Suzuki SX4 S-Cross Hybrid – v jednoduchosti je krása

Dnešný trh s automobilmi sa hemží záplavou SUV a crossoverov a postupom času si hovorím, že už som tejto kategórie celkom „prejedený“. Väčšina noviniek od všetkých automobiliek spadá totiž práve do tohto segmentu. Ale sú tu automobilky, ktoré vyrábajú SUV dlho na všetkých kontinentoch a neberú ich len ako módny doplnok. Ide hlavne o značky rozšírené mimo Európy a prevažne o tie, ktoré majú svoj hlavný trh na severoamerickom kontinente.

Medzi ne patrí aj japonská značka Suzuki. Tá predstavila svoje najpredávanejšie SUV s menom Vitara už viac ako pred 30 rokmi (áno Suzuki Vitara je na trhu už od roku 1988), takže sa dá povedať, že sú SUV tejto značky už vlastne tradíciou. Vitara však dnes nie je na programe dňa. Dnes tu máme menšieho zástupcu športovo úžitkových vozidiel od tohto výrobcu, a to Suzuki SX4 S-Cross.

V súčasnej chvíli je na trhu už druhá (a pomaly končiaca) generácia. Tá prvá mala označenie iba SX4 a u nás či inde v Európe ju bolo možné vidieť aj pod talianskou značkou Fiat Sedici. Druhá generácia je však čisto japonským autom, ktoré je tu s nami už od jesene 2013 s označením S-Cross, ktorý nedávno prešiel miernym faceliftom. Aj Suzuki už podľahlo európskemu šialenstvu hybridizácie vozového parku, a tak sa pod kapotu takéhoto SUV dostala mild-hybridná sústava s 48V systémom. Koho dokáže hybridný S-Cross osloviť a ako moderný naozaj je?

Keď sa naň pozrieme z dizajnovej stránky, pripadá mi, že predo mnou stojí veľké plnohodnotné SUV, ktoré zvládne všetko. Mohutná osemuholníková maska s chrómovaným grilom, mohutné oplastovanie nárazníkov, plastové lemy blatníkov či prahov… to všetko sa snaží vzbudiť dojem, že sa pozerám na naozajstný „teréňák“. Ale opak je pravdou, S-Cross je len 4,3m dlhé SUV s výškou niečo málo cez jeden a pol metra. A vlastne ani váhovo to nie je žiadny obor. Základná hmotnosť podľa technických dát začína len ľahko nad 1.100 kg. Testované Suzuki je lakované v slušivej oranžovo-červenej metalíze a spomínané mohutné oplastovanie je kontrastne čierne. Auto je postavené na 17 „diskoch z ľahkých zliatin obutých do bežných pneumatík s rozmerom 205/50.

Predné svetlomety sú vybavené technológiou LED a svietia veľmi dobre. Aj zadné združené svetlá sú osadené diódami – tu ale už skôr pre efekt, ktorým len umocňuje prvý dojem z vozidla. Suzuki S-cross je také to typické SUV, ktoré pôsobí na cestách skôr nevýrazne.

Interiér S-crossu nepatrí medzi tie najmodernejšie. Plasty pôsobí lacnejším dojmom, no spracovanie je na vysokej úrovni a nechýba tu nič, čo je dnes štandardom. Začnime ale od sedadiel – tie sú vyššie umiestnené a v základnom prevedení sú na môj vkus príliš mäkké. Ani bočné vedenie nie je nijak výrazné, hlavne to na sedákoch.

Toto „malé“ SUV naopak oplýva skvele využitým priestorom v interiéri. Všade je dostatok miesta, na kolená, na ramená, a to ako vpredu, tak vzadu. Možno by si zaslúžil drobné zväčšenie pozdĺžny priestor pre zadných cestujúcich a nebolo by tu absolútne čo vytknúť. Na nedostatok si nemôže sťažovať ani batožinový priestor, ktorý má dvojitú podlahu a v základe ponúkne slušných 430 litrov. Po sklopení zadných sedadiel sa zväčší na 1269 litrov, v ktorých sa dá previezť už takmer všetko.

S-cross je (do)vybavený aj výdobytkami moderných techológií (chýbalo tu však napríklad monitorovanie mŕtveho uhla), takže tu nechýba „veľký“ dotykový displej v strede interiéru a konečne niekto aj v Suzuki pochopil, že v čase chytrých telefónov a rýchleho mobilného internetu je relatívne zbytočné dávať do nových áut vstavanú navigáciu, a že pre mnoho užívateľov je lepšie mať vo vozidle možnosť zrkadlenia obrazovky svojho telefónu či už cez Apple CarPlay alebo Android Auto práve na stredový displej. Na základnej obrazovke informačného systému sú tak 4 veľké „tlačidlá“ pre rádio, multimédiá, telefonovanie a pripojenie smartfónu – jednoduché a funkčné. Len reakcie na dotyk by mohli pri systéme byť svižnejšie.

Vedľa displeja sú umiestnené ovládacie dotykové tlačidlá a posuvník na hlasitosť audia. Ten celkom popravde z duše nenávidím ale zasa oproti niektorým automobilkám (pozdravujeme Daciu), netreba pri potrebe zmeny hlasitosti niekoľkokrát ťuknúť plus či mínus, ale len prejsť prstom hore či dolu a hlasitosť sa zmení. Ešte, že sa hlasitosť dá ovládať aj tlačidlami na ľavej strane volantu. Celkovo musím pochváliť ergonómiu ovládacích prvkov, kde Suzuki stavilo na veľké plnohodnotná tlačidlá a mechanické ovládača.

Možno ešte ten palubný počítač a jeho archaické ovládanie pomocou „tyčiniek“ v prístrojovej doske za volantom. To je asi v poriadku pre vodiča, ktorý si vyberie jeden údaj a nemá potrebu ho meniť. My čo sa stále potrebujeme preklikávať medzi aktuálnymi údajmi, spokojný byť nemôžeme. Zakladný audiosystém by som hodnotil ako podpriemerný, pri vyššej hlasitosti sa ozývajú pazvuky a stŕpanie plastov a reproduktory rôzne rezonujú. Čo naopak fungovalo perfektne, bolo ovládanie telefónu hlasom.

A ako to s tým hybridným ústrojenstvom ide? To by sa dvoma slovami dalo napísať ako „prekvapivo dobre“. Hneď na začiatok treba vysvetliť, že v tomto prípade ide o mild-hybridnú technológiu a nie full-hybrid. Auto teda nevie jazdiť v čisto elektrickom režime a elektrifikácia pohonu tu prebieha inak. Integrovaný štartér-generátor (ISG) s funkciou elektromotora pomáha menšou podporou spaľovaciemu agregátu a v prípade potreby mu dokáže dodať viac sily. Celý systém je jednoduchý, nie príliš drahý na výrobu a snaží sa naplno využívať energiu pri brzdení, ktorú ste už raz investovali do rozbehu. S-Cross pri brzdení za pomoci systému rekuperácie zachytáva prebytočnú kinetickú energiu a ukladá ju do menšej 48V batérie. Z tej potom čerpá práve spomínaný ISG.

Skvelý štvorvalcový agregát 1.4 Boosterjet je vďaka tomuto ešte kultivovanejší. To platí aj pre nabiehanie motora po deaktivácii systémom štart-stop, kedy sa motor rozbehne omnoho hladšie. Celkový výkon však oproti pôvodnému agregátu 1.4 Boosterjet 103 kW (138k) klesol na 95 kW (129k), no krútiaci moment stúpol z 220 na 235Nm a pocitovo je vozidlo ochotnejšie zrýchľovať, lepšie reaguje na plyn a pohonná jednotka poskytuje kontinuálnejší záťah, práve vďaka mild-hybridnej pomoci.

Samozrejme to nie je žiadny trhač asfaltu, ale v žiadnom prípade s takto vybaveným S-Crossom nie ste brzda premávky. Motor sa nechá ľahko vytáčať do vyšších otáčok, ale tam už o svoju pružnosť prichádza. Prevodovka je síce dobre odstupňovaná a prenáša výkon cez prednú nápravu na vozovku veľmi slušne, má však aj svoje muchy, a to je predovšetkým v presnosti radenia. Asi najviac mi vadilo občasné nezaskočení spiatočky pri parkovaní. S radením súvisí aj dráha spojky, ktorá zaberá v Suzuki pekne nízko.

Riadenie je trochu „gumové“ a aj naladenie podvozku by mohlo byť trochu tvrdšie, pretože sa S-Cross pri jazde zákrutami dosť nakláňa a pohupuje. Na druhú stranu podvozok veľmi dobre tlmí nerovnosti slovenských ciest. To, čo robí z S-Crossu niečo extra, je pohon všetkých kolies s označením AllGrip. So štvorkolkou od Suzuki tu máme len a len dobré skúsenosti a dokážeme sa na ňu spoľahnúť aj v náročnejších podmienkach, pri výraznejšom prekrížení vozidla, keď je jedno či dve kolesá vozidla vo vzduchu. Brzdy sú na túto kategóriu SUV vcelku jedovaté, ale pritom sa dobre dá dávkovať ich brzdná sila.

Nový Suzuki SX4 S-Cross Hybrid bol pre mňa menšie prekvapenie – skvelo využitý priestor, dobré jazdné vlastnosti, kultivovanosť skvelého motora BoosterJet, ktorý za to navyše vie vziať, a to za príjemnú spotrebu (6,4L/100km). Samozrejme aj S-Cross má svoje muchy, ako je kulisa radenia, či netypicky umiestnené ovládače palubného počítača. Avšak pre zákazníkov, ktorí vyhľadávajú jednoduchšie ovládané auto s vyšším posedom a sú náročnejšií na vnútorný priestor, má práve toto Suzuki určite čo ponúknuť.

Technické parametre: