Mitsubishi Eclipse Cross – zásah do čierneho

Na test Mitsubishi Eclipse Cross som sa obzvášť tešil. Tento model ma zaujal už pri predstavení jeho konceptu XR-PHEV II na ženevskom autosalóne v marci 2015. Jeho svetová premiéra na autosalóne v Ženeve o dva roky neskôr ukázala, že podstatné prvky dizajnu konceptu ostali zachované, čo sa dá hodnotiť jendoznačne pozitívne.

Pohľad zvonku

Prvý pohľad na agresívne tvarovanú prednú časť hovorí jasne: „Nie som auto pre slečinky“. Výrazná chrómová maska chladiča plynule prechádza do veľkých, ostro rezaných predných svetiel. Okrasná lesklá lišta typická pre nové modely značky oblúkom prestupuje okolo smerových a hmlových svetiel prechádza do strán k spodnej časti nárazníka, čo auto opticky rozširuje. Efektne zalomený nárazník vystupuje do priestoru a je na spodnej časti zakončený okrasnou červenou linkou. Chrómové detaily napriek ich množstvu nepôsobia gýčovo a vkusne sa podieľajú na „zamračenom“ výraze prednej časti auta.

Vystupujúce predné blatníky dokonale vyplnené vkusnými 18“ kolesami postupujú do vysokých bočných dverí, ktoré sú zjemnené dvoma prelismi. Spodný prelis prechádza plynule do zadného nárazníka a vrchný dynamicky stúpa cez kľučky dverí až k vysoko položeným zadným svetlám. Zužujúca sa strecha vozidla naznačuje tvar kupé. Dvere a blatníky sú oplastované, pričom spodnou časťou dverí sa tiahne strieborná lišta.

Zadná časť svojou komplikovanosťou korešponduje s prednou. Mohutný spojler ukrýva zhora upevnený stierač zadného okna. Svetelný panel tvorí ostrú hranu rozdeľujúcu zadné okno na dve časti. Spodná časť piatych dverí je asi jediný zaoblený prvok auta. Čierny plastový nárazník je zakončený chrómovými doplnkami a imitáciou ochrany podvozka.

Auto pôsobí mohutným dojmom hlavne z blízkosti, čo je spôsobené jeho výškou 1 685 mm. Pri pohľade zboku napriek dĺžke 4 405 mm pôsobí naopak kompaktne pre jeho krátke previsy.

Eclipse Cross v tejto farbe vzbudzuje pozornosť. Červená momentálne vládne automobilovému priemyslu, Mitsubishi však pristane a zvýrazňuje jeho hrany a prelisy. Novým dizajnovým štýlom sa Mitsibishi podarilo trafiť do čierneho. Svojou hranatosťou sa možno ešte okrem Lexusu dokáže odlíšiť od masy iných SUV tejto kategórie a zaručuje jeho jednoznačnú príslušnosť ku značke. Ostáva iba dúfať, že nástupci modelov ASX a Outlander budú tento dizajnový štýl nasledovať.

Vo vnútri

Po otvorení masívnych dverí s potešením zisťujem, že tvorcovia mysleli na čistotu našich nohavíc a nezabudli na poctivé prekrytie prahov, ktore sú navyše mimoriadne úzke a tým uľahčujú nastupovanie do vozidla.

Letmý pohľad do interiéru navodzuje pocit kvality. Vrchná časť palubnej dosky je tvorená mohutným čiernym mäkčeným plastom, ktorý vystupuje do priestoru a vytvára nevšedný klin, pod ktorým sa tiahne strieborná lišta plynule nadväzujúca do stredovej konzoly. Stredová konzola je tvarovaná podobne, ale podľa môjho názoru trochu neprakticky na spodu ukrýva ovládače klimatizácie. Ešte o „poschodie nižšie“ je skryté tlačitko ECO MODE, ktoré mi svojim umiestnením a hlavne svojou funkciou poriadne znepríjemňovalo jazdu, ale o tom neskôr.

V priestore páky automatickej prevodovky sú prakticky rozmiestnené: prepínač režimov pohonu 4×4, touchpad na ovládanie infotainmentu a ovládač ručnej brzdy s funkciou Auto Hold.

Vyhovuje mi, že palubná doska je horizontálna rozdelená štýlom informácie hore / ovládanie dole. Displej multimediálneho systému je dostatočne veľký a dobre čitateľný aj za slnečného dňa. Naľavo dole sú umiestnené jednoúčelové tlačítka asistenčných systémov, ovládača headup displeja a vypínača Start-Stop.

Príjemným, jemne mäkčeným materiálom je vyplnená vnútorná strana dverí. Chválim kožou čalúnenú, mäkkú a dostatočne dlhú lakťovú opierku. Veľké madlo dverí naopak núti vodiča ku gymnastickým prvkom pri snahe o ovládanie bočných okien.

Volant by podľa mňa mohol byť nastaviteľný vo väčšom rozsahu, hlavne vyššie postavy by si ho určite potrebovali pritiahnuť bližšie k telu. Je multifunkčný, s príjemne hrubým vencom a nezacláňa vo výhľade na prístrojový panel. Ten je tvorený dvoma prehľadnými klasickými „budíkmi“ a TFT displejom uprostred plným rôznych informácií o spotrebe, dojazde, stave palivovej nádrže, teplote chladiacej kvapaliny, stave systému 4×4, asistenčných systémov atď. Prepínanie medzi jednotlivými obrazovkami je nešťastne zabezpečené tlačidlami pod prístrojovým panelom. Mitsubishi sa z mne neznámeho dôvodu stále drží tejto koncepcie. Je to však asi jediný prehrešok voči ergonómii palubnej dosky, na ktorý som natrafil a na ktorý som si nezvykol. A keď už kritizujem, tak nemôžem nepoukázať na nešťastné použitie klavírneho laku na miestach, kde prirodzene prichádza k styku s rukami vodiča ako priestor okolo páky automatu a hlavne na volante.

Ešte spomeniem pomerne veľký headup displej zobrazujúci rýchlosť, upozornenia a hlásenia asistenčných systémov. Ak by niekomu vadil, je možné ho trvalo sklopiť, mne vyhovoval.

Palubná doska ako celok vo mne zanechala dobrý dojem, ako celok je až na niekoľko detailov dizajnovo a ergonomicky výborne zvládnutá, kvalitne spracovaná z hodnotných materiálov.

 Za volantom

Výborný pocit som mal z predných sedadiel. Sú pomerne široké, s výrazným bočným vedením, dostatočne dlhými sedákmi a neskutočne pohodlné. Bedrová opierka aj napriek chýbajúcej možnosti jej nastavenia podopiera chrbát v správnej polohe.

Sedadlá sú čalúnené kvalitnou, hrubou kožou, bohužial neperforovanou, čo v horúcich letných dňoch nie je najpríjemnejšie. Pravidelne som vystupoval z auta s mokrým fľakom na chrbte. Koža je zjemnená pôsobivým oranžovým prešítím nielen na sedadlách, ale aj na lakťových opierkach.

Posed je vyšší, ale prirodzený s príjemných dosahom na pedále. Lakťová opierka medzi sedadlami je veľkoryso dimenzovaná a pohodlne mäkká. Vnútorný priestor je v oblasti ramien dostatočný, stredová konzola ma napriek svojej šírke nijako neobmedzovala. Nad hlavou je vpredu miesta dostatok, na zadných sedadlách o niečo menej, čo sa dá vyriešiť ich sklopením. Sú navyše posuvné a poskytujú dostatočné pohodlie aj na dlhších cestách. Pri posadení „za seba“ mi pri mojej výške 185 cm pred kolenami ostáva ešte cca 5 cm priestoru. Rodičov poteší jednoduchá montáž detskej sedačky vďaka viditeľným úchytom IsoFix.

Výhľad z vozu je bezproblémový zásluhou bohatého presklenia a obrovských spätných zrkadiel. Predelenie zadného okna tento dojem trochu kazí a asi preto ponúka Mitsubishi zadnú kameru od druhej výbavy (zo štyroch). Testovaný kúsok v top výbave Instyle dokonca disponuje štyrmi kamerami, čo uľahčuje nielen parkovanie, ale pomáha aj pri jazde v teréne.

Jazda

Auto poháňa úplne nový prepĺňaný zážihový motor s objemom 1 499 cm3 s výkonom 120 kw pri 5500 ot/min a točivým momentom 250 Nm dosahovaným medzi 1800-4500 ot/min. Motor je už po naštartovaní veľmi kultivovaný, tichý a nespôsobuje žiadne vibrácie. Svojím prejavom pripomína atmosféricky plnené motory, ktoré sa neboja vyšších otáčok.

Je spriahnutý s CVT prevodovkou, na ktorú je Mitsubishi právom hrdé. Pri jemnom stláčaní akcelerátora sa správa ako bežná bezstupňová prevodovka, kedy sa pri zvyšujúcej rýchlosti nedvíhajú otáčky. Naopak sa pri jeho prudšom stlačení „aktivuje“ osem prednastavených stupňov a prevodovka sa začne správať ako veľmi rýchly HDM automat. Na toto správanie som si musel chvíľu zvykať, ale v krátkom čase som tomu prišiel na chuť a toto riešenie pokladám za skoro ideálne. Prečo skoro? Lebo ECO. Pri snahe o šetrenie paliva siahnete po tlačítku ECO móde ukrytom v spodnej časti stredovej konzoly a zrazu sa pri stláčaní plynového pedálu nedeje skoro nič. Až pri jeho „zadupnutí do podlahy“ auto bez varovania vystrelí dopredu. Jemne zvolním, auto spomaľuje. Je ťažké nájsť polohu plynu tak, aby auto jazdilo plynule ustálenou rýchlosťou. Chápem, že pri záujme o zníženie spotreby paliva je nutné vyvarovať sa prudkých akcelerácií, ale v ECO móde auto funguje štýlom nič/naplno.

Ďalším problémom je umiestnenie spomínaného šetriaceho tlačítka. Keby aj ECO mód fungoval bezproblémovo, tzn. iba by zjemnil prirodzené reakcie motora na akcelerátor, privítal by som jeho umiestnenie v rýchlom dosahu vodiča bez nutnosti jeho hľadania, čo odpútava pozornosť od samotnej jazdy. Ideálne miesto vidím na volante alebo na stredovej konzole.

Nevadí. Vypínam ECO mód a užívam si dokonalé zladenie motora a prevodovky. Reakcie motora na plyn sú rýchle a oneskorenie činnosti turba nie je vôbec cítiť. Prevodovka radí jemne a s citom. Výkon motora je dostatočný či už na diaľnici alebo v teréne. Jeho malý objem cítiť až za hranicou 160 km/h, čo som si pravdaže vyskúšal iba teoreticky   🙂

Samozrejmosťou je možnosť manuálneho riadenie pomocou páčiek pod volantom. Vyskúšal som, fungujú, ale z dôvodu rýchlych reakcií prevodovky som nemal ďalej potrebu na ne siahať.

Jazda po mestských komunikáciách je veľmi príjemná vďaka kompaktným rozmerom vozidla a výhľadu z neho. Je veľmi obratné a manipulácia s ním v úzkych uličkách vzhľadom na polomer otáčania iba 5,3 m nie je zložitá. Na nie práve najvalitnejších cestách nášho hlavného mesta sa v plnej paráde ukáže výborne naladený podvozok. Dokáže poskytnúť veľkú mieru pohodlia a odfiltrovať všetky bežné nerovnosti vozovky. Všetky v zmysle prenesenia nárazu od podvozka do tela vodiča. Tie najhoršie, hlavne priečne nerovnosti sú sprevádzané tlmeným buchnutím.

Pri jazde na okresných cestách podvozok vďačne predvedie svoje športové vlastnosti. Športové v rámci vozidiel SUV, vyššia stavba je hlavne v zákrutách pochopiteľne cítiť, kde sa vozidlo síce jemne nakloní, ale urputne drží stopu. Náznaky nedotáčanlivosti prichádzajú až pomerne neskoro, kedy ich neznateľne krotí stabilizačný systém. Do jemného šmyku sa mi podarilo dostať auto iba za dažďa v režime SNOW, kedy bolo cítiť presun točivého momentu na zadnú nápravu a vytlačenie auto do vnútornej strany zákruty. V tomto momente som nezaznamenal blikanie kontrolky stabilizačného systému, preto túto „pomoc“ pripisujem práve systému 4×4.

Diaľničná jazda Mitsubishi rovnako pristane. Motor točí pri predpisovej rýchlosti 130 km/h presne 2400 otáčok a je stále pomerne tichý. Podvozok aj motor sú skvelo odhlučnené, aerodynamický hluk je citeľný od bočných okien až pri rýchlosti presahujúcej 130 km/h.

Riadenie má degresívny účinok a na diaľnici je prijemne tuhé, naopak je veľmi ľahké pri manévrovaní v meste. Vo vyšších rýchlostiach nie je nutné korigovať smer a posilovač riadenia poskytuje rovnaký odpor v každej polohe volantu. Riadenie je prirodzené pri všetkých jazdných  režimoch a nepôsobí umelo.

S brzdami som nemal žiadne problémy, dajú sa pekne dávkovať a majú pozvoľný nástup.

Bežne sa vozidlá SUV tejto kategórie do terénu nedostanú, ale bola by škoda ho nevyskúšať aj v tejto polohe. Obyčajnú poľnú cestu zvláda s prehľadom, čo ale nie je nič výnimočné. V teréne sa potvrdila dokonalá tuhosť karosérie, ktorá pri pomalom prejazde rôzne hlbokých jám nevydala žiadny neočakávaný zvuk. Auto nezaváhalo ani sekundu pri snahe pohnúť sa s dvoma kolesami (či už prednými, alebo na jednej strane) v blate. Rovnako cesta do prudkého kopca na niektorých miestach so šmykľavým podkladom v režime SNOW alebo GRAVEL nerobila autu žiadne problémy, pričom sa prenos točivého momentu dal sledovať na displeji na prístrojovej doske. CVT prevodovka sa osvedčila aj v terénnom režime, hlavne pri snahe jemne sa presunúť cez prekážku. Ako som už naznačil, auto disponovalo tromi jazdnými režimami (AUTO, SNOW, GRAVEL), medzi ktorými sa dá prepínať na stredovom paneli a ktoré menia spôsob fungovania systému 4×4, ktoré Mitsubishi u testovaného modelu nazýva S-AWC. V závislosti od zvoleného režimu dokáže systém presunúť točívý moment medzi kolesá prednej a zadnej nápravy nasledovne: AUTO – od 80:20 až po 55:45%, SNOW (sneh) od 80:20 až po 45:55% a GRAVEL (štrk) od 70:30 až po 40:60%.

Ak by som mal zhrnúť jazdné vlastnosti Mitsubishi Eclipse cross do niekoľkých viet, nazval by som ich ako nadpriemerné v kategórii stredne veľkých SUV. Podvozok má dynamické až športové schopnosti, napriek tomu poskytuje veľkú mieru pohodlia. Je podporený po otáčkach bažiacim motorom skvele zladeným s automatickou prevodovkou.

Aby však nebolo všetko ideálne, je tu jedno ALE a tým je spotreba paliva. Deklarovaný údaj 7 litrov v kombinovanom režime je dosiahnuteľný výlučne s ľahkou nohou na okresných cestách. V meste sa v bežnej premávke pracovného dňa vyšplhá apetít auta jemne cez 10 litrov a na diaľnici ubudlo každých 100 km zo 60 – litrovej nádrže 8-9 litrov v závislosti od smeru a intenzity vetra. V kombinácii som podľa palubného počítača spotreboval 8,6 litra benzínu na 100km s jemnou snahou o ekonomickú jazdu.

Veľa alebo málo? Na spotrebu vplýva mnoho faktorov, aerodynamika, hmotnosť (konkrétne 1 625 kg), typ prevodovky, motor samotný. Keďže s podobnou spotrebou jazdí aj napr. Subaru Outback s atmosférickým 2,5 litrovým motorom s CVT prevodovkou a podobnou dynamikou, otázkou je, či je napriek všetkým svojim dobrým vlastnostiam do vozidla typu SUV vôbec vhodný malý prepĺňaný benzínový motor.

Vznetový motor má pribudnúť v ponuke Mitsubishi Eclipse Cross ešte v tomto roku. Dúfam, že sa mi ho podarí vyskúšať a porovnať spotrebu s inak výborným benzínovým štvorvalcom.

Praktická stránka, asistenčné systémy, infotainment

Pri testovaní vozidla som neopomenul ani jeho praktičnosť. Ponuka odkladacích priestorov a ich veľkosť je viac ako dostatočná. Priestor v predných dverách, pod lakťovou opierkou a v schránke pred spolujazdcom uspokojí aj náročných vodičov. Batožinový priestor je s ohľadom na dĺžku vozidla dostatočný a dá sa upraviť posunom zadných sedadiel v rozmedzí 341 – 448 litrov, pričom sa dá originálnou sadou od výrobcu zväčšiť až na 531 litrov.

V testovanej výbave nechýbal asi žiadny v súčasnosti bežný asistenčný systém. Adaptívny tempomat fungoval (okrem ECO režimu) bezproblémovo až do zastavenia, čo u iných značiek nie je zatiaľ štandardom. Výhradu mám k manuálne nastaviteľnej clone spätného zrkadla, automatickému dojazdu bočných okien iba u vodiča a jednoduchšiemu asistentu jazdy v pruhoch, ktorý disponuje iba akustickým a vizuálnym varovaním a nezasahuje do riadenia.

Nastavenie infotainmentu je na prvý pohľad neprehľadné, ale po prelistovaní všetkých jeho položiek som si na jeho logiku zvykol a bez problémov ho používal. Čo je však hlavné, poskytuje silnú podporu Apple Car play a Android Auto. Displej je dotykový, ale používanie touchpadu na stredovej konzole poslúži podobne bez odvádzania pozornosti od riadenia.

Oceňujem výborný príjem autorádia a dynamický a čistý zvuk audiosystému Rockford Fosgate. Naopak, nebol som spokojný s kvalitou telefonického spojenia cez bluetooth.

Záver

Pre koho je Mitsubishi Eclipse Cross určený? Podľa mňa pre každého, kto je za tento model ochotný zaplatiť stanovenú cenu 29 990 €. Svojim praktickým zameraním určite poslúži ako plnohodnotné rodinné auto. Rovnako aj ľuďom, ktorí chcú upútať a majú radi výnimočný dizajn. Dokonca aj tým, ktorí ocenia výborné jazdné vlastnosti na ceste a schopnosti v teréne. Ja osobne som si na auto veľmi zvykol a ťažko sa mi s ním lúčilo.

Až na drobnosti a s testovaným motorom trochu vyššiu spotrebu je Eclipse Cross podľa môjho názoru výborné auto, ktoré určite znepríjemní život konkurencii. Teším sa na príchod podobne ladených modelov od tohto tradičného japonského výrobcu automobilov.