Dacia Duster – štvorkolka s dobrou cenovkou

Pôvodne experiment rumunskej Dacie vyrábať kompaktné, ale plnohodnotné SUV sa stretol s veľkým záujmom zákazníkov. Duster je na cestách už od roku 2010, preto bolo načase predstaviť jeho druhú generáciu. Testujeme ho s motorom 1.5 dCi, manuálnou prevodovkou a v top výbave Prestige.

Zvonku

Pri pohľade na nový Duster ma napadla otázka: toto má byť lacná alternatíva SUV tradičných značiek? Možno zásluhou plastových doplnkov na ochranu podvozku, bočných nášľapov a strieborných lyžín auto zvonku určite lacno nevyzerá.

Druhá generácia úspešného modelu rumunského výrobcu pod taktovkou Renaultu viditeľne dospela. Zmenila sa hlavne jeho predná a zadná časť. Auto spredu pôsobí mohutnejšie, čomu dopomáha aj plastový rám vytiahnutý až do stredu prednej masky. Rozmerná maska chladiča je pekne vsadená do veľkých svetlometov s LED denným osvetlením. Hmlovky umiestnené na spodnej časti nárazníka sú háklivejšie na odlietavajúce kamienky na ceste, prípadne pri jazde v teréne. Zadná časť je pomerne jednoduchá a bez dizajnových výstrelkov. Svetlá našli inšpiráciu u jedného nemenovaného výrobcu terénnych automobilov. Páčilo sa mi veľké okno piatych dverí a priznaný výfuk s peknou koncovkou.

Pohľad zboku najviac pripomína Duster prvej generácie. Zaujali ma výrazne vystupujúce blatníky a vkusné 17“ disky kolies obuté do pneumatík s rozmerom 215/60R17. Prekvapilo ma použitie bubnových bŕzd na zadných kolesách. Príplatkový bočný nášľap vyzerá dobre, ale jeho praktické využitie nenachádzam. Zavadzia pri nastupovaní a znižuje slušnú svetlú výšku 210 mm.

Modrá farba autu pristane minimálne rovnako dobre ako prezentačná oranžová.

Vo vnútri

Interiér sa oproti predchodcovi zmenil už výraznejšie. Na prvý pohľad vyzerá moderne a zaujímavo. Vyzdvihol by som pekné čalúnenie vnútornej časti dverí sčasti pokrytej umelou prešívanou kožou. Na palubnej doske nečakajte mäkčené materiály. Použité plasty však majú peknú textúru a sú kvalitne zmontované, o čom svedčí aj absencia pazvukov počas jazdy.

Štvorramenný volant je dôsledne vypracovaný a jeho pomerne hrubý veniec je obšitý kožou. Prístrojový panel je jednoduchý, prehľadný a dobre čitateľný: naľavo otáčkomer, napravo rýchlomer, v strede čiernobiely displej palubného počítača s množstvom informácií, medzi ktorými je možné listovať pomocou tlačidiel na volante. Chvíľu som si však musel zvykať na kontrolu funkcií audiosystému a telefónu pod volantom.

Páčili sa mi okrúhle a triviálne ovládateľné výduchy ventilácie rozmiestnené na palubnej doske v podobe 1+3+1. 7“ displej infotainmentu je umiestnený vyššie ako u predchodcu a jeho ovládanie je intuitívne. Displej sa však na priamom slnku leskne a nie je dobre čitateľný. Ocenil som pod ním umiestnené hardvérové tlačidlá slúžiace na zamknutie vozidla, zapnutie eko režimu, ovládanie asistencia jazdy z kopca, kamier atď. Najviac ma prekvapil panel automatickej klimatizácie s ukazovateľmi pekne zakomponovanými do otočných ovládačov.

Stredový tunel je vyhradený pre dlhú riadiacu páku, prepínač režimov pohonu 4×4 a manuálnu ručnú brzdu. Látkové sedadlá vyzerajú pomerne stroho, sú však vkusne prešívané s nápisom názvu modelu.

 Za volantom

Nasadanie do auta je komplikovanejšie kvôli už spomínaným bočným nášľapom. Za volantom som ocenil relatívne nízky posed. Bol som spokojný s vysokými operadlami sedadiel, s ich tvarovaním aj s funkčným bočným vedením. Privítal by som však možnosť viac pritiahnuť volant k telu a tým posunúť sedadlo viac dozadu. Tým by som pri mojej výške 185 cm dosiahol prirodzenejší posed za volantom s viac vystretými nohami do priestoru. Vyzdvihujem však rozmiestnenie, polohu a zdvih pedálov. Prekvapila ma opierka ľavej nohy, ktorej chýbalo „oplastovanie“ a navyše bola vysunutá príliš vysoko.

Radiaca páka je umiestnená na správnom mieste. Je pomerne dlhá, k manipulácii s ňou som však výhrady nemal. Dráhy radenia nie sú síce najkratšie, sú však celkom presné.

Tvar stredovej konzoly a dobre zasadené madlo dverí vytváral dostatočný priestor pre nohy vodiča. Užšiu karosériu však bolo cítiť v oblasti ramien. Sklápateľná lakťová opierka mi nevyhovovala kvôli jej umiestneniu hneď pri sedadle, preto som ju nevyužíval. Spokojný som bol s výhľadom všetkými smermi vrátane veľkých spätných zrkadiel.

 Na ceste

Podvozok Dusteru je jednoznačne naladený tak, aby posádke poskytoval pohodlie na akomkoľvek povrchu. Dokáže vyžehliť aj väčšie nerovnosti vozovky. Pri hlbších jamách a nízko osadených kanáloch sa zospodu síce ozve tupá rana, pohyb kolies sa však neprenesie v telám pasažierov. Jazdné vlastnosti auta na bežnej ceste sú príjemné a predvídavé. V zákrute sa auto síce výrazne nakloní, ale pomerne dlho sa správa neutrálne. Vďaka viacprvkovej náprave zadná časť na nerovnostiach neodskakuje a pekne drží stopu. Nedotáčavý (napriek pohonu všetkých štyroch kolies) šmyk prichádza postupne a dá sa ľahko korigovať ubratím plynu.

Riadenie je nastavené príliš ľahko a je vhodné skôr do mesta. Pri vyšších rýchlostiach síce stuhne, ale stále pôsobí preposilovane. Navyše mu chýba priamosť a cítiť vôľu okolo stredovej osi. Nepoteší ani počet otáčok volantu medzi dorazmi, ktoré prekročia hodnotu 3.

Auto poháňal vznetový štvorvalec s objemom 1461 cm3, ktorý s predstihom spĺňa eko normu Euro6D Temp. Maximálny výkon 85 kW dosahuje pri 3750 otáčkach a krútiaci moment 260 Nm pri 2000 otáčkach. Studený motor je po naštartovaní pomerne hlučný. Po zahriatí hluk klesne na únosnú mieru, jeho vibrácie sa však potlačiť úplne nepodarilo.  Motor začína zaberať pri 1800 otáčkach, cez 4000 ho už nemá zmysel točiť. Navyše okolo 3500 otáčok produkuje nepríjemne rezonujúci zvuk.

Sprevodovanie prvých štyroch stupňov je veľmi krátke, čo napomáha dynamike a samozrejme aj jazde v teréne. Piaty a šiesty stupeň sú naopak dlhšie a pomáhajú udržiavať hluk a spotrebu pri vyšších rýchlostiach na prijateľnej úrovni. Auto dynamikou neohromí, ale pri rýchlom a častom radení dokáže pôsobiť celkom svižne.

Priemer otáčania 10,15 m napovedá, že je Duster v meste obratný, je však nutné poriadne točiť volantom. Štyri kamery síce neponúknu na displeji infotainmentu pohľad z vtáčej perspektívy, je ale možné medzi nimi prepínať a tým sa jednoduchšie orientovať pri parkovaní. Pohodlný podvozok ignorujúci mestské výtlky a dokonalý výhľad robia jazdu pohodlnou. Spotrebu som pri priemerne hustej premávke udržal do hodnoty 7l/100 km.

Auto svojim charakterom nezvádza k športovej jazde, napriek tomu sa netreba báť prejsť zákrutu aj svižnejším tempom. Vzhľadom na zameranie auta je výkon motora dostatočný, pri predbiehaní je však z dôvodu malého rozsahu použiteľných otáčok nutné často radiť. Pozitívne ma prekvapilo odhlučnenie auta od podvozka a rovnako aj aerodynamického hluku. Pri ofenzívnej jazde som neprekonal hranicu spotreby 5,5 litra, pri snahe o úsporu som sa priblížil k hranici 4,5.

Jazda v teréne autu vyslovene sedí. Poľné cesty zvláda podvozok auta s neuveriteľnou ľahkosťou aj pri vyšších rýchlostiach. Problémy auto nemalo ani pri výjazde do prudkého kopca na prašnom povrchu. Pri pokusoch o kríženie náprav som nezistil veľký rozdiel v automatickom móde a v režime Lock, v oboch sa auto dokázalo pohnúť rovnako rýchlo. Pri prekonávaní terénnych prekážok som ocenil krátky prvý prevodový stupeň, s automatickou prevodovkou by sa predsa len jazdilo príjemnejšie. Asistent zjazdu z kopca fungoval bez problémov.

Na diaľnici auto plynule akceleruje do rýchlosti 140 km/h. Aerodynamický hluk je už výraznejší, ale stále neprekračuje únosnú mieru. Prekvapila ma nízka citlivosť auta na bočný vietor a jeho celková stabilita pri vyšších rýchlostiach. Spotrebu 7,2 l/100 pri diaľničnej stotridsiatke považujem za primeranú stavbe a veľkosti auta. Na rýchlostnej ceste pri ustálenej stovke som dosahoval dokonca hodnotu 4,1. V nasledovnej tabuľke ponúkam hodnoty otáčok motora na šiestom prevodovom stupni pri jednotlivých rýchlostiach.

Auto som vrátil s priemernou spotrebou 5,9 l/100 km. Verím, že pri väčšom snažení by som siahal aj na 5 litrov, čo už nie je hodnota veľmi vzdialená od deklarovaných 4,7. 50l palivová nádrž by v tomto prípade umožnila takmer 1000 km jazdu na jedno tankovanie.

Praktická stránka, výbava, cena

Pri mojej výške 185 cm som si „za seba“ pohodlne nesadol. Zadné operadlá sú trochu kratšie a celkovo vhodnejšie pre nižšie postavy. Rodičia privítajú dobre umiestnené úchyty IsoFix a umelou kožou čalúnenú zadnú stranu predných sedadiel. Odkladacích priestorov je v interiéri dostatok.

Batožinový priestor je plne čalúnený a má pravidelný tvar. Vďaka prítomnosti plnohodnotnej rezervy je jeho objem znížený na hodnotu 414 litrov (z pôvodných 445). Sklopenie zadných sedadiel ho zväčší na 1444 litrov.

Výbava Prestige prináša do Dustera prvky, ktoré boli pred rokmi vyhradené iba luxusnejším vozom (vyhrievané sedadlá, stráženie mŕtveho uhla, asistent jazdy z kopca atď.). V tomto kontexte vnímam cenu testovaného modelu s pohonom 4×4 a úsporným dieslovým motorom za primeranú.

Základnú cenu 17 740 EUR navyšuje príplatok za metalízu 490 EUR, automatickú klimatizáciu 300 EUR, bezkľúčové odomykanie a štartovanie 200 EUR, kamerový systém 250 EUR, rezervné koleso 60 EUR a vyhrievané predné sedadlá 200 €. Výsledná suma 19 240 EUR sa síce blíži, ale stále neprekračuje magickú hranicu 20 000 EUR.

 Verdikt

O Dusteri sa už nedá hovoriť ako o úžitkovom aute. Poskytuje veľkú mieru pohodlia, veľmi dobré vlastnosti v teréne a nestratí sa ani na bežných cestách. Myslím si, že dokáže plnohodnotne zastúpiť úlohu rodinného auta. To všetko zabalené v peknom kabáte a za stále dostupnú cenu.