Vision Zero – budúcnosť automobilovej dopravy

Ak si pod pojmom Vision Zero predstavujete nejaký nový prototyp elektromobilu značky Škoda, tak ste na omyle. Vision Zero je nadnárodná iniciatíva pre zníženie počtu úmrtí na cestách, ktorá prišla zo Švédska a bola schválená tamojším parlamentom v roku 1997. V deväťdesiatych rokoch si vztýčili cieľ znížiť počet úmrtí na 50 % do roku 2007, ten sa však bohužiaľ nepodarilo dosiahnuť a tak po prehodnotení situácie bol posunutý na rok 2020 s tým, že do roku 2050 sa dosiahne hodnota 0 – to znamená že už nikto nesmie zahynúť vplyvom motorových vozidiel.

Do tejto iniciatívy sa postupne zapojilo viacero krajín a napokon aj EU, ktorá má samozrejme ešte väčšie ambície a okrem bezpečných ciest chce zabezpečiť aj ekologické vozidlá a prepojenú a automatizovanú dopravu (Europe on the Move). Tieto ciele sú viac ako ambiciózne a hlavne cesta ktorú EU volí, je viac ako utopická.

Pozrime sa najprv na zníženie emisií, v posledných rokoch veľmi horúca téma. Nie je to tak dávno, keď boli spotrebitelia motivovaní kupovať si naftové vozidlá z dôvodu nižších emisií CO₂. Tieto hodnoty sú úzko späté so spotrebou vozidla a v niektorých krajinách EU aj s poplatkami pri prihlásení. Takže výrobcovia začali o týchto hodnotách klamať ako sa len dalo, resp. ako to schválené emisné testy (NEDC) pripúšťali. Možno o tom neviete, ale Európa je jediný kontinent kde sú tak populárne a silne rozšírené naftové osobné autá. Dôvod je jednoduchý, máme tu najvyššie spotrebné dane pre palivá na svete. Konkrétne na Slovensku tvoria spotrebné dane a DPH zhruba 50 % ceny pohonných hmôt. Takže spotreba paliva je pre väčšinu obyvateľstva veľmi dôležitý faktor a pred kúpou motorového vozidla robíme náročné výpočty a odhady pre rozhodnutie benzín verzus nafta. Dnes už však naftové autá silne strácajú na popularite, keď im hrozí zákaz vjazdu do niektorých európskych metropol.  Áno, dokonca aj tým, ktoré boli len nedávno kúpené ako veľmi ekologické vďaka nízkym emisným hodnotám. Takže sa nás teraz snažia motivovať pre elektrické vozidlá, ktoré však pri (ne)existujúcej infraštruktúre a značne vysokej cene skoro nikto nechce. Ani pomerne vysoké štátne dotácie pre elektromobily nedokážu ľudí presvedčiť. Niektorí už majú možno aj paranoju z toho, že sa čoskoro zrušia všetky výhody, tak ako sa to postupne uplatňuje v krajinách, kde je elektromobilov už naozaj dosť veľa, ako napr. v Nórsku. Tieto intervencie EU budú mať za následok postupné odstraňovanie áut s populárnymi naftovými motormi, ktoré podľa najnovšieho štandardu Euro 6d Temp majú emisie už skutočne minimálne, bez akejkoľvek rozumnej alternatívy. Okrem toho ak sa pozrieme na emisie CO₂, tak osobné autá a malé transportné vozidlá do 3,5 tony sú zodpovedné len za 15 % týchto emisií, ale nikde som nenašiel informáciu o tom, ako sa v EU rieši redukcia tých ostatných 85 % producentov, zvlásť keď Nemecko postupne vypína jadrové elektrárne. Akými inými ich tak narýchlo asi nahradí?

Po vypuknutí škandálu s emisiami oxidov dusíka (NO) vo vozidlách VW v USA sa aj zákonodarcovia v EU začali bližšie prihliadať na tieto hodnoty. Veľmi angažovaná nemecká organizácia Deutsche Umwelthilfe (DUH) začala iniciatívne a veľmi úspešne žalovať  jednu nemeckú metropolu za druhou pre nedodržanie prípustných hodnôt. Opatrenia jednotlivých veľkomiest boli zamerané predovšetkým proti používaniu naftových vozidiel. V pilotnom programe to bol napríklad Hamburg, kde bol 31.05.2018 zavedený zákaz vjazdu do dvoch frekventovaných ulíc pre naftové osobné vozidlá, ktoré nespĺňajú emisnú normu Euro 6. V novembri však magazín Hamburger Morgenpost informoval o výsledkoch posledných meraní, podľa ktorých sa v jednej z dvoch ulíc zo začiatku zavedenia daného opatrenia hodnoty trošku zlepšili, následne sa však ešte prevýšili hodnotu z minulého roka. V druhej z kontrolovaných ulíc boli hodnoty počas celej doby zákazu výrazne horšie ako v roku 2017. Toto opatrenie sa teda javí ako neúčinné, nezmyselné a koniec koncov aj absurdné, zohľadňujúc fakt, že napr. osobné vozidlá s benzínovým motorom bez priameho vstreku spĺňajúcim normu Euro 3 majú nárok na „modrú plaketu“ a majú teda vjazd povolený. Hovoríme tu o autách z roku 2000, ktorých emisné hodnoty pre NO sú samozrejme v limite, ale hodnoty pre CO prevyšujú limity pre naftové autá až trojnásobne!

Iste ste si všimli ako sa v posledných rokoch rozmohla popularita rôznych asistenčných systémov vo vozidlách. Autá dnes vedia aj sami núdzovo zabrzdiť, upozorňujú vás na prekážku v mŕtvom uhle, samé udržujú rýchlosť a jazdu v pruhu, samé zaparkujú aj vyparkujú a tí naozaj kreatívni výrobcovia už pracujú na vyspelom autonómnom riadení. No nie je to prekvapujúce, že sa automobilky zrazu tak iniciatívne starajú o našu bezpečnosť? Nie je, len plnia nariadenia a ciele EU, ktorá síce nikoho nenúti, aby inštaloval nejaké asistenčné systémy, ale ak ich vozidlo nemá, tak hneď stratí nejaký ten bod pri hodnotení bezpečnosti EuroNCAP, ktoré je pre každého výrobcu extrémne dôležité. Dnes sa už niekoľko výrobcov preteká so schopnosťami ich autonómneho riadenia. Každý študovaný informatik vám však dokáže detailne ozrejmiť, že táto úloha nie je ani z ďaleka taká jednoduchá ako sa zdá, dobre to funguje akurát tak v seriáli Knight Rider. Koreňom problému je výpočtová kapacita dnešných počítačov, ktoré označujeme aj pojmom číslicové počítače pretože ich funkčnosť je založená na spracovávaní čísel (to sú tie nuly a jednotky, ktoré má na monitore každý hacker v každom americkom filme). Tento problém by pravdepodobne vedeli vyriešiť kvantové počítače, ktoré dnes v reálnom prevedení neexistujú, ale to už zachádzam až príliš do detailov. Výpočty, ktoré dnešné číslicové počítače uskutočňujú pri rozhodovacom procese v rámci autonómneho riadenia vozidla sú aproximatívne, majú teda približné výsledky a akúkoľvek hraničnú situáciu pravdepodobne nezvládnu. Výsledkom je teda asistenčný systém, ktorý vás za dobrého počasia pri malej premávke prevedie kľudne aj naprieč Arizonou (je známa dlhokánskymi rovnými cestami s minimom križovatiek). Evolúcia a plány EU sú však nezvratné a onedlho tu možno naozaj bude veľa vozidiel vybavených takýmto zariadením, ktoré skutočne za nás odšoféruje až 95 % času. Ak však dôjde k nejakej krízovej situácii, tak vás asistent pre právnu ochranu zodpovednosti výrobcu vozidla vyzve, aby ste prevzali riadenie. Áno vás, ktorí ste posledné roky za volantom strávili čítaním novín alebo pozeraním videa a už si ani poriadne nepamätáte ako sa to vlastne šoféruje. Očividne jediné, čo v EU nikoho nenapadlo, je zlepšiť fungovanie autoškôl, rozšíriť a zdokonaliť výučbu, zaviesť školenie pre krízové situácie (tzv. škola šmyku), ktorá je napr. v susednom Rakúsku skutočne povinná. Na Slovensku často počuť o ľudoch s právoplatným vodičským osvedčením, ktorí nevedia parkovať a majú strach z vedenia vozidla aj v rámci bežnej mestskej premávky.

Dosť bolo pesimizmu, bezpečnosť automobilovej dopravy sa za posledné roky vždy len zvyšuje a úmrtnosť znižuje, otázkou ale zostáva aký má na tom podiel EU, štátna legislatíva, bezpečnosť automobilov a samotní vodiči. Obdobný pozitívny trend máme aj v prípade emisií, kde napr. plánované kvóty osobných áut pre rok 2015 boli dosiahnuté už v roku 2013. Takže veríme, že zdravý rozum nakoniec zvíťazí a my budeme bezpečne jazdiť s vozidlami, ktoré nepoškodzujú životné prostredie.