôr tvrdší, za čo iste vďačí aj príplatkovým 19“ diskom s nízkoprofilovými pneumatikami. Superb je však prísne smerovo stabilné auto aj vo výrazne vyšších diaľničných rýchlostiach.

Superb aj vo verzii liftback ponúka dostatok odkladacích plôch, vzdušnú kabínu, príjemné sedadlá, veľa miesta na sedadlách vzadu a obrí kufor s objemom 625 litrov, ktorý je navyše doplnený o sieťový program, vďaka ktorému je ešte využiteľnejší. A komu by to nestačilo, môže siahnuť po kombíku. Cenovka naftového Superbu vo verzii Sportline začína na sume 36.240,-€. Testovaný kúsok má cenu štartujúcu na hodnote 46 tisíc € a s príplatkami sa vie vyšplhať veľmi ľahko cez 50 tisíc €.

Aký je teda záver?! Naftový Superb Sportline nie je športové auto v pravom zmysle. Je to celkom luxusná limuzína, ktorá poteší každého, kto má rád komfort a efektivitu pohonu, v stále menej dostupnom naftovom formáte. Ak je toto to pravé pre vás, berte kým (pre)dávajú – čoskoro možno nebude…

Celú galériu fotografií nájdete tu: ŠKODA SUPERB SPORTLINE

Zdroj: Autorský text

Zdroj obrázkov: Vlastné fotografie autora
Komentáře

About Martin Malátek

Svet okolo áut a nových technológií ma baví a napĺňa už od detstva. Priťahuje ma úplne všetko, čo má kolesá a spaľovací motor. Vo voľnom, ale i pracovnom čase rád čítam, cestujem, testujem a píšem na Autozine.sk - prvé auto: Škoda 105L - aktuálne auto: Mercedes C

View all posts by Martin Malátek →